Časopriestor a ako gravitácia naozaj funguje (teória relativity)
Určite všetci viete, čo je gravitácia. Neviditeľná sila, ktorá k sebe priťahuje objekty, určuje pohyby hviezd a planét a zhadzuje jablká na hlavy nič netušiacim fyzikom. A pri jednom takom začneme.
Písal sa rok 1665, v Anglicku bol logdán kvôli bubonickému moru a mladý Isaac Newton bol v tej dobe v karanténe a na dištančnom štúdiu, keďže Univerzita v Cambridge bola zatvorená. Ako si tak sedel pod stromom, tak "Bum", na hlavu mu padlo jablko (nie je to tak úplne pravda, ale na naše účely postačí). Zrodila sa teória gravitácie. Isaac Newton počas dvojročného logdánu (keďže nemal netflix 😄) objavil taktiež princíp gravitácie, calculus, orbity planét a tri pohybové zákony.
Ako však veda postupovala, Newtonova teória gravitácie nepostačovala a prišiel na scénu Albert Einstein. Einstein bol Newtonovým veľkým obdivovateľom a dokonca sa mu vo svojich memoároch ospravedlnil slovami "Newton, odpusť mi". Einstein súhlasil s Newtonom, že priestor má 3 dimenzie: výška, šírka a dĺžka. Priestor môže byť vyplnený hmotou, ale taktiež nemusí (teoreticky môže existovať vesmír, v ktorom sa nič nenachádza). Newton však neveril, že objekty môžu ovplyvňovať samotný priestor, kdežto Einstein naopak veril, že objekty môžu priestor natiahnuť, ohnúť, pokrútiť či stiahnuť. Samotná gravitácia bola len dôsledkom toho, ako objekty ovplyvňujú priestor. V roku 1905 prišiel s teóriou relativity, kde pridal čas ako štvrtú dimenziu do priestoru - časopriestoru. Veľké objekty rovnako, ako ohýbajú priestor, ohýbajú aj čas tým, že ho dokážu natiahnuť alebo stiahnuť.
Časopriestor si môžeme predstaviť ako trampolínu. Povrch trampolíny je v našom prípade samotný časopriestor. Do stredu trampolíny umiestnime bowlingovú guľu a môžeme vidieť, ako zakrivila náš časopriestor. Ak teraz umiestnime na trampolínu tenisovú loptičku, odkotúľa sa rovno k bowlingovej guli. Čím masívnejší objekt, tým vačšie bude ohnutie časopriestoru a tým viac bude k sebe priťahovať iné objekty.
Najmasívnejšie objekty, ktoré vo vesmíre poznáme, sú čierne diery. Tie zakrivujú časopriestor tak extrémne, že ak by ste pozorovali čokoľvek, čo spadlo do čiernej diery, vyzeralo by to tak, že čas v nej zastal a daný objekt zamrzol v čase.
A prečo sa teda čas ohne (presnejšie spomalí) okolo masívnych objektov? To sa najprv musíme pozrieť na to, ako funguje svetlo, a to si nechám na ďalší článok, ktorý sa pokúsim napísať v nasledujúcich dňoch. 🙂
Odporúčame
ďakujem ti 😍... mňa tie čierne diery zaujímajú. Viem, mimo dnešnej témy, ale je to mimo moje chápanie... keď čierna diera "vcucne" nejaký predmet, čo sa s ním stane? Stratí sa? Absorbuje ho a zväčší hmotnosť (asi blbosť 😀)? Ostáva v nej nezmenený? Zakrivený? Zmrznutý? Možno sa dozviem v inom článku 🙂
Juuu a prosím Ta nebudeš ich cislovat? 😁 Pre takých los dementos ako som občas ja aby som vedela ze :"aha 1,2, 3 som už čítala a hmm počkat, že 5. článok, čiže nejaký som vynechala" 😅 ale to ja len tak pre môj pocit, že mi nič neuniklo 😁
Super 👌a ďakujem ❤️
Mám rada populárno-náučné veci (články, knihy, dokumenty). Na tento nový seriál sa už veľmi teším. 🤩
ešte som to len začala čítať a " logdán" "kôli " - to naozaj??? :(
@maca1500 asi veľmi nechodíš po internetoch však sa z toho robí sranda už pekne dlho niekoľko tyzdnov 🤣🤣🤣🤣
@dajanah Paci sa mi, ze si sa neurazila. 🙂 👍 Na Tvoje clanky som sa fakt tesila. Vecer mozem sadnut za pocitac a poslat Ti cely text, velmi vela ciarok tam chyba, teraz v skratke, ked odmyslim ciarky, opravila by som: Anglicko s velkym zaciatocnym pismenom, Univerzita v Cambridge detto, kvôli (nie kôli), "Bum!", nie je, Netflix, zrusit medzeru pred znakom ukoncenia zatvorky, Newtonova (nie dlhe a, lebo je to odvedene od mena - koho napr. ulica - Svätoplukova, Jánošíkova, nie Svätoplukovááá, Jánošíkovááá - nepytame sa Aká? (ako napr. Železničná, Hlavná), ale Koho?), vo svojich, slovo "výška" vo vete za dvojbodkou nepotrebuje velke zaciatocne pismeno, medzi znakom ukoncenia predchadzajucej vety (v tomto texte bodka) a zaciatkom novej vety (slovo Newton) piseme medzeru (toto bolo asi nedopatrenim, lebo inde ich uz mas), ohýbajú (dlhe u), trampolíny (dlhe i), umiestnime (nie umiestníme), masívnejší, nechám, bodka za poslednou vetou (za slovom dňoch). 🙂
A drzim palce s pisanim dalsich clankov, su to velmi zaujimave temy, nenechaj sa odradit. 🙂
@dajanah Teším sa ďalšie články 🙂 Som síce občas gramatické "gestapo", ale v tomto prípade mi je to absolútne fuk, keďže prioritná je téma a obsah. Málokto dokáže podať fyziku jednoduchým a hlavne zrozumiteľným spôsobom, takže snaha je neoceniteľná 🙂 Teším sa na pokračovanie 🙂
Začni písať komentár...
Parada, tesim sa ze si zacala pridavat tieto prispevky, budem si vsetky citat 👌😁