Všetko

Asi každá žena pozná pocit, keď je nervózna a nevie ani prečo. Tak dneska som si to už ani neviem po koľký krát opäť odžila.

Mám krásne dve deti, dobrého manžela (aj s chybami) a predsa mi niečo chýbalo. Dcérka už niekoľko dní je nervózna a upišťaná .... a kto nie? Veď horko prispieva k totálnej nervozite aj u dospelých, nehovoriac u malých detičiek a k tomu zubyyyyyy. 🙂 Synátor už síce takéto chvílky pozná (má výzbroj do budúcna 🙂 ), takže sa radšej stiahol a manžel ho nasledoval.

A možno TO mi vadilo. Veď nikto sa zase nezaujímal ako sa cítim. Veď som už piaty rok doma a ževraj na dovolenke... Nikto si nič neváži - len čo upracem, sa rozhádže. Len čo operiem - sa zašpiní. Len čo navarím - sa zje. .... A takto to ide deň za dňom a nikto sa nepýta, či som spokojná. Jednoducho to tak je, tak rob.... Tak načo to vlastne robím ???? 🙂 Pýtam si od muža 3 dni voľna - bez detí, bez neho ..... iba sama..... Som kvôli tomu zlá mama???? 

Potom príde malinkatá chvíľka, ktorá všetko zmení....V tom momente nervozita zo mňa opadne a príde vnútorný pokoj. Buď sa zjaví niekto, kto ti povie a znovu aj pripomenie, že deti a rodina sú všetko čo máš a že poriadok, obed či čisté veci vôbec nie sú také dôležité.... Alebo jednoducho sa na mňa usmejú tie malinkaté očká, ktoré sú nevinné a nerozumejú tomu, čo sa práve odohráva v mojom vnútri ale zároveň mi vravia - Mamička ĽÚBIM ŤA a vždy ťa aj budem.....

A vtedy si uvedomím, že tie deti sú VŠETKO, čo som kedy chcela a čo kedy aj budem chcieť. Žiadna dovolenka, nové veci, uprataný dom, navarený obed, oprané veci mi nedajú TO čo mi dajú moje deti.

Každý deň ma učia o čom život v skutočnosti je.... Teraz ešte pridám dve vety.

Jednu si pamätám z detstva, keď sme boli na dovolenke s rodičmi. Vtedy jeden pán, ktorý bol s nami v turnuse (mal 3 deti) povedal - že my deti síce učíme základné veci (pozdraviť, umývať sa, poďakovať, poprosiť a pod.) ale deti nás naučia skutočne MILOVAŤ.

Druhú napísala jedna moja známa na svoju fb stránku. Dúfam, že mi odpustí, že ju tu zopakujem - Rešpektujte deti a oni sa k Vám pridajú.

Odvtedy vždy, keď sa snažím niečo deti naučiť a oni to odmietajú, tak si poviem - skúsim ťa rešpektovať a teraz mi povedz prečo ti to nevyhovuje. A to by ste neverili aké zázraky sa dejú....

Čo z toho vyplýva? Milujte svoje deti ako sa len dá. A keď náhodou nebudete mať pritom poriadok v dome, tak mávnite rukou - veď ste na dovolenke 😀