K napísaniu tohto článočku ma popravde vyprovokoval ani nie tak prvotný nepríjemný zážitok, ale ľadová sprcha, ktorá po pár dňoch nasledovala... Takže začnem ľadovou sprchou, aby bolo všetko uvedené na pravú mieru...
Po niekoľkých mesiacoch sme sa dohodli s kamoškou, že dáme v meste sľúbenú kávu... Šla som aj s malým a celkom fajn sme posedeli a pokecali. Vlastne skoro celkom fajn... Celé to narušila kamoška, keď obdivovala malého šikovnosť a akosi mi začala rozprávať:
"Je to strašná nespravodlivosť. Ty si taká starostlivá mama a nemôžete mať vlastné detičky. A kadejaké socky rodia a chľastajú súčasne a to tie úrady nevidia? Kde v pekle je tá sociálka vtedy? Vás preverujú ako násilníkov a zlodejov a čo ja viem akých a také kdejaké socky chodia s deckami ožraté ako dogy a nič... je to nespravodlivé." uzavrela to.
Tak jej vravím : "Vieš, ono to nie je také jednoznačné, niektorí ľudia nemôžu za to, že patria k sociálne slabým a aj tí majú predsa právo mať deti...pokiaľ je to dieťa nakŕmené a čisté, čo na tom, že je z chudobnej rodiny." argumentovala som, my tiež nepatríme k smotánke. Nato sa kamoška rozohnila a spustila:
" Hej, ty sa ich stále zastávaš, ty si taký dobrák, ale minulý týždeň mi kolegyňa rozprávala, ako sa na zastávke strepala ožratá ženská s kočiarom z mestskej...no vravím ti, ožratá bola, špinavé rifle, tričko za europäťdesiat od číňana, cigán v kočiari... akože kamoška hovorila, že zrejme aj v buse pýtala prachy, lebo chodila hore-dolu, potom sa schytila a trésk na betón aj s kočiarom...ten sa prevrátil, ale čo tam po nejakom cigánskom zasranovi...no ale chápeš to? A musela to byť nejaká fakt socka, lebo že ani šofér nič neurobil, zavrel dvere a odišiel... Že až potom jej pomohla nejaká baba, asi z nejakého súcitu, keď k nej nikto nešiel...veď kto by aj, ešte ti vynadá... a že keď ich sledovala, že fakt socka, čosi tej babe vykladala a ani zuby nemala! Akože fakt des..." Nemala som chuť to ďalej počúvať, tak som ju prerušila: "Kedy to bolo?"
"Nó, vravela to tento týždeň v pondelok, že v piatok, keď šla z práce..." Svitlo mi...tak vravím:
"A tá tvoja kamoška neurobila nič?"
"Čo ti, ona je zlatá, ale socky nie sú pre ňu...Hneď povedala, že nikto nebežal a ona tiež nepotrebuje schytať pár nadávok."
Zmenili sme tému, podebatili sme, otočili dajaké nealko a zákusok... rozišli sme sa... šla som domov a do očí sa mi tisli slzy... bolo mi to tak strašne ľúto, že som mala chuť proste odísť z tejto zemegule...ale kam? Sedela som na ihrisku na lavičke, malý sa hral s kamienkami...ja som sa topila v depke...nikdy nebudem labuť...nikdy zo mňa nebude niekto, za kým sa ľudia otočia na ulici s dobrým pocitom... ostanem celý život len škaredým káčatkom... prečo? tu je moja verzia opisovaného piatku...
Šla som k známym na záhradu, boli sme pozvaní aj s malým, majú hojdačky, domček, trampolínu, stretáva sa u nich viac detí... Obliekla som si čierne vyťahané tričko, rifle, ktoré sú od výroby také tie fľakaté a keď sa na ne dívam zdiaľky, sú akoby špinavé-fľakaté. Malého som posadila do kočiara a šli sme. Do autobusu som sa nejako dostala, nepomohol mi nikto... ale som na to zvyknutá. Z autobusu som vystupovala na zastávke, kde nie je chodník, takže je to dosť vysoko. Otočila som sa na pani za mnou: "Prosím vás, pomôžete mi?" Pozerala do okna. Prešla som dopredu, sedel tam mladý muž. "Prosím vás, pomôžete mi?" Aj u mladíka neúspešne, má laptop a nenechá ho bez dozoru... Tak som chytila kočiar, nakoľko autobus šiel do inej časti mesta a rozhodla som sa vystúpiť sama. Nebolo to zase prvýkrát. Lenže akosi sa to nepodarilo. Neviem, možno som krivo stúpila, možno som zavadila kočiarom, proste som si uvedomila, že padám...snažila som sa položiť aspoň kočiar na kolesá, ten sa však prevrátil dozadu, potom nabok a hore kolesami...to som ja už padala nekontrolovane, nakoľko som do posledku chránila kočiar a dieťa...ležala som pri autobude...vnímala som tváre nalepené na skle...ľudia na zastávke boli ako zamrznutí...v pravom bedrovom kĺbe som cítila strašnú bolesť...razila si to až do kolena a pod lopatku...nemohla som sa pohnúť...rev malého bol neskutočný, videla som len kolesá vystrčené k nebu...pripadalo mi to ako večnosť...prosím, pomôžete mi?...neviem, či som si to len myslela, alebo som to povedala...ale asi myslela...nikto neprišiel...potom som videla utekať jednu pani, poznám ju, je lekárka, veľmi milá, kedysi som u nej párkrát bola... pomohla mi posadiť, potom vzala malého, mal len hrču na čele, ale pomaličky sa ukľudňoval... postavila som sa...za chrbtom sa mi zavreli dvere a bus odfrčal, veď to bol vlastne síce úraz, ale mimo autobusu...pani doktorka nás kúsok odprevadila na lavičku, tak sme sa rozprávali...potom sme sa rozlúčili a my sme pomaly krivkali s malým na návštevu...noha ma desne bolela...za pár dní sa mi na boku zjavila A5-ková modrina...dnes už nebolí, bolí len srdiečko nad neskutočnou ľudskou necitlivosťou...
Dva príbehy opisujú tú istú udalosť... jeden z pozície "nóbl" človeka, ktorý hodnotí ľudí podľa výzoru, druhý od "socky", ktorá má na vysvetlenie argumenty... áno, chodím v tričku od číňana. Pred pár mesiacmi mi zomrel otec. Potrebovala som čierne a kúpila som u číňana. Ale len preto, že čierna sa v mojom šatníku bežne nevyskytuje a bolo mi ľúto kupovať drahé kvalitné oblečenie, ktoré mi po pár mesiacoch ľahne do skrine, alebo ho budem ponúkať v nejakých bazároch...Žobrák...áno, vyznelo to tak, pritom som prosila o pomoc... a stretávam sa s tým, že keď si ľudia všimnú, že som bez zubov (momentálne, lebo k zubárovi normálne chodím), tak mi hneď priradia nižšie IQ. V obchodoch za mnou chodí SBS...veď keby dačo...Nemôžem každému vysvetľovať, že je to inak...že to u mňa trvá trošku dlhšie, nakoľko som po mame zdedila onko-hematologickú diagnózu a mám problémy so zrážanlivosťou krvi, takže bol problém s trhaním a natiahlo sa to...a naposledy...áno mám cigána v kočiari, (lenže nik nepremýšľa, že je adoptovaný)...vidia len to, že som socka a chrápem s farebnými (odpustite výrazy, nemám nič proti rómom)...proste zhoda okolností...ale ani to nedáva právo ľuďom škatuľkovať...ale žiaľ je taká doba, pozrú sa na človeka, vidia oblečko za 150€, tak považujú za "človeka"... pozrú na človeka, vidia oblečko od číňana a zo sekáča, tak považujú za "socku". Keby niektorí ľudia vedeli, ako strašne sa týmto postojom mýlia.
Aj "socky" sú ľudia a keď už nikto nepomohol mne, tak prečo nie aspoň tomu malému...Odvolávajú sa na to, kde je sociálka, keď má pomáhať deťom a oni sami sú ľahostajní pri prevrátenom kočiari s plačúcim prckom...
