Z netu....

Muž zomrel, a keď si to uvedomil, zbadal Boha, ako k nemu kráča s kufrom v ruke.
"Je čas ísť, syn môj," povedal Boh.
Prekvapený muž odpovedal: "Teraz? Tak skoro? Mám ešte veľa plánov ... "
"Je mi ľúto, ale je čas ísť."
"Čo nesieš v tom kufri?" Zaujímalo muža.
Boh odpovedal: "Všetko, čo ti patrí."
"Myslíš tým moje oblečenie, moje peniaze?Tie nikdy skutočne neboli Tvoje zostavaju na Zemi."
"Takže sú to moje spomienky?" Hádal muž ďalej.
Boh odpovedal: Tie nikdy neboli tvoje, v skutočnosti patria času."
"Tak teda moje zručnosti a skúsenosti?"
"Tie boli len výsledkom okolností, nie sú tvoje."
"Moja rodina a priatelia?"
"Je mi ľúto, ale ani oni ti nepatria. Patrili tvojmu životnému chodníku. "
"Dokonca ani moja žena a syn?"
"Nie, tí patrili tvojmu srdcu."
"A čo moje telo?"
"To už patrí prachu."
"A duša?"
"Nie, tá patrí mne."
Plny strachu si muž zobral od Boha kufor a otvoril ho. Uvidel, že kufor je úplne prázdny. So slzou v oku sa muž opýtal: "Ja som teda nikdy nič nemal?"
Boh mu povedal: "Jediné, čo si kedy skutočne mal, bol tvoj život. Každý jeho okamih bol iba tvoj. "
A z tohto dôvodu - ŽI, KÝM TU SI. Nedovoľ ničomu z toho, čo si myslíš, že ti patrí, aby ti v tom bránilo. Ži teraz. Ži svoj život. Nezabudni byť šťastný, to je to najdôležitejšie zo všetkého. Majetok i všetko ostatné, za čo bojuješ, zostane po tvojej smrti tu. Zo sebou si nevezmeme nič.
Podeľ sa o tieto slová so všetkými dôležitými ľuďmi tvojho života a uži si každú sekundu toho svojho