Je nezvládnuteľné dieťa nezvládnuteľné?
Intenzita prejaveného vzdoru a hnevu je u každého dieťaťa iná. Niektorí rodičia takéto správanie dieťaťa nepoznajú a niektorí s dieťaťom bojujú celé jeho detstvo. Nezvládnuteľné deti sú nezvládnuteľné, dovtedy pokiaľ nepochopíte zmysel a účel ich správania.
A svoje správanie nechápu ani deti. Časté sú ich vyjadrenia – „neviem, prečo som zlý“.
Požiadala ma o pomoc maminka, pre dlhoročné problémy s dcérou. Jej hnev a provokácie boli zamerané voči nej ako matke. Po prvom sedení ma matka poprosila o radu ako má reagovať na správanie dcéry vyskúšali rôzne rady a nepomohli im. Odpovedala som, že neviem. Doporučila som jej nech reaguje ako to bude cítiť, ale bez veľkých afektov a scén a nech počúva svoj inštinkt.
Na ďalšie sedenie prišla pokojná s tým, že dcéra jej dala facku – „a ja som jej ju vrátila, nakričala na som na ňu poslala do jej izby.“ Bolo to krátke, rýchle a necítila ani výraznejší hnev, a dcérine provokačné správanie skončilo.
Matka pochopila, že dcéra ju provokovala k ráznemu až razantnému správaniu. Spýtala som sa jej odkedy a prečo má problém so svojim presadením sa. Rozplakala sa. Vrátili sme sa do obdobia jej prvého tehotenstva, ktoré muselo byť v 6. mesiaci ukončené. Bol to pre ňu ako zlý sen – „vysvetlili mi to, ale bola som ochromená a nezmohla som sa na žiaden odpor. Mám iba jeho obrázok zo sonografického vyšetrenia, ktorý si opatrujem“. Doteraz nevie, kde dieťatko dali a rozporné boli aj údaje o jeho pohlaví“.
Štyri mesiace po tomto prerušení tehotenstva, znovu otehotnela s dcérou – „vôbec som ju nevnímala a prežívala som strach a myslela som na prvé dieťatko.„
A dcéra – celé tehotenstvo to všetko prežívala s matkou. Celé svoje detstvo cítila, že matka má v sebe niečo neukončené, cíti jej pocity viny a podvedome vie, že jej treba pomôcť.
Najčastejší spôsob „pomoci“, ktorý deti objavia je zlostenie, provokácie, hnev, agresivita ale aj ochorenia. Ak sú totiž deti dobré a poslušné. rodičia na to nemusia reagovať.
Celú situáciu sme s matkou spracovali – poplakala si a zmenila scenár celej situácie tak, ako by ju riešila teraz.
Matka to skomentovala „aj v minulosti som na ňu kričala a nepomohlo to. Teraz viem prečo, pretože ja som neriešila túto svoju hlbokú traumu a dneska jej ďakujem, že sa nedala odradiť a prinútila ma pracovať na sebe“.
Uvedomila si aj opakujúce úmrtia prvorodených detí vo svojom rode, čiže niesla traumu nielen svojej matky ale aj starej matky.
Mgr. Adamcová Lýdia
Odporúčame
Začni písať komentár...