P.S. Kamoške som sa priznala so svojou verziou, hľadela na mňa ako na marťana... nešlo jej to do hlavy, ako sa toto mohlo stať... ja som na to prišla... ide o to, že priatelia sa nepozerajú na výzor ale do srdiečka... dnes už viem, že pre priateľov môžem ostať škaredým káčatkom do konca života a stále budem mať väčšiu cenu ako krásna labuť...
och aku mas pravdu o ludoch, je to skoda, ale je to v mnohych pripadoch tak :( dufam, ze budes natriafat na tych lepsich ludi ;) drzim palce tebe aj tvojmu chlapciatku 🙂
Fuha, silny pribeh, ale zial pravdivy ☹ Dolezite je, ze si krasna labut v srdci, takze naco riesit povrchnost ludi...
prečítala som si to... je to strašné, ked ludia škatulkujú ludí... ten má viac euráčov a ten zas menej... nič si z toho nerob...ja tiež chodím do lacnákov a k čínanom na nákupy, lebo kúpiť všetkým drahé a značkové oblečko, na to nemáme... pri tolkých deťoch... je dôležité aby to bolo čisté a nazapáchalo... a aj aj som také káčatko... lebo ked som už bola pri tretej tehotná, tak bolo tak veľa ludí a to si mnohý povedali že priatelia, a pýtali sa ma na čo mi je tolko detí a to nehovorím ked som bola tehotná 4 krát... ono sa vždy niečo nájde... raz sú to deti v obchode a SBS ma kontroluje či ozaj všetko zaplatím, čo deti zobrali do rúk, alebo veľa veľa dalších vecí... hore hlavu , som rada že ti niekto pomohol a je mi ozaj luto že takto ragujú ludia... ale s tým asi neč neurobím ...
nemam slov, smutne že lahostajnost, povrchnost je viac ako ochota pomoct alebo sa vcitit do života druheho ani sa to neda verit že sa to naozaj stalo, ale ako sa hovori nahoda je blbec
@p4 @anjelaa @lucy1990 @winona24 @ivet78 @danka275 babuľky, ďakujem za podporu, popravde som dlho premýšľala, či to napísať, pretože sa to stalo na prelome mája-júna... ale potom som si uvedomila, že ľudia potrebujú občas pomoc a nie vždy sú to "ožraté socky", ktorým sa treba vyhnúť veľkým oblúkom... ľudia majú všelijaké svoje vlastné zranenia na srdiečku, takže veľakrát ich aj možno "cuká", že majú pomôcť, no neurobia to... ja to volám "chovanie stáda"...ak sa pohne jeden, idú viacerí...ale ak sa ten prvý neodhodlá, nejde nikto... ľudia sa pozorujú navzájom, aby sa nezachovali inak ako sa od nich očakáva... je to škoda... svet by bol lepší... 🙂
@cicimotinka az teraz som i to precitala a revem ako mala..a ani neviem, co k tomu napisat..len ze si ZENA a MAMA na ktoru môze byt jej dieta pysne..nevzdavas sa..aj ked su ludia hnusny a kruty..
@traktor vďaka, je fakt, že sa nevzdávam...podľa horoskopu som baran (podľa čínskeho ohnivý drak), takže hlava tvrdá a chŕlim oheň...znesiem veľa, len tieto situácie škatuľkovania ľudí a nechania človeka, nech sa trápi, aj keď nemusí, tie mi akosi nejdú cez rozum... :(
velka pravda, bohuzial, zelam vsetko dobre , ani neviem co napisat, len ze je to smutne.
velmi mi to pripomenulo toto
http://ludmilakolesarova.blog.sme.sk/c/248586/T...
@zuzana76 ďakujem, inak článok veľmi výstižný... je v podstate o tom istom, ako som písala ja... :(
ano, mas pravdu a tiez som uz zazila par krat nieco podobne
smutné a nechápem ak=í sú niektorí ľudia zlí=( Nie ste nijaké škaredé káčatko, ste kočka. A Maličký je veľmi krásny! Nechápem, čo ľudia proti Vám majú =(
ludia su strasne svine, vzdy som to vravela. ano, niektori nemozu za to ze su socky, niektori zas mozu...nikdy sa nezastanem ozratej matky, ci je biela ci cierna ci zelena...my ale nemame co sudit. a slovaci su fakt ze skoro do jedneho rasisti, a ked sa tomu pomenovaniu velmi brania, bohuzial je to tak. stale sa s tym stretavam. ked sa kyda na ciganov, pridaju sa vsetci, pritom drvivej vacsine ziadny cigan nikdy nic neurobil. tvarime sa, akoby najvacsim zlodejstvom v tomto state bolo tyx par ukradnutych zemiakov z pola, za tie by sme ciganov postrielali...ale pred najvacsimi svinstvami zatvarame oci. minule sa tu na konikovi jedna mamka stazovala ze jej nedaju matersku, nesplnila podmienky, a hned pisala, ze hlavne ze 12rocnej ciganke ju daju!!! miestami je to az smiesne, aj ked je to skor do placu... no ak splnila podmienky, tak tu matersku veru dostane..a to bez ohladu ci je cierna ci biela!!!! a mamicka to zakoncila slovami - a este aj dochodky budu mat lepsie..no na to sa uz ozaj neda nic povedat, len ludia, preberte sa!!! svet nie je cierny a biely!!! a este posledny pribeh..v mojom rodnom meste bol zapis prvakov na jednej skole. v prevaznej casti cigancata...ked to zistili rodicia "bielyx" - ach, to je vyraz - odhlasili odtial vsetky "biele" deti.. nebudu predsa chodit spolu do jednej triedy! moja, budes to mat tazke, lebo ludia su svine, ale vedz, ze sa este stale najde par normalnyx ludi, ktorym nezalezi na tom, ci mas zuby alebo nie!!!!
smutné je,že minimálne polovica z nás by sa zachovala rovnako ako všetci(okrem p. doktorky) na tej autobusovej zástavke ..... ono sa to krásne teraz píše a nadáva,akí ľudia sú......my sme tí ľudia.......my tvoríme túto spoločnosť....
Dakujem ti, ze si to napisala. povazujem sa za tu,ktora by pomohla, ale co ak by ma prevalcovalo stado? dam si nato pozor a nepodlahnem davu, aj vdaka tvojmu clanku budem chciet urcite pomoct. si skvela osobka.
Síce sa nepoznáme, ale úplne s tebou súhlasím... /ak môžem tykať?/. Toto je môj prvý komentár na tomto portáli, veľmi ma to zaujalo, hlavne to, že ti nepomohli s kočíkom, nechápem takých ľudí!!! Ja som sa niekedy sama ponúkla s pomocou mamičke s kočíkom do autobusu a pod. Bolo mi jedno, či je to špinavá žena, či je bezdomovkyňa... bolo to dieťa v kočíku, mamička, ktorej trebalo pomôcť. Ľudia zabúdajú, že aj ostatní sú ľudia, aj keď nevyzerajú luxusne a značkovo... Držím palce v pozitívnejších zážitkoch. 🙂
@cicimotinka socka nesocka..keby som videla ze niekto potrebuje pomocť či s kočikom alebo nebodaj to čo sa tebe stalo že sa ti prevratil kočarik v prvom rade by som bežala ratovať to male..bez ohladu na to či je to ciganča alebo kto... doba je taka .. mne sa zase stalo ze som sla po namestí a okolo fontany a po fontane behali deti.. a jedno sa tak šmyklo a spadlo cele do tej fontany voda tam bola hlboka asi tak pol metra... ja som začala hystericky vykríkla a nechala svoje v kočiku a bezala tam ...pribehla som som tam vystresovana..ze chudatko čo sa stalo .. a zase jeho mamina tak na mna zazrela.. ze čo stresujem že akoze to je normalne a nejak sa ani nedvihala z lavičky kde sedela s kamaratkami. tak som sa zdekovala zahambena ... cely den mi to vrtalo v hlave.. aj ja necham deti nech sa hraju ale ono sa mohlo utopit... asi by som nemala ten jej ladový klud.... ludia sme rozny.. ale super članok, a vdaka tomu sa vzdy zamyslim ak mi pride na um pomysiet si o niekom niečo zle... .
joj až mi slzy vybehli, nad tým všetkým. hlavne nad ľuďmi, ktorý nie sú schopný pomôcť mamine s kočíkom. moja skúsenosť v skratke: išla som do centra mesta a sa vybrala cestou, na ktorej sú dosť strmé schody- akosi som na to pozabudla-sú tam aj koľajničky, ale je to ozaj strmé.Pýtam jednu slečnu, či mi nepomôže-odpoveď som nedostala. pýtam ďalšiu pani-tá si premerala mňa, kočík, otočila hlavu a išla ďalej- to som už nechápala, či som špinavá, priesvitná alebo mám lepru??? už som sa otáčala, keď za mnou pán, ktorý sa ma hneď opýtal, či mi pomôže- nebol značkovo oblečený, ani nijako vymódený, ale ochotný s úsmevom pomôcť(mimochodom bol róm)
@cicimotinka Veľmi silný príbeh, prajem ti všetko dobré a aby si stretávala už len tých správnych ľudí 🙂
Je to skutočne príbeh ktorý chytí za srdce.ja osobne sa nemôžem dušovať aké to boli svine tí ludia,lebo viem že ja nie som svätá a viem s istotou povedať,že netuším akoby som sa zachovala ja. sama vždy upozorňujem druhých aby nekritizovali lebo nevedia a hlavne aby neškatulkovali ale viem že i ked sa snažím byť dobrá tak hlboko v hlave možno aj mna napadnú také myšlienky ako tých ktorých karhám ale neviem s tým nič robiť. jedno je však isté:"Človek smie na druhého pozerať zhora iba vtedy,ked mu pomáha vstávať". Prajem Vám veľa šťastia a určite viac krajších chvil ako bola táto nepríjemná udalosť.
juj, toľko ľudkov sa mi tu ozvalo, dúfam, že na nikoho nezabudnem s odpoveďou...
