Od rozprávok k príbehom…

….to je cesta od predškoláka k stredoškolákovi. Tu niekde môžete cítiť rozdiel medzi rozprávkou a príbehom. Vnímavosť starších detí k rozprávkam postupne klesá, pretože svoju úlohu už splnili a zástupnú rolu už majú príbehy, poviedky, povesti a poučné mytologické báje. Ich podstatou sú reálnejšie životné situácie, zážitky a ich dôsledky.

Načo sú príbehy?

“Realitu spoznávame prostredníctvom príbehov. Žijeme vo svete príbehov, každý náš deň sa skladá z jednotlivých príbehov.”
Michal Černoušek: Děti a svět pohádek

Rozprávanie príbehov je terapeutickou metódou a umením zároveň. Je to ten prirodzený most medzi rodičom a dieťaťom, ktorý zbližuje, umožňuje rozumieť si, chápať sa navzájom a odovzdávať si správne posolstvá – to všetko už na inej, vyspelejšej úrovni.

Hovorené slovo, ktoré sa začalo vytrácať z našich životov, znamená aj deficit počúvania. Čo počúvajú dnešné deti doma? Príkazy, komentáre, kritiku, chválu…? Rozprávanie príbehov tvorí základ vzájomnej komunikácie a počúvania.

Príbehy pre nás nie sú iba informáciou – zanechávajú v nás aj citové stopy, ktoré v nás rezonujú – prežívame ich a hľadáme prepojenia na iné príbehy. Život sa stáva seriálom príbehov  – niekedy ich ovplyvňujeme, niekedy iba sledujeme. Príbehy nás nútia myslieť, pozerať sa na veci z rôznych strán.

Poslaním príbehov je spájať, odovzdávať a poznávať skúsenosti, hodnoty a múdrosť, a to je dôležitým javom v kontinuite národa, rodu a rodiny. Príbehy a rozprávania boli zdieľané v každej kultúre ako prostriedok zábavy, vzdelávania, zachovania kultúrneho dedičstva a vštepovania morálnych hodnôt.

Odovzdávajte deťom príbehy zo svojho detstva. Obohacuje to poznanie histórie rodiny a rodu, poznanie rodokmeňa, posilňuje to rodinné väzby. Poznanie rôznych členov rodiny znamená, že deti vedia, kam patria, vedia, že sú súčasťou niečoho väčšieho, niečoho, čo presahuje ich vnímanie. Dnešné deti viac ako inokedy potrebujú počúvať o týchto veciach, aby vedeli, kam siahajú ich korene, čím všetkým sa rodinní príslušníci zaoberali, aké hodnoty uznávali, čím boli zaujímaví a čo všetko im odovzdali. Strata viac generačného rodinného prostredia znamená nárast strachov zo samoty, opustenosti a izolovanosti, ktorý je častou témou terapeutických sedení.

Príbehy môžu mať charakter konkrétneho pravdivého príbehu – rodového, rodinného alebo osobného, môžu byť vymyslené, prikrášlené; môžu byť vedecké, o živote v prírode, o stvorení vesmíru…

Príbehy sú cestou k plnohodnotnej a zaujímavej komunikácii, ktorá prebieha každý deň. O čom sa bežne s deťmi rozprávate? Čo je obsahom vašej komunikácie, čím deti obohacuje?

Vo veku, keď už deti samé čítajú a píšu, vyberajú si to, čo chcú čítať, ale aj písať, nastupuje aj záujem písať si denník.

Denník  – ako pomôže deťom?

Pomôže im vnímať a zbierať životné príbehy, inšpiruje deti k ich zaznamenávaniu. Do denníka si môžu zapisovať to, čo zažili, ale aj to, ako a čo je potrebné zmeniť a ako nájsť riešenie. Dotvoriť obsah môžu kreslením, lepením koláží alebo fotografiami. Práca s denníkom trénuje ich citlivosť, vnímavosť a tvorbu predstáv. Rozvíja sa ich tvorivý prístup k životu, ktorý má význam aj pre budúcnosť – ako uspieť s vlastnými projektmi v škole či v zamestnaní. Ak sa naučia podávať informácie kreatívnym a pútavým spôsobom, majú veľkú šancu na úspech kdekoľvek.

Denník je môj kamarát …

… mať niekoho, komu sa môžete vyrozprávať bez toho, aby vás kritizoval a vysmieval sa, je pre deti oslobodzujúce. Pomáha im to uľaviť od stresu, nemusia sa báť svojich emócií, môžu byť so svojím strachom, môžu byť k sebe úprimné.

Veďte dieťa, aby si zaznamenávalo pekné momenty zo života  – môže písať krátke vety, zbierať si fotografie, citáty, ktoré ho oslovili, príbehy, ktoré vnímalo. Zapísané zážitky a príbehy sú obdobou fotografií a videí. Staršie deti môžu mať svoj online denník.

Vieme o náraste nezáujmu detí o čítanie ale aj o náraste porúch čítania a písania, čo znamená, že deti nechápu čítaný text a je prirodzené, že ich čítanie nezaujíma.

A čo komiks?

Komiks je často kritizovaný a znevažovaný zo strany rodičov, ale predovšetkým zo strany detských literárnych klasikov. Deti ale tieto názory nezaujímajú.

Čo ak je komiks určitou možnosťou kombinovaného čítania práve pre deti s poruchou čítania a chápania čítaného textu? Je pre ne oveľa ľahšie čítať komiksy ako knihy. Krátkosť viet im pomáha skôr rozpoznať význam príbehu, ktorý je znázornený aj obrazovým spôsobom. Tak si deti trénujú schopnosť rýchlejšie zachytiť zmysel slov. A obrázky prebúdzajú ich zvedavosť viac ako písmenkový text v knihe.

Komiksy dovoľujú na základe obrázkov rýchle porovnanie – či prečítané súhlasí s obrazovým materiálom. Dieťa sa môže orientovať podľa jedného i druhého, a tým rýchlejšie preniká do deja. Vlastnú schopnosť čítať si takto trénuje chápaním príbehu (obrázkov a textu), čo mu samotné čítanie kníh neposkytuje.

Komiksy ponúkajú uzavretý a možno aj zábavný príbeh v stručnom a veľmi názornom jazyku, preto sú ideálne na rýchle pochopenie. Práve toto môže problémových čitateľov motivovať. Kvalitný obsah komiksových príbehov taktiež sprostredkúva základné hodnoty ako čestnosť, spravodlivosť, múdrosť a poskytuje dieťaťu orientáciu v reálnom svete.

Podnetné môže byť využívanie komiksov pri učení sa cudzích jazykov, deti sa vizuálne dostávajú do prostredia, kde sa príbeh odohráva.

Mgr.Lýdia Adamcová

www.vychovavkocke.sk