AKO riešiť problémy?

PROBLÉM. Koľkokrát toto nenápadné slovíčko v priebehu dňa vyslovíte? Ako často vidíte problém tam, kde nie je? A ako často ho nevidíte tam, kde naozaj je? Napríklad zdravotné ťažkosti – tie sa mnohokrát snažíme skôr ignorovať.

Stačí konštatovanie – mám/máme problém? Nie! Mali by sme sa zaoberať skôr otázkami smerujúcimi k zisteniu príčin problémov, zistiť ako vznikajú v našej hlave a prečo vznikajú.

Predstavte si svoju reakciu, keď sa problém objaví. Zľaknete sa, vaše telo stuhne, vnímanie je sústredené iba na problém, vaša myseľ sa zaoberá iba  s ním. Fantázia vám prihodí pár katastrofických scenárov. Idete ako s klapkami na očiach. V tomto stave zúženého vnímania a iba v rovine problému riešenie určite nenájdete. Musíte rozšíriť svoje vedomie a pozrieť sa ďalej.

Každý problém sa vyrieši – buď s nami alebo bez nás. Vždy bude plynúť svojím vlastným tempom, spôsobom a obsahom. A my ho môžeme prijať a ísť s ním alebo ho popierať a ísť proti nemu. Dobrou správou je, že problémy, ktoré neprijmeme a nespracujeme, sa väčšinou opakujú. Určite tak dostanete ďalšiu šancu zvládnuť problémovú situáciu a pochopiť ju.

V živote sa vždy stretávajú problémy detí a rodičov, súrodencov, partnerov či kolegov. Čo s nimi? Či už je problém vzťahový, pracovný, osobný, zdravotný, výchovný, finančný, citový, partnerský alebo sexuálny, je vždy váš.

Dôležité je začať o životných problémoch myslieť inak a predovšetkým rozložiť ich! V každom probléme nájdete reťazenie: SPRÁVANIE – EMÓCIE – MYŠLIENKY – POTREBY.

Skúsme sa zamyslieť a sledovať problém dievčaťa s mentálnou anorexiou:

• Rodičia začnú vnímať jej správanie. Má deformované stravovacie návyky, kontroluje si stravu, nadmerne cvičí a chudne. Je súčasne pod tlakom okolia i svojho vnútorného cítenia.
• Na pozadí tohto správania je vždy určitá emócia. Môže to byť hnev na na okolie, ktoré ju núti jesť viac alebo hnev na seba a depresia z pocitu, že je tučná.
• Uvedené správanie a emócie sú spúšťané jej myšlienkami, skúsenosťami alebo spomienkami: “Som tučná, lebo sa mi deti posmievali… Otec sa hneval, že veľa jem a som tučná.“
• Všetko to mohlo začať jej potrebou byť rešpektovaná a uznávaná svojimi rovesníkmi alebo potrebou, aby ju otec miloval takú, aká je. To sformovalo jej ďalšiu potrebu byť chudá.

Rozložme si problém, ktorý možno máte so šéfom:

• v jeho prítomnosti neviete správne reagovať, presadiť sa, povedať svoj názor,
• cítite emócie strachu, hnevu, smútku, neistoty,
• objavujú sa myšlienky o vašej neschopnosti, hlúposti, prípadne o bezohľadnosti, sebeckosti, nadradenosti šéfa,
• a všetko to začalo vašou potrebou cítiť sa uznávaný, rešpektovaný a schopný.

Zistíte, že vaše dieťa má problémy s návštevou školy:

• správanie – ráno zvracia, možno chodí poza školu, dozviete sa, že ho v škole šikanuje spolužiak, extrémnym prejavom môže byť aj samovražda dieťaťa,
• emócie – má strach, je smutné, nekľudné, neisté, depresívne,
• myšlienky – som hlúpy, som chudák, neviem sa brániť,
• potreby – potrebuje cítiť, že je chránené, rešpektované, potrebuje cítiť sebaistotu, odvahu…

Ako sa najčastejšie riešia problémy dieťaťa?

Pri riešení jeho správania sa môžu využiť lieky na bolesť bruška, môže sa kontrolovať jeho príchod do školy alebo sa obviňuje spolužiak a škola. Takýto postup problém nerieši, iba hasí vonkajšie symptómy – ako keď znižujete horúčku.

Pri riešení jeho emócií tiež možno využijete lieky, možno ich bagatelizujete, kritizujete ho a dieťa ich potom potláča a výsledok je, že sa ich bojí prejaviť. Dôsledok potláčaných emócií sa znovu prejaví na jeho zdraví.

