Pohybové aktivity, ktoré sú zaisťované veľkými svalovými skupinami – napr. obracanie, lezenie, sedenie, státie, beh, hádzanie, chytanie, plávanie, ovládanie a držanie tela, udržanie rovnováhy, jazda na bicykli, skákanie apod. zahŕňame do tzv. hrubej motoriky. Hrubá motorika zahŕňa i koordináciu horných a dolných končatín, rytmiku pohybov, patria sem i tančeky alebo hry „na niečo či na niekoho“.

Týmito telesnými aktivitami okrem obratnosti, pohyblivosti, koordinácie i rovnováhy podnecujeme i zapojenie dieťaťa do spoločných činností a hier s ostatnými deťmi. Z pohybu veľkých kĺbov – teda z hrubej motoriky- vychádzajú vo výsledku základné pohyby pri písaní a kreslení. Preto ak chceme, aby sa deťom v škole darilo, je vhodné podporiť najskôr hrubú motoriku a iba potom jemnú, z tej je potom už len krôčik ku grafomotorike. Nezmyselné je teda určité preskakovanie a orientácia dieťaťa na „pomalé činnosti“ – ako maľovanie, vystrihávanie bez adekvátneho pohybového zaťaženia a precvičenia celého tela od hlavy k päte pestrou škálou pohybových aktivít.

To že hrubou motoriku nie je vhodné podceňovať je jasné. Ale je tiež treba dbať na vysokú mieru motivácie pri telesných aktivitách. Čím častejšie dieťa dané aktivity robí, tým viac sa v nich zdokonaľuje. O čo je dieťa v danej aktivite zdatnejšie, o to častejšie túto činnosť vyhľadáva a naopak. Akonáhle je dieťa v niektorej z činností neobratné, neisté – spravidla začne selektovať jednotlivé činnosti a vyhýba sa či prestáva vyhľadávať tie činnosti, v ktorých je menej zdatné alebo zručné. Preto je vhodné dodržať pravidlo: všestranne- zábavne a hlavne hrou!

Jedná sa nám predovšetkým o tzv.

1)    lokomočné pohybové činnosti- kam zaraďujeme chôdzu, beh, skoky a poskoky, lezenie) samozrejme nielen samostatne, ale aj v skupine detí, na rôznom teréne. Ideálne sú prekážkové nebo tzv. opičie dráhy, kde deti úplne spontánne prekonávajú rôzne nástrahy, ktoré im „do cesty“ pripravíte. A pokiaľ nechcete do lesa, tak môžete zájsť aspoň na miestne ihrisko.

2)    nelokomočné pohybové činnosti – ako zmeny polôh a pohybov tela na mieste, koordinačné cviky, kde sa jedná predovšetkým o napodobovacie cvičenia a pravo-ľavé hry „na opice“ alebo „na sochy“ – kde deti dajú pravú ruku na ľavé koleno alebo ľavú nohu na pravú nohu podľa predlohy rodiča.

3)    iné činnosti – napr. s využitím vlastného tela gymnastickou prípravou, či s využitím pomôcok – loptových hier, bežky, turistika či ďalšie sezónne činnosti, tančeky, jazda na bicykli, korčuliach

Principiálne je hlavným dopadom a prínosom hrubej aktivity naučiť sa správnemu držaniu tela, zvládnuť orientáciu v priestore, zvládnuť rôzne prekážky, zladiť pohyb s rytmom a hudbou, vedomé napodobovanie pohybu podľa vzoru. Najvhodnejšie sú pre rozvoj hrubej aktivity samozrejme vonkajšie priestory a outdoor aktivity, ale napríklad i v prípade škaredého počasia sa odporúčajú aspoň telovýchovné chvíľky s rôznymi pomôckami.

Autor: Lenka Jebousková

Psychomotorický vývoj dieťaťa – alebo okrem VÝŽIVY je pre deti rovnako  zásadný  POHYB!!

Terminologicky povedané pochádza slovo motorika z latinského motus tj. pohyb. Pohyb je súhrnom pohybových schopností tela. Pohyb umožňuje dieťaťu prostredníctvom podnetov poznávať svet.  Podnety vybudia dieťa k činnosti, čím sa následne zlepšuje jeho motorická obratnosť, dieťa je viac pohyblivé, vďaka čomu  môže zase lepšie poznávať svet a novo získané zručnosti prispievajú k jeho celkovému vývoji. Akákoľvek forma pohybu je riadená nervovou sústavou a pohyb, resp. svalová činnosť, je prejavom aktivity mozgu, miechy a nervov. Pohyb v rannom veku dieťaťa vo významnej miere ovplyvňuje celú osobnosť dieťaťa.

