Dnes sme si pripomenuli čas z pred 12 rokov keď sa nám narodil náš starší synátor,bóže aký bol drobný,čierny,domodrený,dotlačený...ten okamih sa nezabúda...keď mi ho po urputnom boji konečne ukázali a nevedela som sa dočkať chvíle kedy si ho priviniem a už nikdy nepustím!!!mal iba 3 100 g,ale len čo uzrel svetlo sveta ako mi ho druhý deň ráno priniesli už sa prsníka takmer nepustil 😀 Na tretí deň mali sestričky dosť keď mi ho dvakrát vážili,že si vytiahol 100ml ...papkáč môj 😀 Odchádzali sme síce kvôli žltačke na 7 deň,ale z hrejivým pocitom,že sa krásne kojíme a z váhou 3 450g 😀 a o tri týždne sme už mali krásnych 5 450 g 😀Jááj ale to to letí..akoby to bolo dnes 🙂 🙂ľúbim ich 🙂