Mám pre vás dve správy.
Dobrú a zlú.
Ktorú chcete prvú?
Dobrá je, že drvivá väčšina zdravých detí, ide do škôlky /školy bez plienok aj bez toho, aby sa rodičia o to krvopotne snažili.
Tá (pre niekoho) zlá je, že o tom, kedy sa dieťa odplienkuje, nerozhodujete tak úplne vy (ani vaša mama, svokra, či iné príbuzenstvo a kamarátky...), a nerozhoduje o tom tak úplne ani vaše dieťa (nie vedome). A nemá vôbec žiaden zmysel hnevať sa na dieťa, že nechce na nočník, alebo, že ma stále "nehody".
Nervové dráhy, ktoré zodpovedajú za to, že cítime, že sa nám chce vylučovať a zároveň to vieme kontrolovať a ovládať, dozrievajú OKOLO tretieho roku života. (Áno, okolo - znamená, že niekomu v 1,5-2 ale niekomu v 4-5. Vy síce dokážete dieťa mechanicky naučiť posadiť sa na nočník. A ono, keď tam bude dostatočne dlho a v správnom čase sedieť, tak sa tam aj vycika.
ALE- tým preberate na seba zodpovednosť za vylučovanie inej osoby. A načo? Verte dieťaťu, že je dostatočne schopné a zrelé, aby sa cítilo. Ono vie, či mu treba cikať . A keď to bude cítiť, aj vám to povie. To, že vy budíte dieťa v konkrétnom čase aby sa vycikalo, NIE je odplienkovanie. Keď sa na to nezobudí samo, ešte nie je pripravené. Dovtedy nerobte zbytočný stres sebe ani jemu, dokúpte pokojne ešte balík plienok a majte pokojné noci.
Ďalšia vec. Deti sa učia napodobňovaním. Videli vás niekedy cikat do nočníka? Mnohé zdravé deti prejdú z plienky rovno na záchod. Pripadne chlapci odkukajú od otcov grify ako cikať postojačky a neocikať si spustené gate.
Ďalšia vec. Bábätko po narodení je vcelku schopné dávať nám signály, že ide vylučovať. Na tom je založená bezplienková metóda, a môžem potvrdiť, že funguje, aj keď som pri nej z viacerých praktických a organizačných dôvodov nevydržala.
Ide o to, že bábätko (vlastne akékoľvek mláďa cicavca, keď si všimnete,) pokiaľ má možnosť, nekaká si do hniezdočka. Ignorovaním signálov, ktoré nám naznačujú, že dieťa ide vylučovať, vlastne tieto signály potláčame a "naučíme" bábätko vylučovať do plienky. Všimnúť si to môžte na batoľatách. Keď idú cikať alebo kakať, odlezú za gauč, za skrinku, proste odídu kúsok z miesta, kde boli doteraz. (Pokiaľ nie sú pripnuté v kresielku alebo kočíku. Šatkujúce maminy tiež zrejme potvrdia, že bábo v šatke zostane nervózne a "chce ísť von", a potom zistia, že sa len pokakalo/pocikalo.).
Čiže -prvých pár mesiacov "učíme" bábätko vylučovať do plienky...aby sme ho to o par mesiacov odúčali. Logické, hm.
Záver - nestresujte. Plienky do 3r sú ÚPLNE v poriadku. A vôbec nevadí, že susedkina malá už od dvoch chodí bez (a mama nosí v kabelke dva náhradné outfity "pre istotu") Pokiaľ máte pocit, že s vaším troj a viac ročným dieťaťom niečo nie je v poriadku, navštívte urológa. Nie mamu, kamošku alebo MK.
Začni písať komentár...
tak na mesiace mala dcera okolo 33 mesiacov, ked sme skusali odplienkovanie. vsimla som si, ze bez gati, dole bez, si pekne sadne na nocnik a nikdy sa nepocikala na zem. bol januar a ona chodila doma dole bez. von mala vzdy plienku. asi po mesiaci sme skusili ist aj von bez plienky, ale napr. do autobusu alebo auta stale plienka. postupne som sa odvazila cely den jej plienku nedat. na noc mala plienku este asi mesiac po tom, co bola bez plienky cez den. nikdy sa mi nepocikala vonku alebo do postele. netlacila som na nu v nicom, netrenovali sme sedenie na nocniku. na velku potrebu si sama pytala plienku este par mesiacov po dennom a nocnom odplienkovani. aj jasle som tak instruovala. neubudlo z nej ani zo mna, ze nosila plienku skoro 3 roky. odplienlovala sa uplne bez stresov alebo nervov.