Sága o požičiavaní hračiek

Kde bolo tam bolo, bola jedna maminka a tá si myslela, že keď bude mať viac detí, tie sa naučia rýchlejšie si požičiavať a deliť sa o hračky.

A potom ich teda mala.

A tu rozprávka končí a začína horor. Pretože čo sa týka požičiavania hračiek medzi mojimi deťmi býva to horor, v lepších dňoch tragédia, tragikomédia, thriller, psychologický thriller a dráma. Niekedy viac žánrov naraz, občas jedna epizóda v žánroch preskakuje a občas ostáva v jednom od začiatku až po koniec. Rozprávka ani omylom.

Miš, svojho času jedináčik, sa o hračky vedela celkom slušne podeliť. Doma toto riešiť veľmi nemusela (iba ak so psami) a ja som na to, pravdaže, dbala. Veľa sme chodili medzi deti, kde mala dostatok príležitostí na sociálne interakcie a teda aj na zdieľanie hračiek. (Aká učená veta!)

Ja, svojho času stále jedináčik, som si (zase raz) naivne myslela, že keďže mám detí viac, je to dostatočná tréningová situácia na požičiavanie hračiek. Isteže...

Keď sa pozriem do minulosti (rozumej tak rok dozadu) krpci sa tĺkli o hračky akonáhle sa vedeli k sebe doplaziť na dĺžku ruky. A keďže bábätká robia všetko naplno, často bola takáto epizóda mládeži nepprístupná. Pamätám si 7 mesačnú Ivušku ako šklbe vlasy svojmu bratovi, hlava mu lietala hore dole, a pri tom pišťala, pretože jej niečo ukradol.

Ďalšiu spomienku mám znova na Ivušku, ako capká Mišelu po čele od zlosti, že jej niečo nechcela dať. A znova pri tom piští, samozrejme. Miš iba reflexívne klipkala očami ako jej tam pre nimi lietala tá ručička a nechápala, čo to má akože byť.

Tomčiak je zatiaľ najmenej agresívny. Iba sa srdcervúco rozplače, keď mu niekto niečo vezme. A vždy keď on plače, tak Dášenka začne zavíjať. Tomčo skúša Ivanku dobehnúť a ukradnúť si svoju vec naspäť, ale ešte ju zatiaľ ani raz nedobehol. U nás to v tej chvíli vyzerá tak, že sa krížom cez byt naháňajú dve bábätká, jedno kvíli, druhé piští, pes zavíja - čistý horor.

V ďalších situáciách už sa žánre menia. Mišelu nenaháňa. Tá mu zabuchne pred nosom dvere a je vybavený. Ostáva iba kvílenie a zavíjanie – dráma.

Keď je situácia taká, že Mišele niečo berú, tak od zlosti trieska všetkým čo jej príde pod ruku (aj bábätkami) a dramaticky prehlasuje „Dobre, ja sa tebou už nikdy nebudem hrať! Nechaj si to navždy!“ - psychothriller. (Viete si určite predstaviť ako hlboko sa krpcom tieto slová zarývajú do duše.)

Stále verím, že im raz vysvetlím, že si hračky musíme požičiavať. Dôsledne dohliadam, priamo riadim a moderujem proces požičiavania. Chvíľu má hračku jeden, potom mu ju vydrapím z papŕč, pretože sám od seba ju nedá, dám ju druhému, prvý reve, druhý sa hrá, po chvíli ju vydrapím druhému, dávam prvému, druhý reve, prvý sa hrá atď. Doblba im pri tom vysvetľujem čo robím a prečo to robím, chválim plačúce dieťa, ako krásne požičalo, upozorňujem hrajúce sa dieťa, že za chvíľu požičia. Aj tieto slová sa im zarývajú do duše rovnako hlboko ako tie Mišutine. V preklades titulkami: majú hlboko v paži.

Toto bolo všetko o tom ako si „požičiavame“ doma. S cudzími deťmi nemáme skoro žiadne skúsenosti, pretože krpci donedávna spali dvakrát denne a teda čas, v ktorom by som ich stihla brať medzi deti, prespali.

Ale teda už spíme menej a stretli sme cudzie dieťa. To chúďa si chcelo požičať Tomášove odrážadlo. Netušilo čo sa na neho chystá. Dobehla Ivuška. Postavila sa pred to úbožiatko, zapichla do neho tie svoje bledomodré, uhrančivé oči, rozkročila sa, ruky roztiahla za chrbtom, aby mala lepšiu stabilitu a zapišťala takým tónom, že mňa skoro vystrelo. To druhé dieťa asi bude mať poškodený sluch. (To sa, chvalabohu, nikdy nedozviem.) Mňa vo všeobecnosti z týchto Ivaniných pišťaní vystiera, ale tento bol naozaj mimoriadny. Siréna, či kto to je z gréckej mytológie, je šuvix. Nedala sa nijak usmerniť, nič si nechať vysvetliť. Jej misia bola ubrániť bratove odrážadlo a nič ju neodklonilo z jej misie. Ok, dala sa odniesť, tak som ju teda odniesla. Dva dni som nepočula na ľavé ucho.

Zo situácie som pochopila, že Ivuša to má tak, že svojich si môžeme masakrovať my, ale nedajbože, aby niekto cudzí niečo chcel. Vtedy si tých svojich bránime ako levica.

Ja sa stále nevzdávam úsilia, že z nich vychovám ľudí. Keď mám ich sporov plné zuby, hračku im vezmem a hrám sa s ňou ja. A basta!

#dvojicky #hracky #surodenci #hadky #bitka #horor

Viac na www.omichi421.wordpress.com