@lussy23 ďakujem, ľudia nemajú v podstate nič, len občas sa stane také niečo - náhoda? - alebo len zhoda okolností... 🙂
@barborkach máš pravdu, väčšine z nás žiadny "cigán" neublížil...máme to proste v slovenskej povahe... a ten príbeh zo školy, sila...potom sa všetci čudujú, že Rómovia kričia, že sú diskriminovaní... :(
@ani3012 toto je presne to "stádo", ktoré mám na mysli... ja tiež hovorím, že by som pomohla, ale... jeden nikdy nevie, aká by bola situácia...
@lucim ďakujem aj ja Tebe, len si daj v "dave" pozor... druhá pravda je, že komu hlava z davu vytŕča, tomu je treba uťať... 🙂
@andreabug ďakujem, vieš, ono aj som kedysi pomáhala bežne, dnes, keď idem ovešaná taškami s malým a pod. už sa mi nejako nedá riešiť aj druhých... mnohí mi povedia, prečo o pomoc nepožiadam, ale aj to som skúšala a veľakrát neúspešne...to tiež nepridá na dôvere v ľudí...snažím sa sama... :( niekedy to nedopadne, ale malý bude už len väčší a všetko bude lepšie...
@stella231 presne to som mala na mysli - socka/nesocka, treba pomôcť... inak na ihrisku bežne zažívam to, čo Ty pri fontáne...veľa matiek je nezodpovedných a neuvedomuje si, čo všetko deťom hrozí... ja som tiež minule zdvihla chlapčeka (mal asi 2,5), keď bežal a padol, kolienko krvavé a matka nič, len zaručala z lavičky "vstávaj hore a nerev", brala si ho so slovami, "bože, veď je to chalan, musí dačo vydržať"...akože hej, aj ja malému poviem, keď sa buchne, že takých ešte bude, ale pritom si ho pritúlim a pofúkam...nenechám ho len tak...
@lucik106 akože vôbec ma neteší, že máš tiež zážitky, že Ti nepomohli...ale som rada, že to priznáš...ja si totiž myslím, že takéto zážitky máme viaceré, len sa o tom nehovorí... už som to tu niekde písala, že si myslím, že mamičky to berú ako vlastné zlyhanie a neschopnosť, pritom nie sme žiadny "rambovia", pritom niektoré veci sú fakt nad naše sily... no, časy sa menia, kedysi mala ŽENA-MATKA úplne iné postavenie v spoločnosti... a také schody poznám, minule aj mne mm hovoril, že prečo chodím na bus o zastávku ďalej, veď je tam tá rampa na kočiare... ja sa proste po nej nedostanem hore...je taká prudká, že som to skúsila raz a len tak-tak, nakoniec som sa otočila bokom a plecom tlačila kočiar, aby som sa mohla poriadne zaprieť...radšej som ďalší raz hazardovať nešla...
@sarkulka ďakujem... 🙂
@lji ďakujem...🙂...úžasná veta, musím si ju zapamätať... a hlavne sa podľa nej správať 🙂
Ešte so m chcela napísať, že ste skvelá matka.S veľkým M. Adoptovali ste si chlapčeka, ktorého rodičia opustili a pomáhate aj iným deťom. Klobúk dole.
Inak smutné, že ľudia posudzujú podľa farby pleti alebo oblečenia. Ja si nepotrpím na značkové oblečenie. radšej si kúpim cukrárske pomôcky , lebo rada pečiem. =) Držím Vám v živote palce a prajem Vám nech stretávate už len dobrých milých a ochotných ľudí.
To je realita :( Som nízka, vyzerám na 15 rokov, mám 26, idem do obchodu kúpiť mm pivo, pýtajú občiansky...idem s manželom za ruky, pozerajú na neho ako na pedofila, tlačím kočík, ľudia sa obzerajú, že malá "zasraňa", nehanbí sa, nechala sa nabúchať...ľudia mi TYKAJÚ, čo ma už teraz nevie vytočiť, ale kým som si zvykla...som silná, viem, že ma mojí blízki majú radi takú aká som, iní pre mňa môžu byť ukradnutí...prajem každému, aby mal okolo seba len dobrých ľudí...a hoci nám nikto nepomôže, pomáhajme my 🙂
Mojko dlho som rozmyslala nad tymto tvojim pribehom,som sice salamista a mozno by som najprv mavla rukov nad hlupostou ludi a domyslanim si chujovin,ale urcite ma to nastvalo k slzam...neviem si predstavit,ze mi takto ma takto niekto ohovara za chrbtom a pritom si milionovy clovek pred ktorym by sa mali este klanat....
uff velmi silny pribeh a bohuzial pravdivy.si uzastny clovek nie kazda zena by si adoptovala ciganciatko.klobuk dole mas velke srdce na ktore nik nehladi.je totiz taka doba nemas prachy si nikto a kazdy po tebe sliape a dokonca je to tolerovane spolocnostou v ktorej zijeme.fakt na zaplakanie takto posliapat ludsku bytost dostojnost.vela sil v prekonavani tychto az neludskych skusok v zivote.
je to naozaj hrozne..v akej dobe to zijeme?! nedavno som sa s kamaratkoou rozpravala o tom, ze by som si chcela osvojit dievcatko, ked budu moji chalani vacsi, ze uz o tom uvazujem vela rokov, vzdy som chcela vlastne deti aj osvojene..a ze by som si kludne vzala aj maleho roma,len neviem co moj muz na to ..a kamoska ma zacala prehovarat ze nie, to radsej nerob..radsej biele dieta a podobne.je mi z toho smutno, hlavne ked vidim ze tento nazor maju aj vzdelani ludia,ktori by nemali trpiet predsudkami.lenze potom mi doslo ze to je aj vychovou, krajinou v ktorej zijeme,samozrejme aj nejaka ta inteigencia sa ocakava a podobne..faktorov je vela.este vela vody- bohuzial- pretecie v dunaji,kym zacnu ludia inak rozmyslat.ja som prezila detstvo v arabskej krajine, moji rodicia tam pracovali,mala som spoluziakov z celeho sveta, nikdy mi neprislo divne ze niekto ma inu farbu pleti alebo sikme oci,alebo afro vlasy...a to iste sa snazim naucit moje deti.moj trojrocny syn uz teraz chape ze kudia maju roznu farbu pleti,ked kreslime alebo sa hrame, vzdy nakreslime aj jednu postavicku tmavsiu..zamerne.nedavno sme robili postavicky z varesiek a jedna bola afroamericanka...maly sice nechape vsetko, ale vie ze je to normalne ze jedna vareska je cokoladova..a ja som stastna ze to pre neho bude normalna vec.na dvore mame romsku rodinu, pristahovali sa nedavno, cely dvor uz dopredu stresoval "co to bude zac" a vymyslali scenare..nikto sa nezamyslel nad tym ako sa citia oni, ked sa pristahuju do cisto "bielej" komunity.mimochodom su to velmi mili a slusni ludia a ich syn sa s mojim bezne hrava na dvore..ano , mohlo to dopadnut aj tak, ze by boli problematicki, hlucni, a podobne..ale nie su.start v novom prostredi mali tazsi ako ktokolvek iny..len preto lebo nie su bieli.a este jedna vec...znie to mozno ako fraza, ale je to tak..s ludskou blbostou sa velmi tazko bojuje, niekedy je to prehrane dopredu..ale vzdy ked sa mi podari povzniest sa nad niecim/niekym, alebo nejaku krivdu vyriesit, kupim si potom u nas v cukrarni cokoladove srdiecko a poviem si, ze niekde sa musi zacat...aj ked je to len spicka ladovca.
musime nase decka naucit, ze takto sa nesmu spravat..a to je dobry zaciatok.
ps-ja chodim mhd len obcas,odkedy mam deti mozno to bolo asi 10x.a prisaham, ze z tych desiatich ciest mi ludia pomohli asi dva krat.je to neuveritelne, ked to pocuje moj muz, neveri ze ludia su schopni sediet a nepomoct.Moja mama ma ucila ze okamzite ak ide stary clovek alebo zena s kocikom,alebo bruchom, treba vstat a uvolnit miesto a okamzite pomoct.to je predsa zaklad! je hrozne ze nie kazda matka toto svojmu dietatu v detstve povie..a ak ano,bohuzial len 2 z desiatich si to pamataju..
