Tri veci, ktoré nikdy nehovorte žene po pôrode

Ženy sa vraj nikdy nesmiete spýtať na jej vek. Podľa mňa však existujú aj ďalšie otázky, ktoré by mali byť zakázané. O tom, čo nikdy nehovoriť tehotnej som už písala tu. Teraz som si zobrala na mušku poznámky, ktoré vedia potrápiť ženy po pôrode.

Koľko si už zhodila? Možno to poznáte. Ešte ani poriadne nezleziete z pôrodného stola a už vás známi bombardujú otázkami podobného charakteru. Pamätám si to ako dnes, keď som sa po prvom pôrode pozerala na svoje brucho, ktoré pretekalo zo strany na stranu (záležalo na tom, na ktorom boku som ležala) a v duchu som si hovorila: „Už nikdy nebude také ploché, ako pred tým.“ Mýlila som sa, pretože už o pár týždňov bolo takmer v rovnakej forme. Preto som si naivne myslela, že to isté sa udeje aj po druhom pôrode. Haha. Malá Agátka má už pol roka a moje brucho vyzerá stále tak...No skrátka nie je ploché. To je síce už môj problém, ale šikanovať ženy krátko po pôrode, pretože nejaká celebrita predsa už pár dní po tom, čo sa jej narodilo dieťa veselo krepčila na párty v priliehavých šatách, mi príde choré.

Kedy bude druhé? Prípadne: Bude aj ďalšie? Ako prvorodička som po pôrode fakt nevedela, kde je sever. Hormonálne výkyvy sa postarali o to, že som sa vkuse potila. Všetko ma bolelo a pár týždňov som si nemohla sadnúť. Ktosi mi povedal, že prvé dni bábätko iba prespí. Je to lož. A do tohto šialeného kolotoča sa ma začali ľudia pýtať, kedy plánujeme druhé. Mala som chuť im povedať: „Čo vám šibe? Veď nezvládam ani toto dieťa.“ Samozrejme, že to po čase človek prehodnotí. Preto si myslím, že táto otázka je adekvátna tak rok po pôrode a nie týždeň po tom, čo sa žene narodilo dieťa.  

Kedy sa vrátiš do práce? Toto je taká „protipólová“ otázka k tomu, kedy bude druhé. Väčšinou sa ma to pýtali ľudia, ktorí ešte deti nemajú, prípadne neplánujú. Ľuďom skrátka nevyhoviete. Ak sa do práce hrniete skôr, ako má dieťa tri roky, tak ste kariéristka, ak naopak zostávate doma a nedajbože si to ešte aj užívate, tak ste niečo ako stepfordská panička. Prišla som na to, že na túto otázku neexistuje uspokojivá odpoveď pre všetkých a tak zvyknem povedať: „Neviem.“ Lebo to fakt neviem.