Kde začína šikana

Šikana nie je v spoločnosti osamotený jav. Patrí k nej aj zneužívanie, týranie, terorizmus a na konci všetkého sú vojny…

Kde to všetko začína? Žijeme vo svete hodnotenia pozitívneho aj negatívneho, múdreho aj hlúpeho, objektívneho aj subjektívneho. V tomto svete sa objavuje kritizovanie, ironizovanie, klebetenie, posmievanie, ohováranie, vulgárne komentovanie, verbálne šikanovanie. Prastarou témou sú známe dedinské klebety a ohováranie poza chrbát. Mnohí máme na to spomienky.

Dnes klebety a im podobné informácie počujeme aj z rôznych médií, bulvárnej tlače a sociálnych sietí. Tie sú plné „verbálnej šikany“, do ktorej sa niektorí ľudia veľmi radi zapájajú. A všetko to môže pokračovať aj fyzickým týraním, lynčom a ukrižovaním, ktoré poznáme z histórie kresťanstva.

Téma šikanovanie je viac vnímaná v škole, ale začína už doma. Spočiatku nenápadne, možno rôznymi posmeškami rodičov, ktoré sú adresované deťom, ale aj cudzím ľuďom. Pre mnohých rodičov je prekvapením zistenie, že ich dieťa v škole šikanuje – fyzicky a verbálne napáda deti a nastupuje aj kyberšikana.

Problémy detí, ale aj dospelých, ktorí sa stali obeťou týrania, zneužívania a šikany, sú diskutované a riešené. Problémy ľudí, ktorí sú agresormi, zostávajú neriešené a skôr iba trestané, pritom sú pre spoločnosť oveľa nebezpečnejšie.

Na pozadí správania páchateľov i obetí je strach. Ten u nich spúšťa odlišné inštinktívne reakcie. Šikanovaný reaguje únikom, stiahnutím sa a šikanujúci reaguje útokom, bojom a prenasledovaním. Obaja sa vzájomne zrkadlia a boja sa svojho skrytého strachu. Šikanovaný a šikanujúci, to sú dve strany jednej mince a vždy sú signálom, že pomoc potrebujú obaja. V prípade šikanovaného trpí v živote on sám, v prípade šikanujúceho je jeho správaním ohrozená spoločnosť.

Hybnou silou v správaní šikanujúceho – agresora je potreba:

• ventilovať vlastnú agresivitu a zlosť,
• druhému ublížiť a ponížiť ho,
• po moci, nadradenosti a dôležitosti,
• maskovať svoju slabosť a bezmocnosť,
• získať si rešpekt fyzickou silou pri deficite mentálnych a osobnostných kvalít.

Už v v rannom detstve sa objavujú prvé znaky, ktoré môžu viesť neskôr k šikanovaniu:

• deti neznášajú prehry, reagujú na ne agresívne a zlosťou,
• deti závidia iným deťom,
• deti sa nevedia prispôsobiť prostrediu a situáciám,
• deti sa snažia aj nevhodným spôsobom získať pozornosť,
• deti vyrastajúce v konfliktom a agresívnom prostredí.

Riešili sme problém školáka, ktorý mal dlhodobo problém so sebapresadzovaním. Potreboval byť vodcom, uznávaným a rešpektovaným, potreboval vyhrávať a „mať navrch“. A ak to nešlo, ponižoval. Existenčné podmienky rodiny mu umožnili pozerať sa na mnohé deti zhora. Jedným z cvičení pre korigovanie jeho správania bolo lezenie na kopce, po skalách a iné horolezecké aktivity. Tie symbolicky znamenali – ak chceš byť nad a pozerať sa z výšky, musíš niečo prekonať a dostať sa na vrchol.

Prečo niektorí ľudia potrebujú komentovať vlastnosti a správanie inej osoby:

• platí to známe “trafená hus zagága” – rozprávajú o niečom, čo sa týka aj ich,
• kritikou iných si kompenzujú svoje vlastné nedostatky,
• kritika je pre nich relax, vďaka ktorému pociťujú úľavu,
• môže to byť prejav ich osobnosti, ich subjektívne komentovanie – “podľa seba súdim teba“,
• ohováranie inej osoby je prejavom ich verbálnej agresie.

Mgr. Lýdia Adamcová