A jeho myšlienky sa snažíte meniť tým, že mu situáciu vysvetľujete, prehovárate ho, porovnávate, dávate za príklad súrodenca, kamarátov… Slovami ale emócie nikdy nezmeníte. Detský mozog ešte nie je disponovaný na chápanie abstraktného významu slov. Čo znamenajú pre dieťa slová ako musíš byť odvážny, sebaistý?

A nakoniec sú to jeho potreby. Zaujímajú vás potreby vášho dieťaťa? Uvedomujete si ich?

Zaoberať sa iba svojím alebo jeho správaním znamená zaoberať sa iba symptómami, ale zaoberať sa skrytými potrebami znamená, že venujeme pozornosť príčinám celého problému. A potreby sú rôzne – sú to základné fyziologické potreby, ale aj potreby bezpečia a istoty, potreby lásky a prijatia, potreby spolupatričnosti, potreby uznania a úcty, a tiež potreby sebarealizácie.

Nikdy nestačí pracovať iba v jednej oblasti – začať pozitívne myslieť, odvážne sa správať alebo sa tváriť, že sme kľudní. Každá oblasť potrebuje určitý špecifický spôsob riešenie emócií, myšlienok, potrieb a celkového správania.

Riešenie všetkých problémov začína v rovine potrieb – to znamená, že dieťa potrebuje cítiť vašu ochranu, lásku, uznanie, potrebuje podporu a pomoc pri riešení jeho strachu zo zlyhania, jeho problémov v učení a pri budovaní jeho odvahy.V pozadí je však aj potreba cítiť sa sebaistý, schopný, uznávaný, odvážny a rešpektovaný. A postupne s tým, sa menia emócie, myšlienky a pre vás to najdôležitejšie a to je viditeľné správanie .

Znovu sa môžeme pozrieť aj na problém „mať odvahu“, či už odvahu dieťaťa alebo svoju vlastnú. Môžete využiť uvedený reťazový postup a k tomu si uvedomte protiklad deficitnej odvahy:

• Aké správanie majú odvážni ľudia? Vedia bojovať, povedať si svoj názor, na nepodstatné veci nereagujú, dokážu prekonáva prekážky, liezť po skalách, potápať sa v mori, ovládajú karate, džudo, vedia šermovať, strieľať, jazdiť na koni…
• Aké emócie cítia odvážni ľudia? Sú pokojní, istí, pozitívne ladení, vedia pracovať so svojím hnevom a agresivitou…
• Aké myšlienky majú odvážni ľudia? Som silný, dokážem to, viem to, zvládnem to…
• Aké potreby si napĺňajú? Byť uznávaný, rešpektovaný, úspešný, silný, tvorivý a dokážu sa realizovať…

Naše správanie je ovplyvnené emóciami, ale aj myšlienkami, ktoré spolu tvoria systémy presvedčenia a silou neuspokojených potrieb, ku ktorým sme niekedy pripútaní celé roky a sme presvedčení o ich pravdivosti. A pri riešení problémov musíme znefunkčniť aj tieto staré schémy problémov tvoriace sa naprieč generáciami.

Rodičia potrebovali pomoc s riešením problémového správania dieťaťa – nevypočítateľné afektívne prejavy, stresové prežívanie záťažových situácií, úniky a vzdávanie sa počas nich. Od narodenia mal chlapec deficit rastového hormónu, ktorý sa doplnil liečbou, takže sa vzrastom vyrovnal vekovému priemeru. Problém sa však objavil v mentálnom obraze, kde sa cítil stále malý. Tento obraz vznikol u starého a prastarého otca, ktorí boli vzrastovo malí, čo zrejme aj v ich detstve malo svoje psychické dopady.

Podobný problém môže byť aj v pozadí niektorých mentálnych anorexií – fyzicky sú dievčatá chudé, ale ich „mentálne zrkadlo“ im dáva obraz tučnej ženy, ktorý vznikol časovo vzdialený ich realite.

Ako pracovať so svojimi emóciami, myšlienkami a potrebami, aby sme zmenili svoje alebo detské problémy? A aké máme potreby? Základom je prehodnotiť svoje potreby. Prečo potrebujeme, aby dieťa malo čisté jednotky, prečo potrebujeme aby nás partner obdivoval, šéf uznával …

Mgr. Adamcová Lýdia

www.vychovavkocke.sk