Ako som sa na materskej (z)bláznila.

Tento raz to nebude o tvorení. Ďurko stráži Miška a mám vychádzku z domu. A čas trošku premýšľať. Túto noc som nemohla spať. Stále mi v hlave bzučalo, ako mi príchod Miška zmenil život. 

Nič nie je ako predtým. A to je na tom super. Každý deň sa usmievam. Spievame si, tancujeme a bláznime sa. A keď mi je smutno alebo som unavená, pozrie na mňa tými veľkými očami a hneď mi je veselšie.

Už nie som ten vážny dospelák. Na veci sa pozerám inak. Nikdy som si nemyslela, že sa dá zažiť toľko zábavy, keď prdíte ústami. Hlavne, keď šoférujete a stojíte na plnej križovatke 🙂 Vtedy asi vyzerám, že som sa zbláznila. Ale pritom so sa iba bláznila.

S Miškom som šťastná.

Myslím, že si opäť raz prečítam Malého princa. Je krásne odhaľovať svoje detské ja. VEĽMI sa teším, čo príde ďalej. 

Joj, už musím bežať domov 🙂

Zatiaľ čaute.