Život s DMO

Ahojte ľudkovia,

predstavím sa Vám.. som maminka jednej 6ročnej nezbedničky.

Moje meno je Cristina a každy ma volá kika ale zvyčajne reagujem na slovičko "mama".

Začala som pysať len tak zo zvedavosti ako funguje tento blog...tak neočakavajte nič mimoriadného.

Vopred sa ospravdľním za právopísne chyby ale musím sa priznať že robím čo je v mojích sílach pisať čo najlepšie. Tím že niesom Slovenka tak mi to robí trošičku problém.

V nadpíse som údala "život s DMO"

poviem Vám právdu ešte pred 7/8 rokmi, keby ste sa ma pytali čo je tá skrátka, tak by som Vám nevedela odpovedať.

Teraz viem o nej trošičku toho viac ale tiež to nestači...

Pred piatími rokmi, keď dcéra mala rok a 2 mesiace boli sme na prehliadke u doktorky-neurologičky, ktorá nám po prvý krát spomenula tuto skrátku.

Bolo mi na odpadnutie...

                   "prečo ja??", "prečo moja dcéra?", "čo som správila?"

                                       DMO- Detská Mozgová Obrná

                                             ... forma hypotonická...

pre tích čo nevedia tak je to ochabnutie svalsva.

Vtedy sa nám na chvílu zrutil svet...

slova neuroligičky zneli nasledovne...

"pripravte sa na najhoršieho",  "ešte mate možnosť ju dať do ústavu" , " zmierte sa s tím že toto dieťa chodíť nebude!"

ZMIERIť sa s tím???? to sa nedá... ja som porodíla dcéru aby som sa s nej radovala a nie trápila...

No nič sa nedalo robíť... vyšla som s jej ordínacie a dieťa ktoré som mala v naruči som podala jej otcovi... náťahla som sa k jeho vreckám, vyťahla som si cigarety a zapalovač... a zapalila som si a plakala zároveň...plakala som a po hlave mi behali myšlienky...

              "DMO", "GIGARETA", "nechodiace dieťa", "zase tá cigareta"...

a takto dookola až kym som tu cigaretu nezhasla... nasadli sme do auta (od vtedy fajčím právideľne) a prišli sme domov... na internete som si našla veľa veci ohľadom tejto diagnózy... a bola som odhodlana bojovať...

Prešlo 5 rokov od vtej náštevy neurologičky. Zmenilo sa toho veľa... Napríklad neurologičku 🙂

Dcérka má tuto diagnózu a bojujeme každy deň...

TERAZ má 6 rokov... papuluje ako je v jej možnostiách.... veľa krát jej nerozumieť až na tie nádavky...

 a čo sa tíka pohybu... pohybuje sa kolienkami a postaví sa sama a za pomoci krásne chodí...

a v posledních dňoch sa postaví a vydrží sama stať...

Viete zo začiatku som sa bala... bala som sa ako každa mamina... Teraz viem že bať sa nemusím...že moja dcéra to zvladne...že dobojuje... verím v tom a hlavne verím v nej...

Vanessa ľubím ťa