Vývoj dieťaťa neurčuje iba genetika, ale tiež zdravotný stav, vnútorné a vonkajšie vplyvy. Teda budúcnosť našich detí je v našich rukách, keďže máme možnosť ju ovplyvniť!

Pohyb uvádza dieťa do sveta vecí a reč do sveta ľudí. Pohyb aj reč však súvisí so zdravotným stavom dieťaťa a vnútornou motiváciou dieťaťa. Túžba dieťaťa sledovať hračku stimuluje rozvoj zraku, ale tiež podnecuje rozumový a pohybový vývoj.  Vyššiu mieru vnútornej motivácie dosahujú deti s dobre rozvinutými zmyslovými orgánmi pre zrak, sluch, hmat, čuch aj chuť. Vývoj a učenie reči i pohybu je podstatne zložitejšie u detí s poruchou centrálnej nervovej sústavy, videnia a počúvania.  Je preukázané, že na veľkých pohyboch celého tela – hlavy, rúk a nôh je závislá aktivita drobných svalov, lebo napr. vlastný úchop hračky vyžaduje i celkovú pohyblivosť dieťaťa. Je očividná i priama súvislosť medzi obratnosťou ruky a rozvojom reči. Motorika nám tak vlastne „štartuje“ psychický a rozumový vývoj dieťaťa.  Psychomotorika tak vyjadruje úzke prepojenia medzi psychikou a motorikou – tj. medzi duševnými a telesnými procesy.

Súčasný spôsob života detí, ktorý je málo aktívny, príliš organizovaný a kontrolovaný, nerešpektuje potreby detí. Dieťa dnes veľmi obmedzene môže niečo vyskúšať, prežiť tak, aby nebolo obmedzované sprostredkovane poskytovanými audiovizuálnymi podnetmi médií, pedagógov či rodičov. Deťom chýba v činnostiach možnosť slobodného priestoru, aktívne učenie sa pomočou vlastných experimentov, nemôžu realizovať, a už vôbec nie prežiť vlastnú skúsenosť. Činnosti sú viac riadené než spontánne. Dospelí predpokladajú výsledok, chýba dostatok času na sebarealizáciu detí, dieťa je neustále porovnávane s ostatnými.

Vývoj dieťaťa nebeží u všetkých rovnako, preto nie je vhodné „tlačiť“ deti do tabuliek schopností, znalostí a návykov – respektíve hodnotiť, čo kedy má vedieť. Doma nepotrebujeme mať majstra sveta ani Einsteina, ďaleko priaznivejšie pre dieťa je taký rodič, ktorý sa bude zaujímať skôr o možnosť vytvorenia podnetného prostredia a harmonickej rodiny pre dieťa, než ho porovnávať s ostatnými alebo nedaj bože s tabuľkami...

Tieto faktory (podnetné aktivity a harmonické, citovo orientované prostredie) totiž majú veľký vplyv na vývoj dieťaťa. Preto ponúkam mamičkám, aby sa viac než na analýzy toho, čo dieťa má zvládať zamerali na to, čo môžu pre svoje dieťa samé urobiť – aby naplňovali aktívny čas kvalitne, hravo, zaujímavo, primerane svojim obsahom tak, aby ich dieťatko prospievalo fyzicky i psychicky veľmi dobre.

Zo všetkých stimulov obklopujúcich dieťa najviac ovplyvní jeho vývoj práve tá osoba, ktorá sa o neho v rannom veku pravidelne stará. Preto je spravidla práve na mamičke aké vonkajšie vplyvy nechá na svoje dieťatko pôsobiť a aké „aktivity“ pre podporu všestranného vývoja dieťaťa vyhľadá. Tiež odporúčam vychádzať z kvalitných informácií a učiť sa primeranému pôsobeniu na dieťa adekvátne jeho vekovým i citovým potrebám. Nakoniec keď si kúpime chladničku, tiež si prečítame návod na použitie – tak prečo nenaštudovať nejaké odporúčania k výchove detí? 

Fenoménom dnešnej doby je podľa môjho názoru dobrodružstvo, ktoré je potreba nechať dieťati s akoukoľvek činnosťou zažiť! Dobrodružstvo patrí domov, ale i von, do telocvične i škôlok. Nejedná sa o drsnú prírodu alebo zážitok, ale skôr o ponechanie možnosti zažiť napätie, pri čiastočne deťom neznámej aktivite - akýsi krok do neznáma a o to silnejšiu vlastnú skúsenosť...

Autor: Lenka Jebousková