Dnes clovek nemusi byt ani cierny a moze byt priesvitny. Vlani ked boli u nas zaplavy, tak som mala doma tyzdnovu dcerku. Ako voda stupala a bola nam uz pred vchodom, rychlo som nahadzala par nutnych veci pre malu do kocika a vysla von, no voda uz bola tak vysoko, ze som sa bala ze si zatopim tie veci v kosiku a tak som poprosila ludi stojacich a prizerajucich na mojho manzela a druheho suseda ako nosia vrecia z pieskom pri nasom plote aby mi pomohli z kocikom. NIC. Druhy krat, zase NIC, len pozerali ako voda stupa, chalani ako hora, kolegovia mm, suseda, ako sa on snazi cosi zachranit a na mna ze co tato chce? Tak som zatala zuby a presla cez tu vodu sama. Svokra mi potom dala suche ponozky a caj ... no tazko sa na to zabuda ☹
prosím ta: šír tento príbeh dalej ☹ stojí za to si ho prečítat a zamysliet sa ....hlavne nad sebou samým. Prajem hlavne vela zdravia 🙂
Nemôžem prestať na tento smutný príbeh zabudnúť.Nedá sa to. Takéto veci sa ma dokážu veľmi dotknúť, hlavne vtedy keď sa to týka niekoho, koho mám rada, hoci sme a ešte nikdy nevideli. Okrem toho, sa táto krutá realita týka aj mňa. Mám zdravotné problémy a keď som chodila na základnú pkrikovali na mňa že som mentálne postihnutá=( Spolužiačky sa so mnou nechceli hrať, vždy ma vyhánali, že je nás veľa. Robili sme zle. Raz, bolo to cez prázdniny som bola vonku a taký chalan ma naháňal so psom. Ja mám psíky veľmi rada, no mám znich strach. vyliezla som teda na preliezačku. On to využil a priviazal ma tan šnúrkami od topánok a triasl s tým.=( Teraz je to už lepšie, našla som si vynikajúcu kamošku. má síce len 15, no plne ma chápe a kamaráti sa so mnou aj napriek mojim hendikepom.
Citala som clanok a popravde.. ja nosim rada veci od cinana a za zobraka a socku sa nepovazujem.. moje dieta ma kopec veci z tesca a vypredajov a vobec sa za to nehanbim :( .. Mas krasneho chlapceka doma, nech ti rastie na radost a ver tomu, ze nie je cigan ako cigan. Mne teda zrovna cigani dost ublizili, velmi :( Ale nie VSETCI. A keby to co nam asi 5 rokov robili takmer pravidelne, robili bieli, tak by vo mne zanechali rovnako nechutny dojem.. ide mi o to, ze treba ludi posudzovat jednotlivo. Verim, ze nikto nema nic proti slusnemu ciganovi, ktory pracuje, snazi sa zapadnut, nekradne.. nejdem moralizovat, nie som odbornicka, ale viem, ze ludia, ktori nemusia riesit bytostne romsku otazku, tym, ze neprisli do styku s takymi tymi, na ktorych nadavame, tak ti si myslia, ze je to len nafuknuta bublina. Nie je. ☹
A u cinana a v tescu nakupujem hlavne preto, ze som obezna a veru je malo znackovych obchodov, kde maju cenovo dostupne oblecko gigantickych rozmerov. Resp ked som ja mala 16, ked mi na obleceni zalezalo, musela som prezit oblecko z trhu. A ked som si zvykla a uz mi na tom nezalezi, mam nieco menit?? Ja sa tiez citim diskriminovana, za svoju tucnotu. Ano ja viem, tak schudni.. haha.. vtipne. Vsetci liecia tvrdymi odvykackami, lieceniami a neviem cim alkoholikov a fetakov (ktori si mimochodom za to mozu sami) a na tucnych, ktori su tucni hlavne preto, ze nemaju pevnu volu, na tych sa sere.. Ked mi chuda raspla povie, ze ved tak cvic, ved je to zabava.. no naozaj je velka sranda, ked po troch minutach fucim ako lokomotiva a srdce mi ide vyskocit z hrude.. Naozaj mam chut tieto predinfarktove stavy dobrovolne opakovat kazdy den hodinu.. Tak teda nezer.. Lebo to ma ozaj vyznam, nezrat.. A potom liecime infarkty, cukrovku, mozgove prihody.. ozaj lacnejsia alternativa.. potom ze nie su v zdravotnictve prachy..
A pritom tucni ludia su uz od pohladu diskriminovani pri roznych aktivitach ako hladanie prace a pod..
A to mam dokonca aj zuby 😒
A ani za vyslovene skaredu sa nepovazujem.. A najviac ma mrzi to, ze ludia komentuju moje krasne baculate dieta tak, ze je cela maminka.. ze je taka velka.. dokonca sestricka v nemocnici hikala ako krava.. ale 4kilove deti sa rodia bezne a to aj chudulinkym maminam. Ale vysvetlite to ludom, ktori predsa maju oci, vidia co vidia..
ok, koncim, lebo sa len naserem.. proste nejde tu o to, kto ako vyzera, ale o to, akych ludi prave stretneme, ked sa nam nieco prihodi.. pricom samozrejme, plati, ze cim krajsi jedinec, tym vacsia pozitivna pozornost..
@maxara naozaj si to vystihla - ze cim krajsi jedinec, tak ludia sa hned idu pokakat, aby mu zlozili poklonu a ked niekto urobi nieco ludske, tak to zostane bez povsimnutia, bohuzial. Ved aj tu si vsimam, cim krajsie oblecene dieta na fotkach, nastylovane, v nobl nadhernom prostredi, hned sa sypu komentare typu - o ake nadherne dieta atd... a deticky, co su oblecene v nejakych dupkach, tak akoby ani nestali za pochvalu. Je mi z toho smutno, ale bohuzial, ludom viac zalezi na pozlatku a najhorsie je este take pohrdanie a vyvysovanie sa.
@zuzana76 no zial s tym sa treba zmierit.. napr ja mam celkom ine hodnoty a nejako mi casom doslo, ze ja si totalne nedokazem ani zapamatat, co mal kto oblecene a ci mal niekto okuliare.. ja sakra ani neviem takto z hlavy, co malo moje dieta vcera na sebe.. :/ je pravda, ze kazdy z nas si vybera ludi okolo seba podla vzhladu a skaredi nam musia prosto sadnut.. ruku na srdce, tiez posudzujem podla vzhladu a je to normalne.. nie je normalne robit si podla toho mienku, ale prvy dojem urcite ano.. a ten vela krat vela urobi.. akonahle vidim niekoho skaredeho, neocakavam ziadnu milu a priatelsku reakciu a ked sa tak stane, som milo prekvapena azly prvy dojem sa strati.. a naopak, od pekneho sa ocakava IQ a priatelsky postoj, ale nie vzdy to tak je.. a potom uz zalezi na tom otvoreni huby ;) .. to je vsetko.. inak btw bola robena taka studia a zistilo sa, ze ludom sa najviac pacia priemerne hodnoty.. ze oznacili na ludskej tvari nejake body a davali ludom oznacovat, ktore tvarre povazuju za najkrajsie a zistilo sa, ze najkrajsia tvar mala tie najpriemernejsie z hodnot.. cize oci ani male ani velke, ani sikme ani gulate.. ani blizko ani daleko.. nos detto.. usta detto.. cize z toho vyplyva, ze najkrajsi clovek je ten najpriemernejsi 🙂 tak ja som skratka nadpriemerna a som spoko 🙂
smutné, ale takto to veru chodí...
@barborkach suuuuhlas!!
toto je velmi pekny pribeh! myslim pekne napisany a pravdivy... nejde ani o to aka je doba, ide len o ludi... hanbim sa za slovakov! ano hanbim... asi preto zijem v zahranici.. pretoze ma vyhnala ta ludska sprostost ktora tam vladne... a to nespominam zavist, klamstvo, intrigy.... teraz sa mozno niekto urazi, ale je mi to jedno... slovaci su blby narod
@nadia1984 nielen slovaci...myslim ze to nie je v globale o slovakoch..slovaci vzdy boli podpapucnici a to nam slo a ide doteraz. my nepotrebujeme tolko slobody, na slovakov len tvrdu ruku a ukazovat kam maju ist 😀 ale napr taki amici pre mna tiez nic moc.. niekto sa z nich ide pototo, ale ja ked vidim ten materializmus, konzumny sposob zivita a tie neskutocne afekty, chce sa mi blinkat. a tiez su to take ovce, netusia nic o realite.. takze...podla mna moc nenavyberas
@barborkach amikov mi ani nespominaj, oni mozu za vsetko zlo na svete 😉 ale kaslem na to, ja uz neriesim druhych...snazim sa starat uz len o seba a svoju rodinu.. pomahala som vzdy kazdemu a nikdy sa mi nic neoplatilo...tak naco
znova sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa pristavili a prečítali...
@lussy23 sú aj smutné príbehy ľudí, ja som na základnej škole tiež všeličo zakúsila a vlastne ani s nikým nie som v kontakte... hlavne sa nezamýšľaj nad tým, že si nejako hendikapovaná - si úžasný človiečik, robíš krásne torty a že Tvoja priateľka má len 15? No a čo, ak to nevadí vám dvom...ja som mala 17 a spoznala som pani 41-ročnú, dodnes sme priateľky, jej rodina je moja druhá rodina... za pár rokov prídeš na to, že na rokoch naozaj nezáleží, keď je človek dospelý a rozumie si s niekym...
