Hrubá motorika

Pohybové aktivity, ktoré sú zaisťované veľkými svalovými skupinami – napr. obracanie, lezenie, sedenie, státie, beh, hádzanie, chytanie, plávanie, ovládanie a držanie tela, udržanie rovnováhy, jazda na bicykli, skákanie apod. zahŕňame do tzv. hrubej motoriky. Hrubá motorika zahŕňa i koordináciu horných a dolných končatín, rytmiku pohybov, patria sem i tančeky alebo hry „na niečo či na niekoho“.

Týmito telesnými aktivitami okrem obratnosti, pohyblivosti, koordinácie i rovnováhy podnecujeme i zapojenie dieťaťa do spoločných činností a hier s ostatnými deťmi. Z pohybu veľkých kĺbov – teda z hrubej motoriky- vychádzajú vo výsledku základné pohyby pri písaní a kreslení. Preto ak chceme, aby sa deťom v škole darilo, je vhodné podporiť najskôr hrubú motoriku a iba potom jemnú, z tej je potom už len krôčik ku grafomotorike. Nezmyselné je teda určité preskakovanie a orientácia dieťaťa na „pomalé činnosti“ – ako maľovanie, vystrihávanie bez adekvátneho pohybového zaťaženia a precvičenia celého tela od hlavy k päte pestrou škálou pohybových aktivít.

To že hrubou motoriku nie je vhodné podceňovať je jasné. Ale je tiež treba dbať na vysokú mieru motivácie pri telesných aktivitách. Čím častejšie dieťa dané aktivity robí, tým viac sa v nich zdokonaľuje. O čo je dieťa v danej aktivite zdatnejšie, o to častejšie túto činnosť vyhľadáva a naopak. Akonáhle je dieťa v niektorej z činností neobratné, neisté – spravidla začne selektovať jednotlivé činnosti a vyhýba sa či prestáva vyhľadávať tie činnosti, v ktorých je menej zdatné alebo zručné. Preto je vhodné dodržať pravidlo: všestranne- zábavne a hlavne hrou!

Jedná sa nám predovšetkým o tzv.

1)    lokomočné pohybové činnosti- kam zaraďujeme chôdzu, beh, skoky a poskoky, lezenie) samozrejme nielen samostatne, ale aj v skupine detí, na rôznom teréne. Ideálne sú prekážkové nebo tzv. opičie dráhy, kde deti úplne spontánne prekonávajú rôzne nástrahy, ktoré im „do cesty“ pripravíte. A pokiaľ nechcete do lesa, tak môžete zájsť aspoň na miestne ihrisko.

2)    nelokomočné pohybové činnosti – ako zmeny polôh a pohybov tela na mieste, koordinačné cviky, kde sa jedná predovšetkým o napodobovacie cvičenia a pravo-ľavé hry „na opice“ alebo „na sochy“ – kde deti dajú pravú ruku na ľavé koleno alebo ľavú nohu na pravú nohu podľa predlohy rodiča.

3)    iné činnosti – napr. s využitím vlastného tela gymnastickou prípravou, či s využitím pomôcok – loptových hier, bežky, turistika či ďalšie sezónne činnosti, tančeky, jazda na bicykli, korčuliach

Principiálne je hlavným dopadom a prínosom hrubej aktivity naučiť sa správnemu držaniu tela, zvládnuť orientáciu v priestore, zvládnuť rôzne prekážky, zladiť pohyb s rytmom a hudbou, vedomé napodobovanie pohybu podľa vzoru. Najvhodnejšie sú pre rozvoj hrubej aktivity samozrejme vonkajšie priestory a outdoor aktivity, ale napríklad i v prípade škaredého počasia sa odporúčajú aspoň telovýchovné chvíľky s rôznymi pomôckami.

Autor: Lenka Jebousková