Už štyri mesiace je zo mňa hrdá mamička. Mojich prvých 10 mamičkovských dní v pôrodnici sa vlieklo – nemohla som sa dočkať kedy prídem domov, aby mohla celá rodina obdivovať moje krásne dievčatko. Aspoň telefonicky som sa teda rozplývala aké pekné a milé je to naše dieťatko – len papá a spinká, takmer neplače. Konečne teda prídeme domov z pôrodnice a dieťa sa zrazu začne „kaziť“.

Úprimne závidím ženám, ktoré sa snáď už len narodili kvôli tomu, aby raz boli matky. Všetko zvládajú s úsmevom a pri pohľade na ne máte pocit, že starostlivosť o dieťa je hračka. Potom príde to vlastné a tvrdá realita. Poviem vám teda, že kojenie po sekcii v kombinácii s mesiac a pol otvorenými ranami na bradavkách sa rovná priam maturite, resp. skôr psychiatrii. Má vás zaplavovať láska a radosť a zatiaľ len syčíte od bolesti každú hodinu a pol, keď chce dieťa jesť. Ale čo by ste nespravili pre toho malého anjelika, kojením mu dávate najlepší štart do života. Potom sa to nejako upraví, dieťatko pekne priberá a vy ste spokojná. No netrvá dlho a objaví sa zahnisané očko – pravdepodobne infekcia z pôrodnice. Idete na očné, kde prečistia slzný kanálik tenkou ihlou, bábo kričí ako o život a vy sa cítite ako krkavčia mater, že ste niečo také dopustili. Týždeň bojujete s bábom, aby ste mu nakvapkali očné kvapky, očko sa zahojí a môžete si zas užívať bezstarostné chvíle...  Ale nie príliš dlho. Príde kožný problém, neskôr kašeľ. Keď je bábo opäť konečne fit vezmete ho prepichnúť ušká. Ďalšie dva týždne ošetrovania – bábo už chytá hysáky, keď mu siahnete na ucho. Aj to sa zahojí. A je na rade očkovanie do obidvoch nožičiek. Plač opäť veľký, ale chvalabohu bez reakcie.

No najhoršie sú asi sople. Obyčajná nádcha, pre bábo hotová pohroma. Existuje niekoľko druhov odsávačiek. Ako prvú väčšinou kúpite klasickú hadičkovú. Všetci vaši známi s deťmi vám síce odporúčajú tú na vysávač, ale mama vás presvedčí, že to musí byť drastické a keď ste vy vyrástli s obyčajnou, prípadne s maslom v nose tak by mala stačiť. Zistíte, že hadičková je na figu. Ešte stále však máte obavy z toho ako je vaše bábo „napojené“ na vysávač a teda skúsite balónikovú. Ešte viac na figu ako hadičková. Odložíte teda obe do „centrálneho skladu“ všetkých nepotrebných vecí, čo ste už stihli kúpiť odkedy máte bábo, hneď vedľa piestovej odsávačky na mlieko. Kúpite teda odsávačku na vysávač a idete na to.  Najprv vyskúšate na sebe, zistíte,  že to nie je nič strašné, mozog vám nevytiahlo. Nasleduje scéna ako z filmu: zapnete vysávač a blížite sa k bábätku, ktoré  zvedavo vypliešťa oči – zatiaľ ešte nevie o čo ide. Jeho babka čo ho drží na rukách však áno, tuho si dieťa pritíska a inštinktívne cúva, v snahe ochrániť dieťa od „drastického zákroku“. Príde ten moment – sopeľ vyskočí, dieťatku sa nič nestalo, rodinu zaplaví radostná vlna. Babka skonštatuje, že je to dobrá vec. Po pár minútach však bábu v nose chrapčí opäť, začnete teda odsávať. A čím viac odsávate, tým viac sopľov ide. Bábo už zistilo o čo ide – aktívne sa bráni. Váš pocit krkavčej matere posilní dedko rýpavým komentárom , či už zas idete to dieťa trápiť. Vysávač zapínate už aj v noci, jediným výsledkom je však detský krik a následné hodinové uspávanie, pretože toto dieťa zaručene v noci preberie. Vyskúšate všemožné nosné spreje pre deti a kvapky a dáte spraviť výter z nosa. Lekárka vás upozorní na opatrné zaobchádzanie s odsávačkou, môžete totiž podráždiť sliznicu. Prestanete teda odsávať a zas ste na začiatku. Po jednom dni neodsávania nám začali hnisať očká. Z postieľky sa v noci ozýva fučanie a chrapčanie, bábo si nervózne šúcha očká. Zase teda trošku poodsávame, sliznica je už podráždená. Hľadám pomoc na internete. Po prečítaní diskusií iných mamičiek nezisťujem nič nové, akurát, že niektoré detičky majú sople aj vyše mesiaca. Tak sa snažím ísť prirodzenejšou cestou. Lekárka nám odporučila dávať dieťatko čo najviac na bruško. Lenže malej sa to veľmi nepáči, teda ju po chvíli mrnčania vždy otočím, lebo zas by bol komentár, že dieťa trápim. A v tom je práve tá chyba. Bábo treba nechať na brušku aj keď sa už sťažuje. To, že mu nikto nepríde na pomoc ho potom poriadne naštve až začne fučať a prskať. A práve vtedy mu povyskakujú sople von. Najprv to síce vyzerá hrozne ako zúrivo metá tou malou hlavičkou a noštekom po podložke, ale nie je krajší pohľad ako  potom keď ho dvihnem a vidím tú zasoplenú tváričku J Ďalšie malé víťazstvo za nami. Rozum síce hovorí, že keď chceme bábätku dobre, treba ho občas aj trošku potrápiť. Ale ten hlúpy pocit, že ste nanič matka sa stále natíska. Stačí však jeden úsmev bábätka a ste si istí, že sa na vás nehnevá. Boj so sopľami tu bol, je a pravdepodobne bude. Aj so mnou sa rodičia kedysi natrápili. V snahe pomôcť mojim večne zapáleným prínosovým dutinám a na odporúčanie lekára si požičali od rodiny solux a išli ma nahrievať. Omylom, však zapli horské slnko, ktorým prístroj tiež disponoval. Päť minút nahrievania v bezprostrednej blízkosti v kombinácii s mojou bledou pokožkou sa rovnalo popáleninám na celej tvári. Na lícach mi dokonca až vyšla plazma. Lekár na pohotovosti skonštatoval, že možno mi ostanú drobné jazvičky. Našťastie neostali. Na rodičov sa určite nehnevám, nehnevala som sa ani keď sa to stalo. Viem, že by pre moje dobro urobili všetko. Rovnako ako ja dnes pre svoju dcérku.