@tosomja áno, je to presne tak, každý má nejaké svoje trápenie...rodina nás miluje takých, akí sme... a ak to budeme brať tak, že si navzájom pomôžeme,
je to fajn... 🙂
@janulkamartinko Jani, to je ono, keby som sa strepala len ja a kašľali by na mňa - saláma, lenže prevrátený kočiar, iná káva... a práve o to mi išlo, všetko sa dá interpretovať niekoľkými spôsobmi... myslím, že kamošky sa to tiež dotklo, nakoľko ma pozná dlhšie ako Ty... a nemusia sa mi klaňať, stačí keď mi pomôžu s kočiarom... 😀 😀 😀
@vejinka ďakujem, máš pravdu, peniaze sú jedna z najhlavnejších vecí, podľa ktorej sa ľudia posudzujú...a je to škoda...sú predsa iné kvality človeka...
@noraf Ty si presne tá generácia ako ja, výchova bola vedená v duchu pomoci starým, matkám s deťmi a pod. My máme na diaľku adoptovanú černošku, takže malý vidí, že sú aj "iné" farby...ja delím ľudí na "dobrých" a "tých druhých" a nejako to neriešim podľa pokožky... a adoptovať si rómske dieťa?...no my sme nevideli rozdiel, proste sme si vybrali a bolo... možno sa budeme trápiť s výchovou a budú problémy a možno nie, ale to nikto nevie ani pri svojich, takže načo to riešiť už teraz... 🙂
@lenadka mrzí ma, že máš takú skúsenosť... ale ako som už písala, treba o tom hovoriť, aby sa ľuďom otvorili oči, pretože maminka s kočíkom nie je žiadny "rambo"...
@samasa ďakujem, fakt som premýšľala, či to napísať, bola to taká skúsenosť, nad ktorou sa ja sama ešte stále zamýšľam... ale pozitívne komentáre ma tešia...viem, že v tom nie som sama a sú ľudia, ktorí by mi pomohli, keby tam boli...
@maxara Ani si nevieš predstaviť, ako Ťa chápem... ja som tiež váhová kategória 100+ a 1,82m... takže značkové veľkosti sú za astronomické ceny a kupujem v Tescu a u číňana... a keď som chcela schudúť, môj lekár mi povedal, že nemám špekuľovať, vraj si v mojom veku mám vybrať, buď zdravotné problémy a byť "in" alebo mať kilá navyše a cítiť sa dobre...a že sa už nepotrebujem páčiť na nejakých diskotékach, muža mám, všetci ma ľúbia takú aká som...akože celkom fajn to zdôvodnil... čo už, prvý dojem je dôležitý, nevadí, že je nesprávny...pokiaľ si ho opravíme tak ako treba...ja som skôr tá povaha v ústraní, kým sa odhodlám k priamej komunikácii, veľakrát s tým mám problém, pokiaľ ma niekto (na úrade, v obchode) odbije...a je pravda, že od človeka, ktorý je nám sympatický, podvedome očakávame pozitívne reakcie...aj keď...čo ak sme nesympatickí my jemu??? je to vlastne celé na náhode... 🙂
@zuzana76 vystihla si to tu s tými fotkami... bohužiaľ... myslím, že aj veľa nezhôd v bazári vzniká práve tým, že podľa fotky niekto očakáva "zázrak za euro"
@oktavia chodí, ale nemalo by... :(
@nadia1984 @barborkach ja stále hovorím (a už som tou vetou v rodine preslávená), že VŠETKO JE TO V ĽUĎOCH, my sa odvolávame na dobu a okolie a problémy, ale tá podstata je v človeku ako-takom a nezáleží na štáte, v ktorom žije... boli sme vychovávané v tejto mentalite, dokážeme zachytiť všetky "odtiene" správanie... v zahraničí je iná mentalita, iná výchova (a sú o tom štúdie, ktoré sme pozerali pri adopcii), takže nedokážeme posúdiť všetky detaily... proste sa nám to páči alebo nepáči, lebo je to "iné", vzdialené od toho nášho... v tomto príbehu nešlo o národ, ale o cca 30 ľudí, ktorí stáli na zastávke a boli v buse... je to mizivé percento Slovákov a nechcela som podľa toho posudzovať celý národ...
@ani3012 🙂
ako ja to chapem.. ja viem ze to je v ludoch, a ze nezalezi na narode, ale bohuzial mame tu smolu ze u nas je taka mentalita.. z vlastnej skusenosti mozem odprisahat ze keby sa ti stalo toto iste napriklad tu v Anglicku, tak ludia z autobusu by si isli nohy dolamat aby ti pomohli.. a 300krat by sa ta este opytali ci si v poriadku a ci nieco nepotrebujes.. u nas to proste ludia maju na haku...ved naco pomahat ked im za to nezaplatis.. raz za rok uz len chodim domov a vzdy ostanem otravena ako sa ludia spravaju.. uz ani do obchodu nechcem ist, lebo predavacky su nervozne, nikto sa na teba ani len neusmeje, atd atd.. a ludia len nadavaju a stazuju sa ako je vsetko na hovno...tak PRECO sa nepostavia a neurobia nieco??? kukaju telku, maju internet, tak nech si skusia zobrat priklad, ako v inych statoch bojuju ludia za svoje prava, a snazia sa aj nieco urobit pre to aby bolo lepsie... ja som hrda slovenka, ale samej sa mi nepodarilo zachranit narod, tak som musela odist 😉 som tam kde mi je lepsie... a mimochodom, ty si obdivuhodna zena, drzime palceky nech sa dari 🙂
inak este som chcela, ze je to sice v ludoch, ale to, co v nich je, je do nich natlacene rodicmi a spolocnostou.. napr ja ked som chodila na zakladku, ked som doma povedala o ucitelke, ktora ma naozaj nespravodlivo ohodnotila, ze krava jedna, tak mi oco tak vyplachol zaludok, ze som si to mohla hovorit fakt len medzi kamoskami.. a zo vsadial sme pocuvali, ze v autobuse treba pustat starsich sadnut a pomahat babkam cez cestu a s nakupom.. bol to dobry skutok, ktory sa cenil.. a dnes? este rodic, ktory v zivote nevidel svoje nevychovane decko, ako sa sprava na hodinach, rpide zdrbat ucitelku.. rodic povie svojmu decku sed, ved sa este nastojis, ked budes stary.. spolocnost do nas tlaci hodnoty ako su peniaze.. ja nemozem o sebe povedat, ze som chudobna, penazi mam kolko momentalne potrebujem, alebo skor, potrebujem tolko kolko mam.. nikdy som nebola na ne zatazena a moje dieta tiez nemusi mat vsetko vsecicko
@cicimotinka - ďakujem. kamarátkin vek mi vôbec nevadí. Má m ju rada, len niekedy musím znášať tie jej nálady. Puberta =) Ako sa Máte?
@nadia1984 ďakujem za pochvalu... inak vidíš, mne napríklad anglická mentalita nevyhovuje...ja som neriadená strela a v Anglicku sme mali stále problémy s "nepochopením" okolia...dokonca sa vypratali z vagónu metra len preto, že sme sa normálne bavili a smiali na zážitkoch zo Soho...a slovenské predavačky? 10x za deň som kvôli "zlému" dňu zákazníka poslaná do pi.e, som k.rva v.j.b.ná...a nie preto, že by som ja dala zámienku...všetko sa hádže na predavačky (hej, sú aj protivky, ktoré nemajú inú možnosť práce, makajú soboty, nedele, sviatky a nemajú ani stravenky, ani min. mzdu a pod.) zákazníci sa odvolávajú na to, aké majú práva a zabúdajú, že majú minimálne jednu povinnosť - slušne sa správať k predavačom... a to je to, čo si zobrali k srdcu z netu a telky... stále na niečo reptať a byť nespokojný, lebo inde sa majú lepšie... 🙂 no majú, ale tam si to "lepšie" robia sami... 🙂
@maxaraáno, máš pravdu, ja si aj tak myslím, že aj keď sa natlačí do ľudí nejaká "blbosť" je na každom človeku, aby to posúdil vlastným rozumom a vybral si, či sa tak správať chce alebo nie... ľudia majú tendenciu pozorovať a tak sa správať, len aby neboli iní... a aj keď natrafia na "blbca" a chovajú sa podľa neho, nerozmýšľajú, že by to malo byť inak... hej, o učiteľoch môžem písať - svokra je učiteľka a jej zážitky zo školy a s rodičmi...(a to učí 1-4)... fakt sila... doba ide dopredu a rodičia tlačia deti do toho, čo oni sami chceli a nemohli mať... a keď sa k tomu pridá zle pochopená demokracia a tie podobné "žvásty", nie je to dobrá kombinácia... peniaze vládnu svetom a najhoršie je, že sa za ne dá kúpiť svedomie... :(
@lussy23 neboj, ten vek sa zrovná, budete mať o 10 rokov viac, tak Ti to ani nepríde...aj nálady prejdú...my sa máme fajn, malý rastie, ide leto... proste pohodička... 🙂
@cicimotinka presne taaaak 🙂
ja som mala nedavno podobnu skusenost a v podstate na chvilu som zavahala. uvediem na pravu mieru. stavila som sa v praci pozdravit baby ako sa im dari.malu som si nalozila do nosica do predu a isla.. predo mnou siel stary dedko na bicykli a motalo ho nakoniec spadol, nemam problem ludom pomoct ale v tej chvili mi prebehlo hlavou co ak je opity ja mu budem pomahat a nejak udrie pritlaci malu a nedopatrenim jej ublizi. presla som na druhu stranu. nedalo mi to ale nakolko ludia presne ako ja ho obisli. vratila som sa spat a pomahala na nohy. nebol opity len mu prislo zle a rozbil si hlavu. ako ludia videli ze ho zdviham tak prisli aj ti ..mrzelo ma to ze som mala predsudky ale bala som sa o dieta nie o seba. co ma prekvapilo bolo ze pani ktora dlhe roky robila sestricku preficala okolo akoby sa nic nestalo. co sa tyka lacneho oblecenia a cinancov myslim ze vsetky rozumne a setrive kupujeme tam samozrejme poznam take co musia mat vsetko nove znackove a pri kazdej kave rozpravaju o tom co kolko stalo odkial kupili, co su pre mna uplne nepodstatne veci a zacinaju ma nudit. materializmus v tomto svete zial je. nakolko sa s nim nestotoznujem prehodnotila som svojich priatelov a nasla ozajstnych a ti co sa na nich len hraju ostali na druhej kolaji, najdu si seberovnych,
musim priznat, ze ma zaujal najprv ten nadpis a ked som docitala posledne slovo pribehu, tak musim s vami zo vsetkym suhlasit....v dnesnom svete si pomahaju naozaj len ti najblizsi, pomoc od cudzej osoby je zriedkava...hlavne vtedy, ked nesplnate ich vyzorove a materialne kriteria ☹ momentalne som na materskej, ale 3 roky som robila predavacku v BA a mentalita niektorych ludi nema naozaj hranice...pravdaze su vynimky, ale mohlo by ich byt viac...🙂
@mata_murkova no hej, je to podobné, aj keď iné...na zástavke boli ľudia, ktorí šli z práce...bolo cca 14,20 hod.....takže boli bez detí a dieťa potrebovalo pomoc... a vidíš, Ty si pomohla s dieťaťom a oni nepomohli ani tomu dieťaťu...a ja sa tiež zaoberám priateľmi, ktorí vidia mňa a nie veci na mne... a že ma považujú za socku, no bóže, keby sa mi horšie veci nestali...vďaka tomuto zážitku a všetkým, čo mi sem prispeli svojou kvapkou milého a povzbudivého slova, som sa zase posunula kúsok ďalej...asi to tak malo byť...
