Liečme sa, pokiaľ sme zdraví!

Prečo? Za dôležité považujem dva dôvody:

• Ak vám dnes povedia, že máte onkologické alebo iné ochorenie, to neznamená, že vzniklo dnes, teraz a tu. Každé ochorenie, každý úraz, ale aj problém má svoju históriu a svoj príbeh presahujúci náš život. Poznám cestu od ochorenia k jeho koreňom. Je to vždy náš jedinečný príbeh, príbeh konkrétnych ľudí, ktorí žili v konkrétnom čase, je to príbeh, ktorý pokračuje a ak zostane nepoznaný a neriešený, budú ho zažívať aj ďalšie generácie. Je to príbeh siahajúci do neznáma, ale nie je neznámy – je uložený v našom rodovom archíve, preto s ním môžeme pracovať.
• Keď sa cítime zdraví, máme možnosť a čas sledovať a riešiť niečo skryté, staré, zabudnuté. Znamená to, že môžeme riešiť svoju prítomnosť, ale aj minulosť a tým aj budúcnosť, a to vo veku, kedy máme silu, múdrosť a nadhľad. V starobe už budeme mať iba múdrosť a zbytok životnej energie budeme musieť venovať chorobám a chodeniu po lekároch.

Ochorenia majú vonkajšie prejavy, ktoré vidíme, cítime a liečime liekmi, ale aj hlboké vnútorné príčiny, s ktorými by sme mali tiež pracovať. Podobne je to s burinou – nestačí odtrhnúť vonkajšiu viditeľnú časť, je treba odstrániť aj korene, čo je o niečo pracnejšie.

Choroba tu nie je preto, aby nás zničila, ale preto, že nám prináša istú informáciu. Telo nám vždy vysiela varovné signály pomocou symptómov už od detstva. Či už sú to symptómy psychického charakteru (strach, agresivita, depresie, panika, tiky, úzkosť, poruchy sústredenia a učenia, poruchy správania) alebo sú na fyzickej úrovni (rôzne bolesti, zápaly, chronické ochorenia, alergie, opakované úrazy). Vždy sa na ne môžeme pozrieť ako na signály tela, ktoré nám dávajú informáciu predovšetkým o tom, že v psychickej rovine je niečo nespracované, niečo, čo nekontrolovane rastie. Môže sa nám to zdať nezrozumiteľné, ale v prejavoch fyzického tela a psychiky môžeme objaviť vzácne súvislosti, ktorých poznanie oslobodzuje a vedie k úľave.

Ako pomáha prevencia

Zdravotná prevencia, to je hľadanie prvých príznakov poškodenia jednotlivých orgánov. Sleduje sa cukor, cholesterol, onkomarkery, sleduje sa krvný tlak alebo nástup cukrovky, rakoviny. Chodíme na preventívne očkovania, preventívne prehliadky u všeobecného lekára, pediatra, gynekológa, zubára. Výsledok – na bolesť dostaneme lieky, na ekzém masť, na oslabený zrak okuliare, prípadne stresy a vyčerpanie riešime zmenou životného štýlu alebo alkoholom, cigaretou…

Pomôže takáto prevencia predísť ochoreniu? Síce ho zavčasu zachytí, ale nepomáha mu predísť. Preventívne prehliadky, pri ktorých je pozornosť sústredená iba na naše telo, môžu pomôcť. Ale čo s psychikou? Počuli ste o preventívnej prehliadke u psychiatra alebo psychológa? Práve v tejto oblasti dochádza k popieraniu, potláčaniu, zatajovaniu symptómov, ktoré sa postupne nabaľujú a neskôr sa začnú prejavovať ako somatické ťažkosti a ochorenia.

