Beriem to veľmi vážne?

Ahojte ženy,

poprosila by som vás o rady/povzbudenie alebo len o váše názor. Trápi ma táto myšlienka už veľmi dlho a myslím na to každodenne. V krátkosti mám priateľa , sme spolu už 2 roky, a je veľmi chladný typ alebo ja neviem. Bol taký aj zo začiatku, len vtedy som to nebrala až tak na srdce. Skoro nikdy ma neobíjme, nepobozká, nechytí, a povedať mi niečo pekné alebo že ma miluje to už vôbec nie. Ja viem, že každý sme iní, a každý má svoju povahu, ale tak ma to bolí keď napr. ležíme spolu aj hodiny a ani sa ma nedotkne, alebo keď prídem z práce a on ma odnesie domov a jak vystupujem sám od seba mi ešte pusu nikdy nedal- vždy to musím byť ja. Veľakrát keď mu idem dať pusu alebo ho objať krúti očami alebo si vzdychne, ja neviem.. ja viem že nemôže byť každý romantický typ, ale fakt každý deň nad tým rozmýšlam, či preňho nie som dostačujúca, či ho nepriťahujem alebo či sa mu až nehnusím. Je to hnusný pocit keď sa necítite ˇ´žiadanᡡ. Nechcem sa lutovať vôbec, možno aj ja viem s tým byť otravná, čo si o tom myslíte? Mali ste niekedy podobnú situáciu? Veľmi som citlivá a prežívam to až príliž? Vopred ďakujem za odpovede

26/Z