Indián, Kovboj, Policajt, Požiarnik, Astronaut ..... každé dieťa sníva, čím bude, čím by mohol byť a vo svojich snoch sa ním aj nachvíľku stane.

V dnešnej dobe sa dieťa premení vo svoj idol najmä na maškarných plesoch v škôlkach, ktoré sa konajú pravidelne každý rok. Z môjho syna som chcela v dobrej viere urobiť malé bábätko s plienkou 🙂 Myslíte, že sa mi to podarilo? Jasné, že nie.... Samozrejme, že bol  vojak 😀 Ale našiel sa aj Indián, Spiderman, Ironman, šašo,... u dievčat nechýbala Elsa, dobrá víla, či Popoluška.

Detské sny vedia byť zázračné. Máloktorý dospelý človek má takú fantáziu ako dieťa. Dieťa sa vie preniesť inam v čase aj priestore. Predstavuje si, že trávnik pri dome je džungľa, kde vedľa neho práve prebehol Tyranosaurus Rex, alebo, že cez izbu mu práve prešlo stádo bizónov (povedzme si pravdu, niekedy to tam aj tak vyzerá J )

Na snívanie však deti nepotrebujú iba veľké priestory. Niekedy im stačí iba malý kútik, ich malé útočisko, kde si schovávajú svoje najväčšie cennosti a budujú si svoj priestor.

K takým priestorom nepochybne patria detské stany, ktoré sa čoraz viac tešia obľube a zrejme nechýbajú ani v jednej detskej izbe.

K modernejším a zároveň k najstarším patria jednoznačne Teepee, tee-pee, prípadne týpí. Akokoľvek ich nazvete, určite viete o čo sa jedná.  Tieto obydlia používali indiáni a veru ich mali aj prepracované. Indiáni ich stavali zväčša v tvare kužeľu, pričom na vrchole boli chlopne, ktoré odvádzali dym z ohňa, ktorý si mohli založiť priamo v týpí. Spočiatku boli týpí veľmi maličké, až s príchodom koní, ktoré vypomáhali indiánom, sa začali stavať až o veľkosti  8 metrov a viac. Na konštrukciu sa používalo drevo  a základom bola koža z bizónov, až neskôr látka. Týpí im poskytovalo úžasné pohodlie, ku ktorému tiež prispievali kožušiny a deky na lôžkach, operadlá z vŕbového prútia, či kožené vaky ...

Týpí sa v dnešnej dobe tešia obľube hlavne v detských táboroch. Pre deti je atraktívnejšie bývať v takýchto stanoch ako v chatkách, či štandardných stanoch.

A ako inak môžeme dať deťom možnosť snívať, ak nie poskytnutím takéhoto priestoru.... Tomuto krásnemu poslaniu sa venuje pani Natálka z Elen living. A jej prekrásne stany,

z ktorých si naozaj vyberie každý, môžete nájsť aj u nás. Tak sa poďte pozrieť na týpí, v ktorých môžu snívať svoje najtajnejšie sny aj Vaše detičky 😀

(www.detomodnas.sk)

Slovenská história je veľmi bohatá, pestrá, v mnohom nádherná a v niečom aj smutná. Ľud, ktorý žil na dedinách, patril väčšinou k vrstve roľníkov. Popri ťažkej práci, ktorú zažívali každý deň mali iba máličko príležitostí na tie veselšie stránky života. Keď už však k nim prišlo, ľudia sa vyobliekali, vyfintili a ako sa patrí, danú príležitosť si aj užili. Tieto udalosti sa spájali najmä s kresťanskými sviatkami – či už Veľká noc (šibačky), Vianoce, ... ale aj s ľudovými zvykmi (Morena, privítanie jari, stavanie májov, svadobné zvyky, ...).

K výrazným prvkom dodržovania zvyklostí či slávenia sviatkov bol jednoznačne aj kroj. Každá oblasť na Slovensku mala iný. Samotný výzor ovplyvňovali viaceré faktory (klíma, geografická poloha, postavenie a pod.). Existovalo niekoľko desiatok rôznych krojov.

