Cestovanie s bábätkom

Cestovanie s malým dieťaťom je pre veľa ľudí obrovský stres. Už ako malá som neriešila a konala. Veď nejako bolo, nejako bude. Tento prístup mi celkom ostal aj potom čo som porodila. Ešte pred pôrodom som vedela, že nechcem sedieť doma a keď sa naskytne možnosť ísť niekam tak pôjdem.

A tak sme išli.

Plán bol nasledovný - 3 Generácie ( moja mama, môj syn a ja  cez 3 štáty ( Slovensko, Rakúsko,Taliansko) s 3 zastaveniami ( Slazburg- Gargnano- Caorle) s 3 mesačným synom autom. Celá cesta ( Trnava- Salzburg- Gargnano-Caorle-Trnava) vychádzala okolo 1800 kilometrov.

Čo si zobrať?

Všetko :D Mali sme tú možnosť, že sme išli so 7 miestnym autom, čiže priestoru bolo ozaj veľa. Po naložení kufor vyzeral ako skladačka z tetrisu.(Chcela som nájsť fotku, žial nenašla som). No ako som povedala, podľa mňa som brala všetko- kufor s oblečením pre malého,vaničku,hniezdo,perinku,prací gél,žehličku,kočár,hračky, kozmetiku, lieky. Teraz by som možno už premýšľala inak, ale predsa len vtedy sme sa ešte len učili spolu fungovať. Okrem toho, som ja mala svoje veci a moja mama tiež. V konečnom  dôsledku sme mali asi 5 kufrov, 5 ďalších tašiek a nejaké drobnosti.

Prvá zastávka- SALZBURG

Prvá cesta nám mala trvať okolo 6 hodín. Odchádzať sme mali okolo 10 a 4 byť tam ( to už boli započítané aj pauzy s malým). Našťastie cesta netrvalo o veľa viac. Zbytočne sme si pobyt v aute predĺžili tým, že sme hľadali hotel. Hotel bookoval môj otec a zabudol povedať, že sa nachádza v centre, kam sa autom nedostanete. Po dlhom blúdení a hľadaní vhodného parkoviska sme boli konečne na mieste. Cesta od parkoviska k hotelu mohla trvať 10 minút. Neviete si predstaviť aká som bola po tých 8 hodinách šťastná, že už konečne sme na mieste. Po ceste sme nemali žiadne problémy. Ja som šoférovala a mamina sedela vzadu s Dimkom.

Do Salzburgu sme prišli vlastne len na prespanie. Počasie nám prialo a tak sme sa rozhodli,že sa pôjdeme ešte na večer prejsť a hlavne sa najesť. Musím povedať, že Salzburg je rozhodne jedno z tých miest kam sa chcem vrátiť.

Ešte o 22:00 sme so sa so spiacim Dimkom prechádzali tichými, no za to krásnymi uličkami. Musím povedať, že to centrum bez áut ( mali povolenie len obyvatelia) je niečo neskutočné. Keďže sme do Salzburgu prišli viac menej len prespať, nebol čas na bližšie skúmanie pamiatok a rôznych atrakcií. Na druhý deň ráno sme sa mali presúvať. Odchod mal byť opäť o 10, no predtým, neboli by sme to ženy, sme išli na menšie nákupy. Prvá zastávka boli raňajky v starbacks. Nepatrím medzi ľudí, ktorí pijú kávu a odkedy som zistila, že som tehotná som kávu ani nemala. Kým som nedošla do starbacks. V starbacks som už bola, ale čo milujem hádam najviac na svete je ich " Pumpkin spice latte". Bez toho sme odísť nemohli. Potom sme ešte zbehli do dmky kvôli zubnej paste- moja mama sa vrátila s ďalšími 6 vecami. Hold žena. No a po večernej prechádzke som zistila, že hneď vedľa nášho obchodu sa nachádza WaterDrop obchod. Tu bolo jasné čo si prinesiem ako suvenýr z tejto dovolenky. Ak WaterDrop nepoznáte, odporúčam ho všetkými vlasmi čo ešte mám na hlave.

Poslednou zástavkou bol detský obchodík -Steiff.Síce sú ich veci drahé, no krajšie detské hračky by ste len ťažko hľadali. Dimkovi sme kúpili čiapku, hrkalku a mojkáčika, z ktorých sa tešíme dodnes ( píšem akoby mal 5 rokov a nie 7 mesiacov). Potom nasledovalo ešte nejaké to fotenie a odchod naplánovaný na 10:00 bol v nedohľadne.

Zástavka číslo dva - Gargnano

Opäť mala byť pred nami približne 6 hodinová cesta.Ak vám poviem, že cesta trvala vyše 10 hodín, neklamem. Najrýchlejšia cesta do Talianska vedie cez Nemecko, kde boli pomerne plné diaľnice. Cesta však bola krásna. Problém nastal však keď sme boli v Taliansku a my sme sa potrebovali dostať ku Gargnanu. Gargnano je mestečko na severe Lago di Garda. Cesta, vďaka,  ktorej sme mali prísť zo severu bola uzatvorená. Navigácií to však nevysvetlíte a keď sme sa snažili zadať cestu do navigácie na mobile, nám to síce druhú cestu ukázalo, ale trajektom cez jazero.

