V domčeku na periférii žila šťastná rodina. Raz v noci však vypukol požiar. Plamene šľahali a rodina s deťmi utekala von. S hrôzou zistili, že im chýba najmenšie, len 5-ročné dievčatko. Ono vybehlo na poschodie.
Otec a matka na seba zúfalo pozerali. Zrazu sa hore na manzardke otvorilo okno a odtiaľ dievčatko zúfalo volalo: „Ocko, ocko!“
Otec pribehol bližšie a zakričal: „Skoč!“ Dievčatko počulo otcov hlas a zavolalo: „Ale ja Ťa nevidím!“
„Ale ja Ťa vidím. To stačí. Skoč dolu!“ zakričal otec.
Dievčatko skočilo a zdravé padlo do otcovho náručia. Nevidíš Boha, ale Boh ťa vidí. To dôležité je dôverovať!
Dá sa to vôbec naučiť dôverovať niečomu väčšiemu a vyššiemu? Viera a dôvera sú kľúčovým momentom aj pre situáciu, ktorú chceme zmeniť. Nás ale ovládajú pochybnosti, predsudky, presvedčenia.
Ako sa naučiť veriť? Veríme, že príde deň a potom noc. Nepremýšľame o tom, či to bude, či to príde, ani nerozmýšľame, prečo to tak je. Veríme, že to tak je. Uvedomte si, ako ste verili v detstve.
Ako sa dostať k tejto sile viery. Kto alebo čo je za tým, že veríme slnku, vode i mesiacu. Veríme, že bude pršať, aj keď to nebude hneď. Ale vnútorne tomu veríme.
pokračovanie na https://vychovavkocke.sk/dovera-viera-a-sila-modlitby-pre-tieto-dni/
Mgr. Adamcová Lýdia
Začni písať komentár...