Ako rastieme .

Ahojte, tak vsetko sa to udialo dna 12.10. oslava mamkinych 50 narodenin a tak...no a vtedy sme zasadili aj male semienko, ktore sa mi krasne uchytilo v makkuckej postielke maternice. Vraj prve tri mesiace su najhorsie, ale ja som si to vobec este vtedy nepripustala, takze som sa ani tak nesledovala a nestresovala, aj ked je pravda, ze ma obcas rano napinalo, no vsetko sa da predychat a zapit poharom cerstvej vody 🙂 Ziadne odpadavcky a ani nic podobne, len mi strasne vadilo pit cajik, ktory som dovtedy tak zboznovala a tiez mi nevonala ani avivaz na pradlo...hm zvlastne.  Druhy trimester lavou zadnou, to bolo skor take obdobie stastia 🙂 a premyslania co a ako, ale ved to poznate..a sup..ani som sa nenazdala a som v tretom trimestri. Nejako to uz zacina na mna doliehat. Pribrala som neuveritelnych 11 kg :-O a citim ze to ma vplyv na moje nohy ( hlavne rano, ked na poslednu chvilu uhanam do roboty ) a tiez aj na kostrc ( ked sedim 8 hodin v praci ) no a potom take bezne veci ako nemotornost, bolesti okolo pupka, a tak.. ale vsetko sa da zvladnut. Na prcka sa tesime aj ked nevieme ( a nechceme vediet ) ci to bude chlapcek alebo dievcatko. Bude to krasne prekvapko pre nas vsetkych.