Ako nechať psychiku „rozkvitnúť“...

„Pozri, toto je pekné… Toto je zaujímavé… Toto je dôležité …Toto by si mal jesť, je to dobré a zdravé… Mal by si sa viac učiť, pretože… Takto by si sa mal správať aj ty… Mal by si sa viac kamarátiť s… Pôjdeš študovať tam, lebo…“

Verím, že snahou rodičov je vychovávať svoje deti čo najlepšie. Často však vychovávajú podľa svojich predstáv, využívajú vplyv, porovnávanie, predkladajú vzory. Neskôr príde školská dochádzka s množstvom múdrych a potrebných informácií. Všetko ide z vonku do vnútra.

Zamýšľate sa nad otázkami: “Čo potrebuje naše dieťa? Čo sa mu páči? Kde sa cíti dobre? Čo ho baví? Čo robí s nadšením a radosťou?” Koľko priestoru dávate detským názorom, postojom, rozhodnutiam? Ako často usmerňujete, kontrolujete a porovnávate svoje dieťa?

Neskôr, v dospelosti môže vaše dieťa uvažovať takýmto spôsobom: „Kamarátka povedala, že sa mi hodí iný účes… Kamarát má také auto… Manžel tvrdí, že neviem… V móde sú tieto farby… V reklame chválili… Na internete som čítal… Vedci tvrdia…“.  Dôsledkom je informačný chaos, nerozhodnosť, neistota a následný stres. Prečo? Vaše dospelé dieťa sa naučilo počúvať to, čo ide zvonka a nevie počúvať svoj vnútorný hlas, svoju múdrosť a svoju intuíciu.

Každý z nás je výnimočný. A výnimočné je aj každé dieťa – má svoju osobnosť, svoje schopnosti a talent. Ak dieťa robí to, na čo má talent, robí to s radosťou, nadšením a s tvorivou energiou. Zamerať sa predovšetkým na silné stránky dieťaťa, na ich podporu a rozvoj by malo byť jedným z pilierov jeho výchovy. To znamená všímať si a rozvíjať najprv to, čo mu ide dobre a až potom riešiť to, čo mu nejde.

Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije. Začne prežívať radosť z hmotných vecí, osláv a stimulujúcich látok, ktoré mu navodzujú umelú radosť.

Ako dosiahnuť to, aby dieťa vedelo počúvať svoj vnútorný hlas, malo vlastný názor, aby sa vedelo pokojne a sebavedome rozhodovať, aby vedelo tvorivo žiť?

Vnútorný potenciál dieťaťa môžete aktivovať:

• Vytvorením akceptujúcej atmosféry, v ktorej bude môcť dieťa vyjadrovať svoje postoje, názory, kde sa učí rozhodovať múdro a primerane svojmu veku.
• Vytvorením inšpiratívneho prostredia s aktivitami, ktoré zapoja schopnosti a talent dieťaťa. Nezabúdajte, že pokojné aj jednoduchšie prostredie podnecuje dieťa viac k hre, experimentovaniu a objavovaniu. Môže to byť príroda so všetkými svojimi možnosťami, môžu to byť bežné každodenné aktivity, ale aj rôzne umelecké a vedecké činnosti.
• Kladením inšpirujúcich otázok. Otázky sú cestou, ako sa spojiť s vnútorným svetom dieťaťa. Je potrebné vedieť sa pýtať a nechať deti pýtať sa, aby spoznali svoj vnútorný svet. Znamená to, že by ste mali mať v zásobe veľa otázok: „O čom snívaš? Čo by si urobil, ak by si bol kráľom? O čom by si napísal knihu? Aký film by si natočil? Kam by si chcel cestovať? Akým zvieraťom by si chcel byť? Ak by si išiel na opustený ostrov, čo by si si vzal? V čom by si chcel vyhrať alebo vyniknúť? Ako by vyzeral najlepší deň v tvojom živote? Aké vlastnosti by si chcel ešte mať?“
• Kladením otázok, ktoré podnecujú zvedavosť. Tá je akýmsi hnacím motorom života. Je to úžasná detská vlastnosť, ktorá pomáha aj v dospelosti žasnúť, diviť sa, skúmať a byť tvorivým.
• Naučte dieťa ako byť v pokoji a tichu, relaxovať, prijať nudu ako signál, že mozog odpojil vonkajšie vnímanie a chce niečo tvoriť. Pre dieťa je to možnosť rozvíjať imagináciu, ktorá je našou najtvorivejšou silou.

Inšpirujúce podnety z vonkajšieho sveta a tvorivé nápady z vnútorného sveta dieťaťa by mali byť v rovnováhe a vzájomne sa obohacujúce.

Mgr. Lýdia Adamcová