Pri výbere materiálu, z ktorého bol ľudový odev zhotovovaný sa ľudia zameriavali na svoje možnosti. V dávnej minulosti sa používali aj kožušiny zo zvierat, neskôr to bol chov oviec, ktorý priniesol tkanie a tým aj samotné textílie.  Všetko sa vyrábalo ručne a v tom spočívala tá krása. Každý jeden kúsok oblečenia bol jedinečný a preto predstavoval niečo výnimočné. Za každým krojom sa skrývali stovky hodín poctivej práce.

Dnes už tieto kroje máme možnosť vidieť väčšinou iba na folklórnych slávnostiach alebo ak máme šťastie, stretneme babky v kostole, či v dedine, ktoré im ešte dodnes zostali verné. Postupom času sa však môžeme stretnúť s tendenciou návratu k minulému.

V poslednej dobe sú vyhľadávané „retro“ veci a možno by sme k nim mohli zaradiť práve aj kroje. V takej novšej podobe môžete nájsť oblečenie s ľudovou tematikou aj na našej stránke. Tejto záslužnej práci sa venuje aj mladá autorka – Monika Micháliková (Atelier-MM). Snaží sa o spojenie minulého s prítomným a myslím, že sa jej to aj veľmi darí. No veď posúďte sami a kochajte sa 😀 

(www.detomodnas.sk)

Asi každá žena pozná pocit, keď je nervózna a nevie ani prečo. Tak dneska som si to už ani neviem po koľký krát opäť odžila.

Mám krásne dve deti, dobrého manžela (aj s chybami) a predsa mi niečo chýbalo. Dcérka už niekoľko dní je nervózna a upišťaná .... a kto nie? Veď horko prispieva k totálnej nervozite aj u dospelých, nehovoriac u malých detičiek a k tomu zubyyyyyy. 🙂 Synátor už síce takéto chvílky pozná (má výzbroj do budúcna 🙂 ), takže sa radšej stiahol a manžel ho nasledoval.

A možno TO mi vadilo. Veď nikto sa zase nezaujímal ako sa cítim. Veď som už piaty rok doma a ževraj na dovolenke... Nikto si nič neváži - len čo upracem, sa rozhádže. Len čo operiem - sa zašpiní. Len čo navarím - sa zje. .... A takto to ide deň za dňom a nikto sa nepýta, či som spokojná. Jednoducho to tak je, tak rob.... Tak načo to vlastne robím ???? 🙂 Pýtam si od muža 3 dni voľna - bez detí, bez neho ..... iba sama..... Som kvôli tomu zlá mama???? 

Potom príde malinkatá chvíľka, ktorá všetko zmení....V tom momente nervozita zo mňa opadne a príde vnútorný pokoj. Buď sa zjaví niekto, kto ti povie a znovu aj pripomenie, že deti a rodina sú všetko čo máš a že poriadok, obed či čisté veci vôbec nie sú také dôležité.... Alebo jednoducho sa na mňa usmejú tie malinkaté očká, ktoré sú nevinné a nerozumejú tomu, čo sa práve odohráva v mojom vnútri ale zároveň mi vravia - Mamička ĽÚBIM ŤA a vždy ťa aj budem.....

A vtedy si uvedomím, že tie deti sú VŠETKO, čo som kedy chcela a čo kedy aj budem chcieť. Žiadna dovolenka, nové veci, uprataný dom, navarený obed, oprané veci mi nedajú TO čo mi dajú moje deti.

Každý deň ma učia o čom život v skutočnosti je.... Teraz ešte pridám dve vety.

Jednu si pamätám z detstva, keď sme boli na dovolenke s rodičmi. Vtedy jeden pán, ktorý bol s nami v turnuse (mal 3 deti) povedal - že my deti síce učíme základné veci (pozdraviť, umývať sa, poďakovať, poprosiť a pod.) ale deti nás naučia skutočne MILOVAŤ.

Druhú napísala jedna moja známa na svoju fb stránku. Dúfam, že mi odpustí, že ju tu zopakujem - Rešpektujte deti a oni sa k Vám pridajú.

Odvtedy vždy, keď sa snažím niečo deti naučiť a oni to odmietajú, tak si poviem - skúsim ťa rešpektovať a teraz mi povedz prečo ti to nevyhovuje. A to by ste neverili aké zázraky sa dejú....

