Aby bolo jasné. Nechodí ani Dedo Mráz či Santa. Vlastne chodí, ale iba "akože". Naše deti vedia, že darčeky si dávame navzájom. Táto tradícia sa s nami vlečie už od nášho detstva, keď moja mama vyhlásila, že nemieni svoje zásluhy pripisovať imaginárnej bytosti (toho času to bol Dedo Mráz) a tak sme vždy vedeli, že darčeky nosia rodičia. Ba čo viac, napríklad ocino nás pravidelne brával na nákupy darčekov pre mamu. Dostávala naozaj fajnovosti. Jeden rok to bol napríklad lis na cesnak. Ale nie o tom som chcela. Myslím, že dôležitý bol celý odkaz, ktorý to v sebe nieslo.
Už ako malému decku mi rodičia zriadili pokladničku, kde som si po celý rok šetrila drobné. Pred Vianocami sme šporkasku otvorili a spolu so staršou sestrou sme kúpili darčeky pre najbližších. Niečo sme aj vytvorili a keďže sestra bola taký ten večne nabudený aktivista, tak sme si pripravili aj pásmo vianočných piesní a básní, ktoré sme predniesli počas Štedrého večera. Moje Vianoce neboli ničím ochudobnené, preto ani my našim deťom nehovoríme, že im niečo Ježiško donesie. Vedia, že o darčekoch rozhodujeme my. A na oplátku sa ich snažíme viesť k tomuto spoločenskému úzu. Trochu ošemetná situácia nastáva, keď sa deti rozhodnú šíriť pravdu medzi svojimi kamarátmi. A tiež si aj my musíme neraz dávať pozor na jazyk pred inými deťmi, ktoré na Ježiška či Santu veria.
Ale aby sme sa vrátili k téme. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby nejaké darčeky vyrobili. Keďže deti tento blog zrejme nečítajú, môžem prezradiť, že staršia neterka Saška pre nás pripravila originálne tričká s potlačou linorytu. Keď dostaneme, foto zavesím na blog. Pred pár dňami som zase navrhla mladšej neterke Zuzke a dcérke Hanke, či by nechceli ako darčeky spraviť záložky do knihy. Stačili nám k tomu vylisované listy zo stromov, tvrdý papier, lepidlo, nožnice a nejaké fixky. Následné dekorovanie bolo už v detských rukách, hoci som im občas pomohla s písaním. Ešte ich musím zabaliť, pretože túto aktivitu už prenechali mne. Takže šťastné a veselé!
Viac foto a aktivít nájdete aj tu: https://classymom.blog/
Začni písať komentár...