Takže dneska v ambulancií imuno-alergológa. S mojim takmer 5-ročným synom sme šli na kožné testy, nakoľko tento rok na jar nás prepadli zapálené očká a totálna alergická nádcha.
Takže .... včera večer som s ním hodila reč a hovorím mu - Tomáško, vieš, zajtra ťa takto teta sestrička pichne do ručičky (so špáratkom som ho popichala trošku 🙂) a potom ti tam kvapne vodičku a budeme vidieť, čo ti urobilo tie zapálené očká. A vieš, je to veľmi dôležité a tak.... A on, že - ááááále ja budem určite plakať 🙂 Tak ja mu na to , že keď nebudeš plakať, trepať sa ani kričať tak potom behneme do hračkárstva. Hneď sa jeho názor na plakanie zmenil a hovorí mi - dobre mami, tak ja plakať teda nebudem 🙂 Ešte ráno hovorí babke - Ja idem k doktorovi ale plakať nebudem, lebo potom pôjdem do Dráčika 🙂
Realita v ambulancii - keď som už videla, že sa rozbieha, tak som mu do ucha pošepla - Tomi, hračkárstvo nebudeeeee :-P Tak toto ste mali vidieť. V sekunde prestal a tváril sa, že akože nič. A keď skončili testy - ešte v ordinácií sa ma nahlas spýtal
A ideme konečne už do toho Dráčika ?????

Doktor so sestričkou do výbuchu 🙂 Ja viem, že podplácať sa nemá ale odmenu si naozaj zaslúžil 🙂 Vždy ho pomaly držíme dvaja, keď chce doktor iba pichnúť injekciu alebo tak 🙂