Vylev. V piatok mi prisla sms od slovak parcel, ze mi bude doruceny balik. Volam kurierovi, ze som do 14h v praci, ak by bol tak laskavy mi ho dorucit. ( roky tam bol kurier, ktory mi nosil do prace. Ze mu to viac vyhovuje. Ze mu mam na sms odpovedat len v pripade, ze nie som v praci. Pred 2 mesiacmi tento kurier odisiel)
Nie, doruci ho na domacu adresu. Vravim ok, manzel je doma.
O 15h som uz bola doma z prace. Kurier neprisiel, popoludni uz ani nedvihol mobil.
Dnes presne to iste. Este mi povedal, ze ma pre mna balik co v piatok nedorucil. Prinesie na domacu adresu. Nepriniesol, telefon nedviha. Volala som mu o 15h. Nic.
V stredu asi skoncim v robote skor a pojdem sa stazovat na firmu. Balik vyplateny, postovne, kurier tiez
Aký je to stupeň prepracovanosti, keď voskovú sviečku namiesto sfúknutia hasím diaľkovým ovládačom od tv?
Ako ten čas rýchlo letí. Naplnil sa celý rok od odchodu mojej mami. Stále ju mám pred očami ako leží na posteli, šibalský úsmev: počúvaj čo som našla na fb, nasmiala som sa. Posledné mesiace života trávila veľa času na posteli, s tabletom v ruke. Stále sa pristihnem s myšlienkou: musím povedať mame.... Dokonca sa ešte sem tam stane, že sa niekto spýta: ako sa má mama? Dlho som ju nevidela. Takto pred rokom bol hrozný lejak, prietrž, voda nestíhala odtekať. Stála na chodníkoch. Až tesne pred pohrebom prestalo pršať. Za ten rok sa udialo príliš mnoho. Mám pocit, že som úplne iný človek
Dnes je rodičovske. Som vo vestibule, vitam rodičov stredoškolákov. Usmerňujem ich k teplomeru. Sem- tam sa spytam či všetci vedia kto kam má ísť.( Mala som na mysli triedy, či každý vie kde sa trieda nachádza). Najčastejšia odpoveď: však na rodičovské
Vo štvrtok mal brat meniny. V ten deň to bolo presne 6 mesiacov od maminho odchodu. Mala 66r. Dnes mal brat krvacanie do mozgu. Myslela som, že zlého už bolo dosť nadlho
Dnes je taký horko sladký deň. S nádychom prázdna. Mám narodeniny. Od rána som čakala na telefonát od mami, ktorý nikdy nepríde. Už to bude 6 mesiacov čo odišla navždy. So synovcom máme narodeniny krátko po sebe. Vždy sme oslavovali spolu, u mami. Tento rok oslávil každý sám. Spomínam na 35 narodeniny kedy som od mami dostala tortu v tvare motorky. Torty nám vždy piekla mama. Nevedela sa rozhodnúť akú tortu pripravi pre Tina. Vtedy bol ešte malý. Rozhodovala sa medzi autom a motorkou. V zápale práce urobila obe. Uvedomila si to trošku neskôr. Tak mal Kristián auto a ja motorku. Tá spomienka ma zohriala pri srdci. Ďakujem mami