@hella23 xi xi...o svojich 12-tich rokoch za pultom ani nebudem hovoriť...príbehov by bolo a to niektoré sa naozaj vryjú do pamäti na celý život.....ďakujem za súhlas... 🙂
@cicimotinka vies moj poloviciak mi raz povedal jedno prislovie, ked som bola tiez smutna pre cloveka ktory si to nezasluzi. - netrap sa pre ludi, raz aj tak zomru...
Je to studená sprcha, darmo budem nadávať na iných, veľakrát som sa určite zachovala podobne, stereotypy nepustia. Zamyslím sa nad sebou a nad tým, ako škatuľkujem ľudí... lebo začať treba od seba a ísť príkladom. Vďaka.
@mata_murkova no, to už je to konečné riešenie...potom sa už nenapraví nič :(
@zeleny_cajik vôbec nemáš za čo, aj ja škatuľkujem, taká je doba, ale snažím sa pristupovať k ľuďom tak, ako oni ku mne, takže veľakrát sa mi stalo, že môj názor na výzor bol v prudkom rozpore s povahou toho dotyčného...takže sa snažím neškatuľkovať, ale niekedy je to naozaj ťažké... 🙂
@cicimotinka, je to veľmi poučný a krásny príbeh, veľmi dobre a zaujímavo píšeš. Myslím, že by si mala skúsiť dať ho uverejniť aj niekde v časopise či v novinách (ak si to ešte neurobila), myslím že toto by si malo prečítať čo najviac ľudí. Prajem veľa krásnych dní s tvojim nádherným synčekom. B.
@bodka70 Ďakujem za pochvalu, neposielala som to nikam...aj keď mi to viacerí doporučovali... akosi nemám dobré skúsenosti (kedysi so písavala do novín), keď pod mojimi "horšími" článkami bolo moje meno a pod tými "vydarenými" meno jednej redaktorky... kamoška ma varovala, že nevyžiadané príspevky zvyknú takto skončiť... tak neviem... :(
@cicimotinka, no ja som myslela do nejakého menej komerčného časopisu, napr. do NOTABENE, tam by sa to určite hodilo, alebo ako list rodiča napr. do DIEŤAŤA a tam uverejňujú aj články bežných ľudí, ak majú zaujímavý postreh a ich článok má čo povedať. V Notabene bežne uverejňujú príbehy a postrehy ľudí z ulice, bezdomovcov a podobne. Alebo aspoň ako zaujímavý blog, napr. na sme.sk, bola by s teba výborná blogerka 🙂.
@bodka70 Ďakujem za tip, skúsim... 🙂
uff, začala som čítať zo zvedavosti a som rada, že som si to prečítala :D. dobre, že si tej kamarátke nakoniec povedala, že si to bola ty a dobre, že o tom všetkom píšeš, možno sa poučila a aj ostatní, čo by nekonali tak, ako tá pani doktorka:D. bodka70 ti dobre píše: blogovať, ide ti to !!
@maxara prepáčte, ale nedá mi na váš príspevok reagovať :-/ Trošku ma zarazilo, že síce píšete, že máte nadváhu, ale nie ste ochotná pre to nič urobiť? Tak toto nechápem, keď s niečím nie som spokojná, tak sa snažím to zmeniť, že musíte fučať hodinu a mať pri tom infarktové stavy, no bohužiaľ, keď si na to zvyknete, tak to prejde. Ja nikoho neodsudzujem, len mi príde divné, že sa na niečo sťažujeme, ale nie sme ochotní pre to nič spraviť. "Nech to za mňa spravia iní". Nechcem vás uraziť, naozaj, len ma to proste zarazilo. Ja nie som s ideálnymi mierami, ale snažím sa, cvičím a postupne idú kilečká dole. Len to chce čas.
@cicimotinka k tvojmu článku, je super, vystihla si to, ľudia sú nevšímavý, aj keď neviem ako by som sa zachovala v prípade ožratej rómky, ale keby bola s dieťaťom, tak určite by som jej pomohla.
Ale napr. včera v práci sa mi stalo toto....Mali sme tu jedného technika, ktorý spojazdňoval jednu mašinu. A motal sa celý deň v labáku. Potom sme išli s kolegyňou z obeda, vošli do labáku, technik tam vybaloval monitor. A ona do mňa drgá: "Veď mu pomôž, pomôž mu". A drgala do mňa a ja kukám ako debil, až potom som si všimla že vyťahoval ten monitor z toho polysterénu a nešlo mu to dole. Ťažký monitor v rukách, ďalšie ruky nemal, tak si nemal ako zachytiť ten polystyrén a ja ako taký debil, keby nebolo kolegynky, tak by som bez povšimnutia prešla okolo neho a nepomohla mu. Normálne som zo seba bola sklamaná, že som si ho nevšimla a on bol potom taký vďační, lebo sa s tým očividne dlho trápil. PS: Kolegynka preto do mňa drgala a nešla mu pomôcť sama, lebo je tehuľka a má už veľké bruško 😀 Niekedy to nie je zámer, samozrejme, že je smutné, keď ľudia zatvárajú oči, keď vedia o tom, že niekomu treba pomôcť. Krásny článok, vieš to presne všetko vystihnúť správnymi slovami.
@cicimotinka aha, teraz som si všimla, že v predošlom príspevku, som Maxare vykala a vám tykala, tak dúfam, že sa neurazíte 🙂
@snazilkas mojaaa.. co som sa ja nacvicila, kedze som ako dieta tiez patrila k tym gulatsim, nasi ma davali na kadejake sporty, nakoniec som ostala medzi akvabelami, styri roky intenzivneho cvicenia, treningov..az raz mi trener pred nejakymi pretekmi povedal, ze nikdy nepojdem do zostavy, lebo pomaly plavam a som tucna.. a to ma dava, kazdy trening predcvicovat rozcvicky, lebo som bola najohybnejsia zo vsetkych bab. Dnes mam 31 rokov a hocikedy aj teraz spravim len tak spagat. Pred prvym dietatom som sa aktivne venovala roznym aktivitam typu taekwondo ci jak sa to pise, potom brusne tance, nikdy som neschudla, len som spevnela. Potom som otehotnela, porodila, jedna operacia, druha operacia, otehotnenie, porod sekciou, toto vsetko v priebehu dvoch rokov. Teraz ma maly 3 mesiace a uz pracujem na nejakom takom rezime, aby som som chodit cvicit.
