Príbeh o štastnom konci (3)

Nová škola je hrozná. 

Nikoho tu nepoznám. Každú hodinu máme s niekým iným a niekde inde. Učia nás profky z "veľkého" (4 ročného) gympla a chcú od nás aby sme vedeli pomaly to, čo "veľkí" gymnazisti a správali sa ako"elita", ako nás všetci zhodne nazývajú ...A pritom spolužiaci riešia veci ako prvá menštruácia, kto komu ukradol nové Tamagoči, alebo kto koho (ne)pozval na narodeninovú oslavu. S nikým si tu nerozumiem. Každý tu niekoho má, z každej dediny sú tam po traja - štyria, len z našej som celkom sama. Povedala som mame, že tu nechcem byť. Každý večer zaspávam s plačom a vravím, že chcem ísť naspäť, lebo tu nemám žiadnych kamarátov a chcem ísť naspäť za mojimi. Mama tvrdí, že prestup je možný až na polroka, a sľubuje mi, že ak si do polročného vysvedčenia nenájdem žiadnych kamarátov, vrátia ma nazad na základku k mojim spolužiakom. Vydržím to. Polrok sa blíži. A mne hrozí prvá dvojka na vysvedčení. Od triednej. Z matiky. Och...mne, čo vždy všetko viem? S tou ženskou si naozaj neviem rady...neviem kresliť na tabuľu a počítať koľko outfitov si Anička môže obliecť, ak má tri sukne a dve tričká, som nikdy nevedela....

Polrok. Triedna nám dáva dotazníky, čo sa nám zatiaľ na našej triede páči a nepáči. 

V kolónke MÁM RADA, píšem: výtvarnú, informatiku a spolužiakov 

V kolónke NEMÁM RADA, píšem jedno priezvisko: K.....

Hej. Je tu jeden chalan. Drzý, pekný, so šibalskými očami, občas slušný a galantný, ale mám pocit, že mi stále robí zle. Drgne do mňa, zhukne mi do ucha, otravný je. Hnusne píše a slovenčinárka ho neznáša. Na jazykoch je však oveľa lepší ako ja, čo je divné, lebo ja som vo všetkom dobrá. Ale zas, drží babám dvere a odnesie, keď máme niečo ťažké. A asi je športovec, vyzerá, že hráva futbal  alebo čo, ale v podstate vôbec nevieme, čo robieva cez víkend. Zo školy chodí rovno na autobus domov a vôbec sa nezapája do našich poškolských chvíľou (s cigaretou za kríčkami alebo len tak na potulkách mestom...).

Mama sa ma pýta, či sa teda chcem vrátiť do starej školy...Čo? Do akej starej školy? Ved predsa toto je tá najlepšia škola na svete! (Diky, mami, že si ma takto "oklamala" a nepovolila mi hneď vrátiť sa 🙏)

V Brave sú na Valentína strieborné srdiečka, ktoré sa dajú rozlomit na polovicu a každý nosí tú svoju. Dvaja spolužiaci sa pobili, lebo každý si myslel, že má právo na tú moju. Spolužiačky  žiarlia, lebo im sa to nestalo...

Nová škola je super!