Ak sa už niečo objaví,našou prvou reakciou je strach a naše vnímanie sa zúži na problém ochorenia a fantázia nám pripraví pár katastrofických scenárov. V tomto stave zúženého vnímania riešenie nenájdeme, reagujeme len automaticky a často zmätene. Sme zahltení a zamestnaní strachom a liečbou, nestíhame sa zamýšľať nad tým, prečo sme ochoreli, kde a kedy naše ochorenie začalo. A sú to lekári, ktorí nás zachraňujú a plánujú liečbu – lieky, operácie, kontroly, prevenciu recidívy a znovu lieky. Už nedokážeme myslieť na to, prečo sme chorí, ale myslíme na operácie, lieky, kontroly, prevenciu, sledujeme symptómy a už nikdy nemáme istotu zdravia…

Spoluautorom svojho osudu a tým aj svojho zdravia sme my sami. Všetko závisí od nás a nie od počasia, ovzdušia, jedla, lekára, šéfa, partnera, detí… To sú iba zrkadlá, v ktorých vidíme svoje skryté emócie. Vždy sú dôležité naše vlastné reakcie na naše existenčné podmienky.

Rozvíjajúce sa možnosti modernej medicíny pomáhajú zachraňovať stále viac a viac ľudí, ale sú aj prípady, kedy sa človeka nepodarí zachrániť a ani úplne vyliečiť. Ako sa nedostať do takého štádia, ako sa nestať nevyliečiteľným, ako netrpieť chronickým ochorením?

Ako môžeme ovplyvniť svoje zdravie? Jedinou cestou je rešpektovať „fyzično a psychično“ a pracovať s oboma, čo nám umožní spoznať tvoriacu sa históriu nášho ochorenia. Môžeme hľadať odpovede na otázky: “Prečo sa v našej rodine opakujú ochorenia srdca, prečo trpíme na onkologické ochorenia, prečo majú v niektorých rodinách častejšie predčasné mozgové mŕtvice? Prečo iné trpia na obezitu a cukrovku?” Odpovede sa hľadajú aj na otázky: „Prečo JA? Prečo som od detstva musel trpieť?”

V súčasnosti sa už zdôrazňuje dôležitosť sledovania najmenej troch rodinných generácií, aby bol pochopený a prerušený vzorec správania, ktorý sa skrýva aj za ochoreniami opakujúcimi sa v danom rode. Aj rodinná systémová terapia, autorom ktorej je psychoanalytik, filozof a pedagóg Bert Hellinger, pracuje práve na princípe minimálne trojgeneračného prenosu všetkých zážitkov a s nimi spojených emócií.

Čo predchádza ochoreniam

Všetky choroby, úrazy, ale aj problémy začínajú stresom, ktorý však nemusí vždy pochádzať z našej hlavy. Organizmus človeka je spojená nádoba, ktorú tvorí telo a psychika. Všetko je riadené centrálnou nervovou sústavou. Ak centrála zaregistruje ohrozenie a strach, spúšťa stresovú reakciu spojenú s bojom, útekom alebo stuhnutím a všetky orgány začnú pracovať v úplne inom režime. Chronický stres znamená pre telo chronickú záťaž, a aj tá  je súčasťou nášho dedičstva. Dostávame orgány oslabené, s dispozíciami k určitým ochoreniam.

Rodičia často konštatujú: “Ale my a ani naše deti neprežívame žiadny stres.“ Nechápu, prečo ich deti majú tiky, zajakávajú sa, pomočujú sa, sú agresívne, majú problémy so spánkom alebo sú často choré, majú alergie, astmu, anorexiu, autizmus… A vtedy je potrebné pozrieť sa na stresy staré najmenej 3 generácie.

Ako zistiť, čo ohrozuje naše zdravie?