Ja som nikde nenapisala, ze som sa ani nepohla, len ze to nie je take jednoduche, ako sa povie.. vsetci automaticky povedia, sak pre to nieco rob.. nakoniec aj Vy. A pritom vobec netusite ci nieco robim alebo nie, ako zijem, ako sa stravujem.. hned som apriori odsudena, vyzrata leniva svina ☹ toto som tym prispevkom vyssie chcela povedat. A plus to, ze tucni ludia potrebuju asi nejako zmenit smer a nevedia ako, preto asi potrebuju pomoc odbornikov, aby ich usmernili, naviedli na spravnu cestu a dodali sil a podporu.
A ze som s niecim zmierena, tak to nie s tucnotou, ale s tym, ze ludia na mna presne tak pozerali ako Vy 😉 prd o mne vedia, ale hned maju plnu naruc dobrych a zarucenych rad.
"Vsetci liecia tvrdymi odvykackami, lieceniami a neviem cim alkoholikov a fetakov (ktori si mimochodom za to mozu sami) a na tucnych, ktori su tucni hlavne preto, ze nemaju pevnu volu, na tych sa sere.. Ked mi chuda raspla povie, ze ved tak cvic, ved je to zabava.. no naozaj je velka sranda, ked po troch minutach fucim ako lokomotiva a srdce mi ide vyskocit z hrude.. Naozaj mam chut tieto predinfarktove stavy dobrovolne opakovat kazdy den hodinu.."
Toto som myslela a nemusíte sa urážať, ja som to nemyslela zle. A pokiaľ neviete ako sa máte stravovať alebo čo robiť, tak aj na to sú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú. Áno viem, pri dieťati to nie je jednoduché, aj veľa peňazí to stojí, ale zasa aj na nete sa dajú zozbierať celkom dobré rady. Mám kamošku a tá mala celý svoj doterajší život (už asi tri roky nie) nadváhu, keď bola dieťa bola hodnejšia, potom len priberala, keď porodila, tak opäť nejaké kilá, tá mala hádam 120kg a potom sa zaťala, začala makať (keď už dcéry chodili do školy), cvičiť, stravovať sa inak a teraz????? Keď niekomu ukážem jej fotku z pred rokov, tak neveria vlastným očiam. Tá žena má 55kg a je štíhla ako nikdy. A preto si myslím, že keď sa chce, tak sa to dá. A aby bolo jasno, ja sa na nikoho nepozerám nijak a vôbec nie na ľudí, ktorích nepoznám, keď neviem, čo za tým je, ale z vášho príspevku mi to vyznelo tak ako som napísala. Možno to chce len úplne iný štýl cvičenia, ktorý by vám vedel odporučiť odborník.
@snazilkas presne tak, mozno by to chcelo radu odbornika, kedze asi robim nieco zle, vsakze? a o tom prave pisem.. tak si teda najdite na nete nejakeho psychiatra co riesi tych alkacov a fetakov, su v kazdom meste, gratis a skuste kuknut obezitologa.. ak je nahodou vo vasom meste, tak sukromnik.. cize verit, neverit? ved kazdy radi ine.. net mam tiez prejdeny zhora zdola.. a to ze fucim pri cviceni je fakt, vobec mi cvicenie nie je prijemne, a uz vonkoncom to nie je zabava, ale cvicim, lebo viem ze musim.. a teda to, ze ste ma automaticky niekam zaradili je fakt, ze sa na ludi nejak pozerate skor ako o nich nieco viete.. ved prve co ste napisali boli rady, co mam robit a ako sa to da 😉 dobre nechajme to, kto nezazil nepozna. Mimochodom neurazam sa 😉 (navyse som po kazdom porode schudla, drzala som dietu a napiek tomu sa to vratilo spat)
dakujem Ti velmi pekne za tento clanok. uplne si to vystihla. niekedy som bohuzial tiez taka- podvedome. nastastie ma moja tuzba pomahat, vacsinou od tychto negativnych emocii ochrani 🙂 raz sa mi stalo nieco podobne. bola tuha zima, 15 stupnov pod nulou, isla som zo skoly domov a vedla chodnika lezal muz- starec na zemi, vyzeral ako opity, nieco brblal, ludia ho zdaleka obchadzali. mne to nedalo, prisla som k nemu, vsimla som si obedar a barle. vedla bola lavicka, tak som sa ho tam snazila odtiahnut, nech nelezi v tom ladovom snehu. muz bol velky a tazky, ja som mala slabych 55 kil. nikto nepomohol. ani sa nezastavil. ludia naschval volili inu trasu, aby som nahodou nepoziadala o pomoc. po 10tich minutach marneho boja, som zakricala na jednu pani, nech zavola sanitku- moj mobil bol vybity. zavolala a pratala sa prec. prisla sanitka, uja nalozili a odisli, ze pravdepodobne porazka. odvtedy, vzdy ked vidim niekoho bezmocneho, snazim sa pomahat. casto plati, pro dobrotu na zebrotu, ale ak sa mi zas aspon jedenkrat podari skutocne pomoct, bude ma to velmi dlho hriat pri srdci 🙂
@cicimotinka ťažký príbeh...a hlavne smutný...Ja pracujem,mám tri deti a tiež nosím veci od čínana...je mi proste luto vyhodiť peniaze ,ktoré potrebujem inde...a ani sa to samozrejme nedá....pri troch deťoch...Nehanbím sa za nič,lebo chodíme čistí a snažím sa,aby moje deti boli slušné...ale mrazí ma pri pomyslení,že "bohatí" takto pozeraju na mna a na moje deti...toto je krutý svet a je to celééééé zle...☹
fú tak to je moc aj na mňa a to už som si zažila všeličo ,ludia sú fakt niekedy a u nás žiaľ dosť často totálne dementný !kašli na ignorantov a buď rada že ste obaja skončili len s drobnými ranami i keď tá rana na duši je iste hrozná ☹
@cicimotinka veľmi smutné ☹ ja sa priznám, že aj ja mám pár kúskov od čínana, a ked si nieco kupujem na seba, tak zvacsa z MMA -lebo tam sa da vydrazit za malu sumu aj nova krasna vec, kupujem z MMA alebo od cinana len z jedneho dovodu, ze radsej usetrim na sebe a doprajem radsej nove oblecko detom, alebo hracky, nie sme milionari a preto by mi bolo uplne sebecke si kupovat na seba drahe handry...na druhej strane, asi mam lepsie ,,stastie" na ludi, mne sa este nestalo, ze by mi niekto nepomohol s kocikom, a nemusim sa ani nikoho pytatl, zvacsa sa sami ponuknu, ked idem vysupit, ale my zijeme v malom meste, autobusom chodim len sem tam k mame na dedinu a vacsinu ludi v nom poznam, aj ked len z videnia, ale vzdy pomozu. No zas moj muz sa stretol z arogantnostou od soferov, bol s malym v Bystrici, tam sa dostali aj s kocikom bez problemov, ale cestou naspat im sofer odmietol vziat kocik, tak ho prosil, ze aspon do kufra, ze zato zaplati a maleho bude mat na kolenach, ale aj tak ho nevzal, tak musel cakat dalsie dve hodiny na dalsi autobus ☹ niektorí ludia su neskutocní ☹ strasne ma pichlo pri srdci po tom clanku, co si napisala, ludia maju strasne vela predsudkov, ale takto funguje vacsina nasej spolocnosti ☹ vykasli sa na druhych, si skvela mama, netreba ti k tomu obdiv druhych, mama nemusi byt labutou zvonku, ale vnutri, dieta nevie kto je krasny, kto je skaredy, dieta neskatulkuje, prenho je najkrajsia osoba mama, lebo vie, ze ho miluje celym svojim srdcom a aj zivot by zan dala, velmi som si vydychla, ze bol maly v poriadku aj po tom pade, tento pribeh by si mali precitat viacerí, mozno by si vstupili do svedomia...
velmi smutne verim tomu, ze ak by bol nejaky Rom naokolo skor by pomohol, moja skusenost je taka ze som chodila autobusmi cca 5 rokov a stale sa niekto ponukol pomoct s kocikom niekedy boli aj 3 ludia co sa ponukli. nie mne ja deti nemam. Najsmutnejsie na tom je, ze na Slovensku jazdia 30-rocne Karosy, ktore nesplnaju bezbarierovy vstup. Kde v zahranici je normalny autobus s nizkym podvozkom.
ak ide tzv. banar-zajazdovy autobus kocik vezme max. 1-2 a dalsie mamicky musia cakat hodinu na dalsi spoj.
velmi smutne, ale bohuzial taka je teraz doba :( ja som zvyknuta vzdy sa spoliehat sama na seba a nikdy od nikoho nic necakat, prave by som bola totalne prekvapena keby mi niekto napr.pomohol s kocikom, podrzal dvere atd. ale myslim si ze ludia su lahostajni aj preto lebo casto plati "za dobrotu na zebrotu". napomenies spratka co demoluje ihrisko, pridu ti vynadat rodicia co si to dovolujes. vratis stratenu penazenku,este ta obvinia ze si z nej ukradla peniaze. vidis ako niekoho biju, nezapojis sa aby si nedostala tiez. zastavis niekomu na prechode a do teba napari auto zozadu lebo toho by ani nenapadlo zastat. a tak by som mohla pokracovat....
a co sa tyka posudzovania ludi podla oblecka resp. image - poznam par ludi ktorym by ste dali 5 centov nech si idu kupit aspon rozok a su to milionari len sa tak neprezentuju a naopak ludi co sa navonok tvaria ako milionari a za posledne peniaze si kupia radsej znackove handry a potom nemaju ani na ten rozok a najomne. takze sudit ludi podla prveho dojmu je tiez scestne....