Pôvodná cesta mala byť priama čiara z Trenta do Gargnana.

Ono to nie je o veľa navyše, ale vysomáriť sa, nájsť správny smer, 10 krát zle odbočiť a konečne sa vydať správne, vám nejaký ten čas navyše naženie. Ako som povedala, predpokladaný príchod bol okolo 16-17tej. My sme prišli okolo 22:00 k apartmánu. A tu sranda pokračovala ( teraz sa smejem, vtedy mi bolo na plaču). Ubytovaný sme mali byť v sieti apartmánov, kde však príjazdová cesta bola zatvorená, nikde žiaden zvonček. Voláme prvý krát- odkazovačka. Nikde ani živej nohy. Voláme na Slovensko. Vravím si skúsim zavolať ešte raz, na moje potešenie to dvihla pani, ktorá nám za 20 minút prišla otvoriť bránu a ukázať nám apartmán. Rada šoférujem a v aute sedím dosť často, no po tejto ceste ma boleli nohy ako nikdy, ledva som stála a dokonca mi skákalo koleno. Hladné akoby sme týždeň nejedli sme si konečne vydýchli. Tu ešte len nastala sranda, pretože nás čakalo dostať všetku našu batožinu do apartmánu, ktorý bol 5 minút pešo od parkoviska. Asi nikdy som nebola vďačnejšia za postel.

Musím uznať, že Lago di Garda je jedno z najkrajších miest kde som bola. Okolo laga je veľa mestečiek kam sa dá ísť, kam sa môžete ísť pozrieť. My sme tu strávili 5 dní ak ma pamäť neklame a nakoniec sme boli len na 2 výletoch, pretože sme usúdili, že cesta trajektom a Verona, ktorá je len kúsok by mohli byť už trochu moc na Dimka.

Tým ,že Lago je ozaj veľké nestane sa, že by to tu bolo nejak precpané, aspoň Gargnano nebolo. Sú tu rôzne malé pláže ako je táto hore na obrázku, kde nik nebol. Rôzne nádvoria kde sa nachádzajú preliezky.

Všade sú rôzne kvety, zeleň a hlavne čisto a ticho. Na veľa miestach nájdete sedieť ľudí, ktorí si užívajú ticho a pekný deň. S úsmevom spomínam na mladý pár ,ktorý jeden deň sedel na jednej z tých malých pláží, kde sme si boli dať zmrzlinu, ako čítali nahlas knihu. Okrem nás vtedy na tej pláži boli ešte manželia a jedna pani a všetci počúvali dievča ako číta knihu. Neviem o čom to bolo, ani čo za knihu to bolo, keďže sa jednalo o nemeckú knihu. Celé to dotváralo príjemnú atmosféru. Mimochodom na severe Laga sa poľahky dohovoríte aj po nemecky, aj keď ste už v Taliansku.

Jeden deň sme sa rozhodli, že pôjdeme smerom na sever do Limone del Garda. Ako názov napovedá všade sú tu citrónovníky, tým nemyslím len v Limone. Musím uznať, že v Limone bolo viac ľudí ako v Gargnane, ale tiež sa podľa mňa jedná o väčšie mestečko.

Limone sa nachádza v takej akoby zátoke. Na Lagu je zaujímavé to, že na severe sú kopce, dokonca až sneh a na juhu je iba rovina.Z tejto časti vám príde ako by ste boli na jazere, no keď by ste sa pozerali na druhú stranu, aj vďaka lodiam, som mala pocit, že som pri mori. Lode tu chodia stále, všade si ich môžete požičať a povoziť sa po Lagu. Ako som spomínala chodí tu aj trajekt cez dosť veľa týchto mestečiek. Cesta medzi mestečkami je sen vodičov, je kľukatá a tie výhľady.

 V Limone je akoby promenáda popri jazere kde sa ľudia kúpu, požičiavajú tu lehátka a slnečníky. Vravím ,akoby ste boli pri mori. I keď som otužilec, do jazera som si veru netrúfla ísť. Vec čo ma zaujala na Talianoch je to ako milujú deti. Domáci sa radi prihovoria, usmievajú sa na deti a stále počuť Patatino ( malý zemiačik) Bambino, Picolino a podobne. Je to príjemná zmena od Slovenska, kde mám pocit, že ma každý kvôli môjmu veku odsudzuje alebo si myslí, že som staršia sestra. V Taliansku je bežné mať deti skoro.

Ďalšou našou zástavkou na Lagu bolo Sirmione. Presne opačným smerom ako je Limone a teda na juh. Sirmione leží akoby na polostrove. Do centra sa ide cez bránu. Sirmione zo všetkých troch miest bolo asi najpreplnenejšie.

