Ihriskové matky.
Ihrisková matka je v mojom ponímaní osoba, ktorá chodí venčiť svoje ratolesti na ihrisko pravidelne. Keďže ich je viac, poznajú sa, postávajú, posedávajú, odjedajú detské chrumky a klábosia.
Ja nie som ihrisková matka. Mám svoju partiu mamín, z času na čas nepohrdnem detskou chrumkou, rada klábosím, ale na ihriskovú matku som to zatiaľ nedotiahla.
Po prvé pre to, že neznášam ihriská. Všetko je tam vysoko, ďaleko, decko je ťažké, a zúfalo ma nebaví lietať za ním, dávať pozor, aby sa v zápale zábavy niekde neskántrilo. No a krát 2, samozrejme. Preto na ihriská chodíme málo. (Mišela už môže, vie tam lietať aj sama a pri tom sa neprizabiť). Druhý dôvod prečo nemusím ihriská je, že tie maminy čo tam trávia každý deň (alebo mám brutálne šťastie a vždy, keď sa tam raz za dva týždne vytrepem, stretnem tie isté) ma nikdy neprijali medzi seba. Nemám rada predsudky, tak nejak principiálne ich vlastne vôbec nechápem, ale na ihriskách sa mi už zo dve materské stalo, že som bola odpísaná čisto na základe nejakého predsudku.
Situácia vyzerá takto: Prídem na ihrisko, hlúčik matiek na jednej strane pieskoviska, ja na druhej. Moje deti sa rozbehnú, hor sa na adrenalínové dobrodružstvo. Maminy sa zomknú do pevnejšieho hlúčika, sem tam niektorá otočí hlavou a skenuje. Mňa a moje deti. Z Mišelčej materskej som z ulice poznala jednu maminu, s ktorou sme sa normálne zdravili a sem tam prehodili slovko – dve. Keď som ju strela v tlupe na ihrisku, tvárila sa, že ma nepozná. Bez srandy. A tam niekde začala celá moja ihrisková averzia.
Nepomohol tomu ani zážitok ako sme vzorne čakali s dvomi malými deťmi na hojdačku. Krpci mali čosi vyše roka, ihrisko tuto u nás obsahuje 1 ks hojdačky a keď sme sa chceli ísť hojdať, je vždy obsadená. Tak sme slušne stáli v rade a čakali, kým nás mamina čo hojdala svojho potomka, pustí. 3 minúty, 8 minút, 12 minút…ono sa to nezdá, ale na ročné deti je to dlho. Ostentatívne na mňa táto mater pozerala, ale nepustila nás. Keby som bola na jej mieste, vidím maminu s dvojičkami, tak ich pustím, aj keby sa mi z ich matere chcelo grcať. Nerobím to pre ňu, ale pre tie deti. Táto nie, normálne som moje nechápajúce bábätivce odvliekla za ručičku preč zo slovami: „No, dievčatko sa veľmi chce hojdať, tak nás dnes asi nepustí..“
A teda do tretice môj posledný zážitok. Chvíľu som si myslela, že svitá na lepšie časy. Jedna mamina so mnou nadviazala kontakt. Mala okolo seba hlúčik zdanlivo rovnako starých detí, cca 6-7 rokov, jedno asi tak ako moji malí a jedno v bruchu, a keď spadlo dieťa spolumatky, vykríkla „Bože, dúfam, že nebude mať dvojitú zlomeninu ruky!“ Bez srandy. Vravím si však, dám jej šancu.
„To sú vaše?“ opýtala sa ma.
„Áno,“ vravím. Snažila som sa o priateľský, konverzačný tón.
„Uhmm… A koľko majú?“
„20 mesiacov.“
„Uhmm…“ Neviem či je to dobre, alebo zle, jej výraz nič neprezrádzal.