"blog" ako ihla v kope sena. same znackove odfotene veci a zrazu jedna co neoblieka dieta do nextu... a este k tomu aj poucenie na konci. pekne citanie..
neda mi nereagovat. Zdielam Tvoje pocity. Ja som bola v 6om mesiaci, ked som si na konecne j v elektricke musela starsieho v kocari skladat sama. Jeden pan mi vynadal, ze si mam rozmysliet, ked chcem cestovat a neotravovat alebo si kupit auto, dalsi ze ma chrbticu vraj operovanu (ale niesol 80litrovy batoh - ta 80ka na nom svietila tak, ze som si ju vsimla) a dalsi povedal, ze sa ponahla. Skusala som este jedneho s velkym kurfrom, ale ten mi nadal, ze ci si on bude len tak kufre bez dozoru nechavat, kym mi bude s kocarom pomahat. Nuz chte-nechte...sla som za soferom. A on najprv, ze to nie je jeho povinnost. Ja sa nepytam, ci je to vasa povinnost, ale vas prosim, ze potrebujem pomoct. "A preco by som mal?" "No, ked uz pre nic ine, tak aspon zo asucitu, lebo jedno mam v kocari a druhe v brusku - som tehotna, v 6om mesiaci." A na moj des zaznela "uzasna odpoved." Ved si pomozte, ja som vam to druhe predsa neurobil!" Do mna akoby hrom udrel, tak som spustila:" Je vam luto, ze tu robite? Pre casom sme s manzelom pisali na dorpavny podnik staznosz. A vasmu kolegopvi stiahli 3mesacne premie a ma vytykaci. Tak sa dvihnite, lebo budete dalsi!!!" (To slo o inu vec, ale tiez sme boli v prave...bola to jazda smrti...mala som este tri tyzdne modriny a boleli ma klby...ale to je iny pribeh v mhd.) Az po tomto sa konecne zdvihol. Uplne chapem...zobrat o pomoc s kocikom, je niekedy ako spojit olej a vodu do jedneho...
@cicimotinka dakujem za tento clanok...len ma utvrdil v tom, ze je spravne, ak podam pomocnu ruku aj ciganom z osady, spinavym ludom v lacmo obleceni, ked vidim ze ju naozaj potrebuju...a vzdy za to dostanem usmev aj podakovanie...Tento svet ma bohuzial hodnoty ake ma, to vsak neznamena ze su to hodnoty spravne... je to velmi smutne
@rainbow0508 tak toto ja fakt sila :(
@cicimotinka Katka .... niekedy si nájdem čas a prečítam všetky články - vidím, že ich máš dosť v blogu 🙂
K udalosti - veru sme nevšímaví, plní predsudkov ... nebudem sa obhajovať, že som iná, nie som... pár krát som pomohla, to áno, ale či to stačí ?, keď na svete je toľko ľudí, ktorí potrebujú pomoc a ja ? - nepomáham, niekedy aj z lenivosti, niekedy z predpojatosti....
Ďakujem za tvoj príbeh. Už dávno nie je pravdou, že slušne upravení ľudia ktorí si dávajú pozor na vystupovanie sa musia radiť k tej povestnej smotánke..aspoň nie na mojom hodnotovom rebríčku.. Určite sa necíť ako socka.. 🙂
Ked pises o tom sbskarovi. Bola som v tesku a videla tam nasich susedov. Slovo milionar je slaby vyraz. Nikdy si vsak nepotrpeli na vzhlad. V tom tescu mali plnucky kosik veci vratane oblecenia. Ked zaplatili a vychadzali s vozikom pipali. Sbs sa na nich vrhol ako sup. Neodstavil ich bokom ale tam v strede dveri ich sacoval a zacal nakup nanovo prehladavat. Jasne ze predavacka zabudla pipak vnutri. Vzdy si na to spomeniem lebo ich bezne predavacka premerala od hlavy po paty a zhodnotila ze by stracala cas. A pritom realita bola niekde inde.
Ja sa s týmto stretávam tiež dosť často.Robim v Krízovom stredisku a mame tam okrem iného aj deti z ulice.Deti rómske ale aj "biele", rôznych vekových kategórii hlavne ale tie menšie.Deti majú na sebe oblečenie,ktoré je darované lebo na nové nemáme.Kocik je asi z 10tej ruky ale vďačne sme aj za ten.Furtblepsie ako vláčiť dieťa na rukách..Ak je plny stav,mame ich 7 a na smene som sama tak so všetkými deťmi absolvujem lekára,chodíme do mesta,divadla,na výlety.......Tie reči za chrbtom aká som ku..va,že mám toľko deti a s kadekým pričom je očividne,že nemám peniaze.A ja nemám chuť ani potrebu vysvetľovať kto sme čo sme ale vždy to v srdiečku zamrzí ak človek súdi a nepozná okolnosti
uff sila. necitam celu diskusiu momentalne nemam cas no aj k tomu sa dostanem. bohuzial pravdivy je tvoj clanok. nemam ani slov. asi len tolko. mam priatela roma. mame dve krasne deti, byt, on pracuje a je normalny clovek ako my. preco to pisem ze ako my? vsak on je... zato ze je tmavsi? no a co nikdy ma za tie roky nesklamal tak ako iny ,,biely,, pred nim. urcite si dobra mamina uz len tym ze si dala dietatku sancu. prajem vsetko dobre
@zuzana1404 ale ani ja nie som iná... tiež by som mohla pomáhať viac... aj keď v poslednej dobe sa mi to s dvomi deťmi moc nedalo... lebo deti sa nedali spustiť z očí... a lenivosť tiež zaváži...
@damianadam ono takéto situácie vždy človeka trošku nakopnú nejakým smerom... samozrejme, že sa na základe výzoru nedá človek posúdiť, ale zase pravda je aj to, že najviac vnímame očami, lebo je to prvý vnem, ktorý prichádza... a životné skúsenosti nás nútia vyhodnotiť to, čo vidíme, podľa zažitého kľúča... ja tiež veľakrát zhodnotím človeka pohľadom a potom ho pozorujem, či som mala pravdu...
@alantroj áno, poznám také prípady aj u nás... inak my sme raz mali stretko náhradných rodín s deťmi (skoro všetky rómske) na víkend na chate, potom sme sa dozvedeli od jednej maminy, že jej prevádzkarka vravela, že sa toho bála, ale že sme nechali chatu v top stave, nebol rozbitý ani jediný pohár... že to sa im ešte asi ani nestalo...
@ataner81 úplne Ťa chápem, že nemáš chuť nič vysvetľovať... ja som na tom tak isto... zo začiatku som mala pocit, že keď budem o tom veľa hovoriť, ľudia sa zamyslia... neskôr som pochopila, že kto chcel, už sa zamyslel... a ostatní to proste počuť nechcú...
@fintitko ďakujem, všetko dobré aj Tebe...
Mne sa stalo podobe.V 7mtehotenstva z velkym bruskom sim isla z 2 1/2r. Syncekom autobusom,ze na kupalisko.Ovesana kapsami.Auto mal manzel.U nas su niektory soferi taky ze rozhoduju ci ti tie schodiky aztobuse poklesnu ked nastupujes z kocikom alebo vas necha potrapit.Nastastie bol jeden slovak (nahoda)v autobuse a pomohol mi sa dostat dnu.Pri vystupovani to iste.Ale na obed ked som sa vracala.autobus plny mladych...nikto nepomohol sama som sa teperíla dnu .A von to bol horor a ako pises ked som sa otocila na ludi tak sa pootacali do okien alebo "studovali mobil"vyskakovali z autobusa sjoro ma prevalcovali a to aj mlady aj stary.schod bol vysoko od chodnika a ja z bruchom za rovno nosom taskami a vysrasenym deckom v kocari...nakniec mi sama od seba pomohlo jedno 10r.dievca tlatko male.vravim pokial vam v kocari nesedi dieta v tenkom tricku D&G dzinami na traky a malimy natesnanymi topankami ca&co baretou na sikmo a mamicka nema nalipane 4cm trsy z vystrihom az po prvy oholeny chlp v geni.nepomoze veru nik!ludia vravia ze jebzla doba.Ja vravim ze doba je rovnaka aka bola len ludia su zly.A bobacika je mi luto ze sa prevratil v kociari a aj mamicky.to ma velice zabolelo💙
Začni písať komentár...
uf,az ma srdiecko zabolelo ked som to citala. je to naozaj smutne. ☹ ale ty vies,ze si ta najlepsia mamina na svete,tak sa tym netrap. tvoj drobcek mal velke stastie,ze sa dostal do takej rodiny ako ste vy. 🙂