Je potrebné poznať svoj osobný príbeh, príbehy uložené v archíve, sny, ale aj nočné mory, myšlienky a predovšetkým svoje emócie. Môžu to byť:

• Emócie, ktoré cítime, prejavujeme a ktoré nás možno ovládajú (naša reakcia, ak dieťa prinesie zo školy poznámku alebo zlú známku).
• Emócie, o ktorých vieme, ovládame ich, maskujeme a potláčame (môžu to byť skryté pocity voči šéfovi, svokre, partnerovi…). Potláčanie, ignorovanie emócií nie je múdra prevencia! Skryté, ale aj prejavené emócie sú rizikom. Čo s nimi?
• Emócie, o ktorých nevieme, neovládame ich, sú hlboko pochované, zabudnuté, ale nájdu si spôsob ako sa pripomínať. Prečo sa nám pripomínajú? Sú nebezpečné a deštruktívne. Nepriamo ich poznáme vďaka ľuďom, situáciám, veciam, ktoré nás hnevajú, rozčuľujú alebo sa ich bojíme. Tieto pocity sú aj v pozadí rôznych závislostí – od sladkostí až po drogy.

Pomoc potreboval trojročný chlapec, ktorý mal problémy so zadržiavaním stolice. To bolo sprevádzané dramatickými scénami pri sedení na nočníku. Nepomáhali lieky, čipky, rôzne rady. Problém sme riešili s mamou – objavili sme silný hnev u jej matky voči otcovi, ktorý bol prísny a despotický. Spracovali sme situáciu stužkovej, na ktorú stará mama nemohla ísť, pretože museli zbierať orechy. Hnev a bezmocnosť, nie iba v tejto situácii, ale aj v iných podobných situáciách, však musela v sebe silno potláčať. A počas celého života mala problémy so stolicou. V línii starého otca sme našli ďalší príbeh – v štyroch rokoch mu zomrela mama a on sa začal pocikávať. Jeho otec sa druhýkrát oženil a macocha nútila nevlastného syna preventívne sedieť na plechovom nočníku. Ten voči nej pociťoval silný vzdor a nenávisť.

V zdravotných ťažkostiach chlapca sa spojil silno potláčaný hnev voči despotickému otcovi u starej mamy, ale aj odpor k sedeniu na nočníku so silnou nenávisťou voči macoche u starého otca. Úložiskom pre staré emócie hnevu, odporu, nenávisti je celý tráviaci trakt. Riešením je uvoľniť ich, predýchať a zmeniť scenár starého príbehu: “A na stužkovú pôjdem a idem. A na nočníku sedieť nebudem!“ Aktivujú sa nové spôsoby reagovania, presadenia sa a odvahy ísť svojou cestou, ktoré smerujú do budúcnosti k deťom a vnukom. Starému otcovi a macoche to už nevadí.

Pri akomkoľvek ochorení sú dôležité informácie o genetickej predispozícii. Sú to údaje o podobných ochoreniach v rodine a rode, ktoré môžu predurčovať to, ako ochorieme a aká choroba sa u nás objaví. Čo ak nikto v rodine nemal také ochorenie, akým trpíte? Nemusíte zdediť ochorenie, dedíte všetky toxické emócie, ktoré sa nabaľujú naprieč generáciami a po prekročení únosnej hladiny môžu viesť k spusteniu ochorenia.

V uvedených zdravotných ťažkostiach trojročného chlapca môžeme považovať za predispozície problémy so stolicou u starej matky. Tieto však vznikli vďaka silnému potláčaniu emócií hnevu v jej detstve. Každá predispozícia k určitému ochoreniu má svoj príbeh.

Z medicínskeho hľadiska, i napriek rozmachu genetického inžinierstva, zatiaľ nevieme ovplyvniť genetickú predispozíciu, ktorú máme zdedenú a vrodenú. Môžeme však pracovať na ukončení starých toxických emócií, ktoré zostali v našej línii nespracované a potlačené.

