List do minulosti (alebo čo som potrebovala počuť pred piatimi rokmi)

Neboj sa, si tá najlepšia mama pre svoje dieťa. Ono naozaj nepotrebuje dokonalú mamu. Potrebuje teba. Lebo ani ono nebude dokonalé, hoci určite tak vyzerá.
Potrebuje mamu, ktorá sa snaží. Potrebuje vidieť svoju cholerickú mamu, ako odíde do izby, trieska do vankúša a potom pokojne pokračuje v riešení problému. Potrebuje vidieť svoju ustráchanú mamu, ako dvakrát obíde predajňu, ale nakoniec vojde a asertívne reklamuje pokazené mäso.
Lebo aj ním lomcuje ohromný hnev, keď mu súrodenec zoberie hračku. Aj ono sa bojí poprosiť na ihrisku cudzie dieťa o kýblik a lopatku. Je fajn vidieť, že mama sa cíti podobne. A aj keď to pre ňu nie je jednoduché, ide vzniknuté situácie riešiť.
A občas potrebuje vidieť aj mamu, ktorá vo svojej snahe zlyhá. Môžeš robiť chyby. Ba vlastne musíš robiť chyby. Pretože si človek. A pretože tvoje dieťa potrebuje vedieť, že aj ono môže urobiť chybu. Že je to normálne.
Uvidí napríklad to, že ti prasknú nervy a bezdôvodne naň nakričíš. Ale zažije aj, čo spravíš potom. Bude cítiť objatie, počuť prepáč, že som na teba kričala. Nebolo to správne. Viem, že si nič zlé nespravil. Ľúbim ťa a vždy ťa budem ľúbiť.
A tak sa aj ono naučí, že keď niečo zvrže, nemusí hádzať flintu do žita. Že aj mama to minule zvrzala. Že ti môže povedať prepáč a objať ťa. A rozhodnete sa, že si spolu spravíte nové, krásne ráno a budete sa zase snažiť, aby ste sa spolu cítili dobre.