Spomienka na naseho Anjelika Maximilianka

Tento album je venovaný na pamiatku nášho Anjelika Maximilianka, ktorý sa vypýtal na svet v 34t. ale pobudol tu s nami iba kratučko.
Maximilián sa narodil 4.8.2009 v porodnici na Antolskej, mal 47cm a 2620g, nakoniec ho zradilo srdiečko. Zomrel v Detskom Kardiocentre na Kramároch 7.8.2009 na vrodenú srdcovú chybu /dvojvýtoková pravá komora/.

Pripájam rozlúčkový list pre Maxika /napísla mamička s ocinkom pre našu lásku/, čitaný na poslednej rozlúčke s Maximkom v BA dna 12.8.2009:

Anjelik náš,

bol si náš povianočný darček, ani sme netušili že sa nám podarí tak rýchlo otehotnieť. A keď sa na tehotenskom teste objavili dve čiarky, boli sme nesmierne šťastní.
V brušku si si s nami veľmi užíval, lyžovali sme sa spolu, chodili sme plávať, na prechádzky, bolo to nádherné. Postupne prišli prvé tvoje pohyby, ktoré sme si mohli spolu vychutnávať, bolo to niečo výnimočné.
Pohodové tehotenstvo ale netrvalo až do termínu pôrodu. Ten bol stanovený až na 18.september.
Po zatiaľ úplne bezproblémovom tehotenstve prišiel 31 týždeň a zrazu prišiel zvrat. Boli sme hospitalizovaný z dôvodu rizika predčasného pôrodu. Ihneď nás napojili na infúzie na zastavenie kontrakcií, aby si mohol ešte chvíločku zostať v mamičkinom brušku, kde ti bolo veľmi dobre.
Držali sme sa veľmi dobre, kontrakcie ustúpili a mysleli sme si že to úspešne dotiahneme minimálne do 36 týždňa. Ale v pondelok nadránom nám odtiekla plodová voda a bolo jasné, že už je len otázkou hodín, kedy ťa uvidíme. Pôrod sa nám za 30 hodín nepodarilo rozbehnúť a tak prišiel na rad cisársky rez. Bohužiaľ mamička mala celkovú anestéziu a nemohla počuť tvoj prvý plač ani ťa vidieť. Prvý kto ťa videl bol ocinko, ten ťa aj prvý hladkal.
A na druhý deň sme boli celá rodinka spolu.
Bol si taký nadherný, taký náš chlapisko, bacuľaté líčka, nožicky, nádherné ústočká. Všetko vyzeralo v poriadku, iba ti podporovali dýchanie.
Na ďaľší deň ale situácia nebola už taká ružová, zistili ti šelest na srdiečku a večer sa už vedelo že máš vrodenú vadu na srdiečku, ale stále to nebolo také akútne, hoci hadičiek s liekmi na tebe pribúdalo.
Noc bola veľmi ťažká, stále sme mysleli na teba, verili že sa to zlepší a že to nieje také zlé.
V piatok ale prišiel šok, už medzi dverami nám doktorka vravela, že ťa budú prevážať do detského Kardiocentra, kde bude o teba lepšie postarané.
Mamička mohla byť s tebou vyše hodiny.
Celý tento čas si ťa veľmi užívala, hladkala ťa po chrbátiku, hlavičke, tváričke, brušku.. Držal si ju za prstík svojou malou ručičkou a vždy keď sa chcela vysmrkať, tvoj stisk bol ešte silnejší.
Keď si ležal na brušku, hlavičku si natáčal za maminkou ako slnečnica za slniečkom. popritom si hýbal tou nádhernou pusinkou.
Ako posledný ťa videl ocinko keď už si bol v Kardiocentre, plakal si aby ťa počul.
Vtedy sme mali ešte veľkú nádej, operácia bola plánovaná až o niekoľko dní a verili sme, že dokážu pomôcť tvojmu srdiečku.
Osud to ale chcel inak, o 9 večer sme sa dozvedeli smutnú správu, že to tvoje srdiečko nevydržalo a odišiel si z tohoto sveta.
Bol si s nami len 4 kratučké dni, ale aj za tieto chvilky sme veľmi vďačný. Prišiel si na tento svet, aby si nám tu nechal svoj odkaz. To si splnil a odišiel z tohto sveta.
Dnes už vieme čo si mal so srdiečkom, tak isto vieme že táto chyba musela vzniknúť už na začiatku tehotenstva, keď sa tvoria orgány, takže sa až čudujeme že si to vlastne vydržal tak dlho, až do 34. týždna. Osud chcel aby si prišiel na svet cisárskym rezom, lebo normálny pôrod by asi tvoje srdiečko nevydržalo a navyše ti zostalo ešte trochu sily, aby si tu mohol byť s nami ešte niekoľko dní.
Náš synček Maximiliánko sa narodil 4.8 a zomrel večer 7.8. o 4 minúty 8.
Vždy zostaneš v našich srdiečkach a nikdy na teba nezabudneme.
S láskou tvoji rodičia....