„A ktoré su vaše?“ neodpustila som si. Tým som sa definitívne diskvalifikovala. Jej výraz v tomto prípade už bol úplne zrozumiteľný. Cez zaťaté zuby mi napočítala tri kusy plus to jedno v bruchu. Na to som už nepovedala nič, pretože všetko čo mi napadlo, sa mi zdalo provokačné (napr. „A toto už bude chlapček?“ Mala totiž tri baby.), iba som sa tupo usmievala „Uhmm…“. Po tomto zážitku sa nemôžem tváriť, že chyba je iba na ich strane…
Záverom dodávam, že som nechcela nikoho uraziť. Ak trávite s deťmi čas na ihrisku a našli ste tam aj dobré kamarátky, tak vám úprimne závidím. Vždy som chcela kamošku – maminu „odvedľa“, žiaľ, nepodarilo sa.
Viac na www.omichi421.wordpress.com
Odporúčame
Bozinku uplne mi odlahlo ze nie som jedina 😀 co to tak citi VDAKAAA
Dievča tak toto je trefnéééé🙂 Preto nosím Mp3 a zdrhám kade ľahšie od ihrísk ak mám možnosť🙂 hihi
Tak sa skus zamysliet,ci nieje chyba nahodou v Tebe...
super, nie som jedina, co neznasa ihriska... 🙂
@petkovadanuska23 v com by podla teba mohla byt chyba?
Hm, ja práve si užívam ihriskovú sezónu. Mám tam veľmi dobrú kamarátku a veľmi rada stretnem aj tie ostatné. Je pravda, že keď je tam niekto, koho poznám, máme si viac čo povedať, ako s novými maminkami. To neznamená, že niekoho odsudzujem. A jeppravda, že keď sme na inom ihrisku, kde sa ostatné mamičky poznajú, je to iné - takže ťa chápem. Myslím, že keď budeš niekam chodiť častejšie, nájdeš si tiež parťáčky na debatu.
No niekedy je chyba,ked si niekto mysli ze kazdy ma nieco proti nemu...Ja si myslim ze keby ste prisli,pozdravili,prihovorili detom,ponukli nejaku palicku a nieco sa opytali mamiciek bolo by to ine...Ja nechodim na ihrisko pravidelne,ale ked idem tak sa normalne bavim so vsetkymi...Aj ked nepoznam...
vacsinou mam Tvoje clanky rada, ale tento znie tak ublizene 🙂
inak, ked je hupacka obsadena, tak ja vacsinou poviem hupajucej, ze: prosim vas, zavolajte ma, ked budete chciet ist dole. alebo nieco v tom zmysle. ale pokial si introvert, tak chapem, ze to nie je take jednoduche pre Teba, cize suhlasim s
@petkovadanuska23 ze je problem asi skor v Tebe 🙂 neries to, ihriska nie su stredobodom detskeho zivota, na luke, ci v lese je lepsie 🙂
A inak, chodíme v starom oblečení aj ja aj deti a je mi fakt jedno, čo majú iné deti na sebe
treba chodiť častejšie, vezmú ťa medzi seba, čo čakáš, že ťa ako "cudzinku" zavolajú?
my chodime na ihrisko denne, 2x denne a skoro stale sme tam sami, lebo bud fuka, je pod mrakom, poprcha.. atd. asi sa vonku chodi len ked je slnko 😀 takze ja som ihriskova maminka, ale sama 🙂 a ked nejaka pride som len rada, lebo sa deti pohraju
@petkovadanuska23 ano, je na tom nieco...ale toto dokazu iba extroverti, introvert toto nevie ani keby chcel. Tiez sa mi stalo ze som sa dala s jednou mamickou do reci, aj som mala pocit ze mame vela spolocneho a nakoniec sa mi ledva odzdravila, dodnes netusim aky mala na to dovod. Predsudky asi nie su vymysel, ono to naozaj funguje, ludia si vsimaju v com chodis oblecena, ako sa bavis s detmi, ake mas nazory a vytvaraju si o tebe obraz, ktory velakrat s realitou nema nic spolocne...takze je to take nejdnoznacne...ale chapem, co si tym chcela povedat 🙂