I keď bolo teda plné ľudí dá sa tu skvele pohybovať, najesť sa, je to mnoho krásnych zákutí na veľmi pekné fotky. Zo Sirmione veľa fotiek nemám, keďže bolo teplo a ja som ozaj nemala chuť sa fotiť.Dovolím si tvrdiť, že Taliansko ako také je veľmi baby/ kids friendly. Opäť nás všetci pozorovali, keď som potrebovala malého nakojiť nikto na mňa nezazeral, len sa milo usmievali.

Samozrejme miest kam sa ísť pozrieť je veľa a naozaj je z čoho vybera a ako som povedala všetci sú baby friendly. Ešte vám tu dám zopár fotiek z Laga s malým komentárom,

Na fotke to síce nevyzerá, ale ten kopec bol riadne strmí. Čiže ideálna dovolenka, na ktorej si aj zašportujete. Horšie to bolo keď som ja išla na izbu a mamina ešte kočíkovala Dimka a ten sa zobudil. S plačom a nehovoriac o tom, že Dimitrij neobľubuje pobyt v kočíku a tak mi volala, že jej mám ísť naproti keďže v jednej ruke drží Dimka a s druhou tlačí kočík.

Lago v mojich spomienkach určite ostane aj pretože sa tu Dimko naučil otáčať na bruško. No a potom ho už nezastavil nikto. Čo sme si všimli, Dimitrimu učarovala taliančina. Všade kde ju počul sa otáčal sledoval usmieval sa.

Obchodov tu síce nie je veľa, väčšinou sú to malé butiky, no s tak krásnymi vecami, že sa veľmi ťažko odolávalo.

Zástavka číslo 3 - Caorle

Cesta do Caorle bola jednoznačne najlepšia, najrýchlejšia. Hotel sme mali hneď pri pláži, s vírivkou a výhľadom na mesto. V Caorle sme boli na 4 dni. Caorle je jedno z tých miest, ktoré určite na dovolenku s deťmi odporúčam. Je pekné , na rovine, more, kúsok za mestom sú aj rezorty a nemusíte ísť ako my do hotela v meste. Caorle je známe svojimi farebnými domčekmi.

Caorle sme opäť chodili iba po centre. Nemali sme potrebu už nikam chodiť, tu sme sa rozjašili a nakúpili kade čo. Nájdete tu ozaj všetko - od detských krásnych vecí, pre dospelých veci, cez bežné suveníry až po drahé značkové oblečenie. Aj centrum Caorle má úzke uličky, pekné domčeky, malé nádvoria kde sú rodinné reštaurácie.

Na každom kroku kaviarničky a malé reštaurácie a práve tie sú najlepšie. Rodinné reštaurácie si dávajú neskutočne záležať na tom čo vám ponúknu a aj ich prístup k vám je no neskutočný. My sme si jednu reštauráciu obľúbili tak, že sme sa tam boli najesť viac krát i keď sme si povedali, že nikam nepôjdeme dva krát.

Caorle má skvelú promenádu kde sa môžete s detmi bicyklovať, korčulovať či len prechádzať. Z jednej strany more a pláže a z druhej strany ich krásne farebné domčeky.

Treba však rátať, že Caorle je turistické mesto a teda aj turisti. Okrem toho je tu vraj skvelý aquapark a vodný svet( nie som si presne istá, pretože sme tam nešli). No Caorle má určite čo ponúknuť pre rodinky s deťmi. Či už staršími alebo mladšími.

No a po celom tomto dobrodružstve nás čakala cesta späť. Pôvodne sme sa po ceste späť chceli staviť v Benátkach, ktoré ja milujem a sú ozaj len kúsok od Caorle, ale potom som názor zmenila. Síce som mala so sebou šatku, vedela som, že by som toľko chodenia nedala a kočík už duplom nehrozil, aspoň nie trojkombinácia. Tí, ktorí ste v Benátkach boli viete a tí, ktorí nie- nadchody nad kanály sú takmer vždy so schodmi, máloktorý most je "hladký" a teda narábanie s kočíkom by nebola žiadna sranda. No Dimkovi som sľúbila, že sa do Benátok čoskoro vrátime.

 Na záver už iba dodám, že sme si dovolenku nesmierne užili a strach z cestovania s dieťaťom vôbec netreba mať. Jednoducho sa treba nadýchnuť, zbaliť kufre a ísť. Síce malý z tejto dovolenky mať nič nebude, ja budem na ňu spomínať s neskutočnou láskou, pretože bola naša prvá, aj keď bez tatina, keďže ten si nemohol dovoliť ísť s nami, kvôli práci.

I keď je tento článok dlhší, verím, že ste ho dočítali a, že sa vám páčil. Ak by vás zaujímal náš život s Dimkom viac tak nás nájdete na Instagrame - Sasha Praj a ak máte nejaké otázky, pokojne sa pýtajte.

Pekný večer.