Možno sa niekto bude smiať, iný sa bude diviť. Ale áno. Som šťastná a hrdá, že som slovenka a žijem na Slovensku...  A to nie hocikde, ale ďaleko v kraji vychádzajúceho slnka na samom východe našej republiky.

Viete, mala som možnosť žiť vo svete. Niekoľko mesiacov som pracovala v Londýne, niekoľko pracovala ako stážistka v Prahe v eventovej spoločnosti a pracovala som aj vo veľkých mestách na Slovensku. A áno vďaka svojmu zameraniu na marketing som si myslela, že budem pracovať a žiť minimálne v metropole východného slovenska v Košičiach, alebo budem musieť ísť ďalej. 

Šťastie mi však spadlo do dlaní a to priamo na úrade práce v mojom rodnom meste. A tak sa stalo, že som začala pracovať pre malú rodinnú firmu, z ktorej sa časom aj vďaka mojej práci vyvinula medzinárodná firma s viac ako 50timi e-shopmi v momentálne 13tich krajinách Európy. A pokiaľ viem, rastieme ďalej. Minulý rok síce bezo mňa, keďže som na materskej, ale čoskoro sa vrátim späť. 

Rozhodnutie zostať som však nevidela v nečakanom úspechu spoločnosti. Bolo za tým niečo viac. Jedným z dôvodov bolo, prekvapivo, stretnutie s mojím manželom. Veď čo by to bolo za happy story bez lásky. Rozhodnutie zostať sme však urobili spoločne, a to aj navzdory tomu, že sme zvažovali možné presťahovanie sa za prácou do veľkých miest.

Manžel nenavštívil a nežil na toľkých miestach ako ja, a preto ho aj lákali možné nové dobrodružstvá, ale ja som si z ciest priniesla len zhon a nervozitu. Doma som našla pokoj, svoje miesto, bezpečie. Neťahalo ma to viac do sveta, kde sa každý naháňa za kariérou, kde sa ešte len v 30tke rozmýšľa nad sobášom a dieťa prichádza na rad až po tomto veku. Každý má svoje prirority a ja som si v danom čase musela vybrať.

Vybrala som si. Vybrala som si rodný kraj, domov, rodinu a šťastie z toho čo mám. Nepotrebujem výlety do Dubaja a nákupy v Londýne. Neťahalo ma robiť au pair v Amerike zatiaľ čo som doma vyštudovala Univerzitu. Chcela som si niečo vybudovať tu a a s hrdosťou tak ukázať svetu, že sa má čo učiť, a že šťastie máme častokrát pod nosom.

Viete, čím ďalej sa pozerám na správy, ktoré paradoxne pozerám čím ďalej tým menej, pretože veľa pozitívneho tam nie je, tým viac som šťastnejšia, že bývam kde bývam. 

Áno, možno bývam na mieste tak ďalekom, že vďaka našej infraštruktúre budete z Bratislavy skôr v Chorvátsku na pláži ako u nás doma, ale som šťastná. Bývam v pokojnom malom meste. Z nášho nového bytu mám úchvatný pohľad na východ aj na západ slnka. Ach a ten západ slnka je fakt neskutočný. Sama hovorím, že mi netreba do spálne žiaden obraz, pretože sa mi maľuje v okne každý deň úplne iný. Bývam v meste, kde sa nebojím pustiť dieťa von. V meste, ktoré je obklopené horami a lesmi. V blízkom národnom parku, kde máme chatu, dom po starkých. Je tam božský pokoj a cvrčky tu v lete hrajú tie najkrajšie uspávanky...

Zostať doma a žiť tu je pre niekoho nemysliteľné, pre iného je to výzva, pre niekoho splenený sen, pre ďalšieho nesplniteľný ... Je to ale rozhodnutie, ktoré neľutujem a som naň hrdá.

Čím ďalej sa totiž musíme stotožňovať s novým svetovým poriadkom a terorizmus sa stáva pre nás "normálnym" pojmom. Nečakáme, že prestane, ale sme zvedaví kde udrel a v hĺbke duše sa upokojujeme, že na Slovensko nedorazí. Možno zatiaľ nie, ale možno sme už v hľadáčiku... Som žena, som matka a u nás mám právo na slobodu slova, práva žien, na podporu od spoločnosti a niekedy od štátu. Uvedomujem si ako je to v krajinách Islamu a desím sa predstavy ako je to v krajinách, kde vám bombardujú mestá a domovy. Počúvam ako v Anglicku či v severných štátoch berú slovenským rodičom deti a majú pre nás nezmyselné "sociálne" zákony. Čítam pravdu o tom ako vo vysnívanej Amerike musíte mať niekoľko prác aby ste dokázali splácať hypotéky a uživiť rodinu, nehovoriac o nulovej zdravotnej starostlivosti či bežných ozbrojených prepadoch. Svet je pre mňa nádherný a určite ho chcem spoznávať, ale postačí mi na to aj dvojtýždňová dovolenka.  A práve preto sa cítim bezpečnejšie tu, kde žijem. Na SLOVENSKU. Pre seba, pre rodinu, pre dcéru ... 

Žijem na Slovensku, v bezpečnej krajine. V krajine, ktorú som si vybrala pre založenie si svojej rodiny. Každý deň prežívam naplno. Usmievam sa na manžela, keď príde z práce domov. Nasávam každú minútu v spoločnosti mojej ročnej dcéry. Cítim sa bezpečne. Viem, že svoju krajinu ešte nepoznám tak dobre, ako by som mala a teším sa na to, ako ju budeme spolu ako rodina objavovať. Naše hory, lúky, jazerá, zabudnuté vyhliadkové veže a opustené lavičky, naše svetoznáme jaskyňe a dychberúce hrady a zámky. Naše termálne prameňe a kúpaliská či historické centrá miest. 

Naša krajina mi má toľko čo ponúknuť a vďaka slobode pohybu, možnosti povedať si čo myslím, vďaka právam žien a vierovyznaniam, vďaka tomu všetkému nie je naša krajina obmedzená a máme prístup k celému svetu. Nič nám neujde ak sami pred tým neutečieme... 

Som šťastná, že som Slovenka a vybrala som si život doma!