Čo z toho vyplýva? Milujte svoje deti ako sa len dá. A keď náhodou nebudete mať pritom poriadok v dome, tak mávnite rukou - veď ste na dovolenke 😀

Keď som riešila topánočky so starším synom ani som netušila čo to je barefoot. Synček má 4 a pol roka a za tú dobu sa tento typ obuvi dostal do popredia mamičiek natoľko, že má asi rovnako stúpencov ako klasické botičky. Tak ktorá obuv je tá naj?

Názory sa odlišujú a vždy aj budú. Každý z nás je individuálny a preto má aj na všetko rozdielny názor. Možno však nájsť kompromis? Dokonca som sa stretla s mamičkami, ktoré hľadajú kombináciu. Chcú prirodzenú chôdzu ale s pevným členkom.

V dôležitých otázkach  mi vždy pomohol sedliacky rozum 😀 Ľudské telo bolo stvorené v dokonalosti aké je. Nebolo stvorené s doplnkami ako sú oblečenie, topánky a pod. Prirodzenosť je vo všeobecnosti pokladané za niečo predpotopné a keď sa prejdem po meste, tak čím ďalej stretávam viac umelosti ako v hračkárstve.  Ako keby nás vyrábali – Made in China 😀

Naše nohy potrebujú prirodzenosť. Ak nám to umožňuje naše prostredie, nôžky by sme mali nechať nech sa dotýkajú terénu, nech je akýkoľvek – hrboľatý, rovný, strmý, krivý, oblý ... Tým nôžky pracujú a svalstvo sa posilňuje. Prsty sa nám potom neskrivujú do čudných uhlov ale vytvárajú prirodzený stabilizačný systém tela.

Keď som bola dieťa, vyrastala som blízko bágroviska. Mala som ho od domu asi 300 metrov. Cesta k nemu dnes už je vybetónovaná ale vtedy bola na nej iba hŕba kameňov. Takmer každý deň sme tú cestu prešli tam a nazad ale hlavne bosí. Bolo to niečo super. Tento pocit môžem dnes zažiť už len z časti u nás na dvore, kde sa poprechádzam bosá po tráve. Alebo keď idem do Chorvátska na dovolenku 😀 Tam je kameňov habadej – ale ani ježkovia nie sú výnimkou :-P

Do mesta by som to však neriskovala🙂 Tam si vyberám pohodlné topánky, v ktorých sa cítim dobre a ktoré netlačia. A nie sú to barefoot. Viem že existujú aj outdoor barefoot ale stále som im neprišla na chuť. Možno časom a možno moje deti budú chodiť iba v tom. Neodsudzujem ale vyrastala som v klasike takže niečo vo mne tú klasiku stále preferuje.

Tiež a bohužiaľ sú medzi nami detičky, pre ktoré barefoot zrejme nie sú to pravé orechové. Potrebujú určitú podporu zo strany topánočiek aby sa vôbec na nožičky postavili, takže pre nich tá klasika, príp. ortopedická obuv je nevyhnutnosť.

Tak či onak, barefoot alebo klasika hrá v našich životoch dôležitú úlohu. Aj jedno aj druhé nám nohu chráni pred odreninami, úrazmi a rôznymi ostrými predmetmi, ktorými to našimi ulicami len tak hmýri.

Pokiaľ nemáme my alebo naše detičky problémy s nožičkami, kľudne im doprajme aj pocit prirodzenosti aj klasické topánočky. Nech sa detičky časom rozhodnú sami 😀.

Maminky vrelo Vás vítam v našom eshope. Prostredníctvom neho sa Vám snažíme priniesť to najlepšie zo Slovenska pre naše deti. Hľadáme kvalitné výrobky, ktoré sú vyrábané s láskou, väčšinou handmade a z kvalitných výrobkov. Všetko čo potrebujete vedieť o nás nájdete na našej stránke - www.detomodnas.sk, prípadne na našej fb stránke. https://www.facebook.com/detomodnas.sk/

Tu Vám postupne prezentujeme naše novinky, čo nám pribudlo, prípadne nejaké postrehy, námety, a pod.

Samozrejme nevyhneme sa ani zdieľačkám, takže sledujte a zapájajte sa. 

Teším sa na Vás 😀