Cestujte ekologicky, ekonomicky, (n)ekonečne dlho. Vyskúšajte Tatry vlakom. V úzkom objatí prírody aj spolucestujúcich. O zážitky máte postarané ešte skôr, ako dorazíte na dovolenku. Tu je ten náš.
Kúpiť miestenky hodinu pred odchodom nedeľného rychlika je rovnako pravdepodobné ako zoznámiť sa na Štrbskom plese s Yetim. Ale mama má vždy plán B. Tým bol osobák odchádzajúci 15 minút pred rýchlikom. Nakoniec po rozhodovaní hodnom Hamleta vyhrala alternatíva C, posledné 2 miesta v Regiojete s deťmi na kolenách.
Aká malicherná bola dilema ABC sa ukázalo v Ružomberku. Tu sa svorne stretli rýchlik A, osobák B a súkromný dopravca C. Dokonca priateľsky počkali aj na rýchlik D, ktorý vyrazil 2 hodiny po nich. Pred nami sa vykoľajil rušeň. Slušne nám oznámili, že o niekoľko hodín dlhšie si môžeme užiť stanicu v Ružomberku a náš dopravný prostriedok.
Doteraz neviem, či za to mohla rýchla a pravdivá informácia, jedna šalená veselá východňárka vo vozni, ustavične do uší dobiedzajúce slušné Slovensko alebo sám Soros v prestrojení, ale... nič sa nestalo. Nik v našom vozni si nepotreboval uľaviť anatomickými ani náboženskými zvolaniami na adresu dopravných spoločností využívajúcich koľaje, ničí svet sa pre meškanie nezrútil. Zrútili sa iba bariéry medzi nami.
Ľudia si svorne vybavovali náhradnú dopravu, východňárka zahrala s našimi deťmi v uličke pexeso, pri úspešnom odchode o zhruba 3,5 hodiny sme si spontánne zatlieskali a mladý pár oproti nám súťažil s deťmi, kto prvý uvidí cestou aké zvieratko. Všetku frustráciu sme vybili smiechom. Znie to ako príbeh zo Strážnej Veže a chýba len tradičná ilustrácia zobrazujúca leva v nevinnej hre s jahniatkom na iskrivozelenej trávičke. Ale bolo to tak.
Niekedy prosto stačí malý podnet na cestu od frustrácie k smiechu, od spoločnej nepríjemnosti k príjemnému spoločenstvu, od ľudí, ktorí riešia svoj problém, k ľuďom, ktorých zaujíma osud rušňovodiča vykoľajenej lokomotívy. Prežil.