Ako začať

Predstavte si, že sledujete svoj život ako filmový príbeh. Uvedomte si, aké emócie ste prežívali, ale aj prežívate, čo vás zaťažovalo, ale aj zaťažuje na psychickej úrovni a aké fyzické symptómy, prípadne ochorenia ste prekonali alebo nimi stále trpíte. Globálnym pohľadommôžete získať aj globálny pocit zo svojho života. Je to komédia, veselohra, tragédia, je to zaujímavý a poučný príbeh? Pochopiť svoj príbeh a tému svojho zdravia vám pomôže sledovanie časového plynutia vášho života – od minulosti až do budúcnosti.

Všetko si nesieme vo svojom archíve:

• celé detstvo – od počatia, tehotenstva, pôrod a ďalší vývin a rast až po dospelosť,
• rodinu – jej súčasťou sú rodičia aj predkovia v rodovej línii otca a matky.
• A deti ako ďalšia generácia – taktiež zapadajú do nášho príbehu svojimiemóciami, svojím správaním, ale aj zdravotnými problémami, „vďaka“ predispozíciám, ktoré sme im odovzdali.

Skúste si svoj príbeh analyzovať a rozložiť:

• Aké emócie a správanie sa vám objavia ako prvé ? Na stres a záťaž ste reagovali hnevom, nervozitou, nepokojom, depresiou a úzkosťou? Zažívali ste neschopnosť presadiť sa s tendenciou vyhýbať sa určitým situáciám kvôli neznámemu strachu? Alebo ste na problémy nadviazali a žili plnohodnotné vzťahy, objavili ste svoj pracovný potenciál? Alebo na svoje fungovanie potrebujete užívať alkohol alebo iné návykové látky?
• Aké myšlienky vás sprevádzali? Som taký hlúpy, nezaslúžim si, som vinný, nedokážem to, som škaredá, tučná… Alebo ste prežívali protikladné postoje? Som pekný, múdry, bohatý, obletovaný, všetko mi patrí, ja za nič nemôžem…
• Aké somatické prejavy vás detstvom sprevádzali a opakujú sa aj v rodine? Ktoré orgány vás od detstva trápili? Dýchanie, mozog, trávenie, srdcovo-cievny systém, imunitný systém, vylučovanie, metabolizmus, koža alebo pevné časti – kosti, zuby? Trápili vás tiky, zajakavosť, alergie, problémy so spaním, jedením, vylučovaním, dýchaním, sústredením, učením, obezita, vysoký tlak, únava, rôzne závislosti, zlozvyky? Vždy niečo signalizujú a majú svoj význam.

Krok za krokom si spomínajte a zapisujte prežívané stresové situácie a s nimi spojené svoje emócie, a paralelne sledujte aj svoje ochorenia, ktoré ste následne prekonali. To najdôležitejšie je ale ich zmena! Sú rôzne spôsoby ako riešiť zmenu. Dôležité je uvedomiť si – čo a ako by ste potrebovali v tom-ktorom veku zmeniť. Vytvorte si nový a zdravý mentálny scenár problémovej situácie, ktorý nahradí ten starý. A predovšetkým si ho nacvičte a opakujte aspoň 7x.

Ak vaše dieťa bolí napríklad bruško, spolu si zmapujte jeho emócie, ktoré prežívalo posledné 2 – 3 týždne a riešte ich.

Kto vám môže pomôcť?

Predovšetkým lekár rešpektujúci psychosomatiku, psychológ, psychoterapeut, psychiater, skúsený liečiteľ, pre veriacich kňaz, dobrý a skúsený priateľ. A potom ste to vy. Dnes existujú mnohé terapeutické smery, absolvovaním ktorých sa ich aj učíte a viete pomôcť sebe a svojim blízkym.

Dôležité je mať svojho stáleho odborníka na dušu, tak ako máte odborníka na telo. V prípade akéhokoľvek ochorenia vám pohotovejšie a cielenejšie pomôže vysporiadať sa s jeho priebehom. Vysporiadať sa s históriou svojho ochorenia sa nedá v krátkom čase, ktorý máme, keď sme chorí. To je už neskoro.

Mgr.Lýdia Adamcová

www.vychovavkocke.sk