Chvála bohu toto ja nepoznám 🙏 som ihriskova mamina, s partiou kamosiek, ale jedno viem urcite, žiadna neskenujeme a nezazerame po "nováčikoch" na ihrisku 🙂 práve naopak, mam šťastie na bezprostredne maminy ktoré nemajú problém začať konverzáciu aj ked sa nepoznáme. U nás platí ze s pozdravom na ihrisku sa začína vačšinou aj konverzácia 😉
ja chodim na ihrisko casto. .a aj ked nejaka pozera idem k nej a sa zacnem bavit. normalne milo prirodzene.. sak ked sa jej nechce vypravat tak neico povie ,ale ziadna po mne ani nezazerala ani nic 😀 mala by si sa nato pozerat inak ,alebo zacni komunikaciu ty 🙂
Damy, vsetky mate v zasade pravdu. Ja to vnimam tak, ze aj som spravila nejake pokusy a nevysli. Mozeme polemizovat o tom aky som typ osobnosti, co som mohla spravit inak a pod. a mozno nemam stastie na spravny koktejl pristupnych mamin. Ale teda nad sebou som sa urcite zamyslela a dospela som k zaveru, ze nema zmysel tlacit na pilu. Bud to pride alebo nie. Zivot na tom nestoji, chvalabohu🙂 Kazdopadne, sa tesim z vasich nazorov, dakujem 🙂
@dadk ja ta uplne chapem,obe nemame stastie na spravny koktejl maminiek na tej istej vlne,ja osobne sa ani nechcem bavit s matkami co tam do svojich 2 rocnych deti leju redbuly a surovu bratislavsku tocenu maju namiesto olovrantu (neprehanam,u jednej matky je to kazdodenna klasika) a podobnych modifikacii je tam mnoho. Par mamiciek je tam aj zlatych ale tie tam chodia este menej ako ja,no ktovie preco vsakze. Osobne si myslim,ze nam spolocnost hentakych dam nemusi chybat
@ancovec fuha, tak ja mám šťastie na normálne mamičky, i keď chodia aj také, s ktorými vychovavame inak. Bavím sa s tými, s ktorými sa vzájomne chceme baviť, s ostatnými sa zdravím. Nikde nie je napísané,že musím byť s každou kamarátka.A tto kamarátstvo vzniká postupne - keď sa stretávame a rozprávame. 🙂
Len by ma zaujimalo co si o tebe myslia tie ostatne zeny,ked ty ich tu takto ohovaras...Tie baby tu nepisu nic o introvertnych mamickach...
@ancovec
@petkovadanuska23 no mna to napriklad nezaujima 🙂
prípájam sa k tebe, tiež neznášam ihriská - pre tento istý dôvod 🙂
Mne tento clanok pripomenul inu ale podobnu situaciu.Ked sa mi narodil maly,mala som obrovsku snahu najst maminy,ktore maju deticky v podobnom veku.Reku,ze sem tam dame kavu,poklabosime,vymenime si rady a skusenosti,nakolko som predpokladala,ze spolocna tema je viac nez jasna.Tak som usilovne oslovovala maminky tu na MK,na ihrisku,v materskych centrach.S niektorymi sme sa stretli viac krat,s inymi uz radsej vobec.Ale,casom som si akosi uvedomila,ze tema DETI urcite nestaci.Pokial medzi vami nepreskoci taka ta iskra,tak je to o nicom.Nebude to ono a nenasilis to.Ak ta to upokoji,ja som tiez este nenasla TU PRAVU mamicku pre mna 🙂 Akurat som dospela k poznaniu,ze to ze si na materskej ti neotvara automaticky cestu k novym priatelstvam.Spoznas novych ludi,ale netreba mat prilisne ocakavania.Prajem pekny den 🙂
@dasiacik Vy ste to napisali jedina normalne...Neznasam ked niekto ohovara kto aky je a pritom tie zeny ani nepozna a mozno su lepsie nez tieto hodnotiace mamicky...Ked si nesadli ok...Ale nebudem tu niekoho ohovarat
Začni písať komentár...
sme na tom podobne :D pokym nie aj rovnako, ja mam k tomu naviac nervove zachvaty z matiek ktore oblecu decka asi do najlepsich handier co maju, sak sa ideme ukazat pred ostatnymi a potom cely cas ich len z lavicky okrikuju aby sa neuspinili, a co je asi topka ked si mamicky si pohuluju pre smykalke, ooo nebe