Ak sa mám priznať, dieťa sme plánovali, ale trošku neskôr, keď doštudujem. No jeden mieni, iný mení.
Pred necelým rokom sme boli s mojou rodinou na výlete( dovolenke) v Taliansku.
Všetko prebiehalo skvele. Až do posledného dňa. Pred odchodom sme sa chceli zastaviť v miestnom obchode, bol to taký obchod asi ako naša Coop Jednota,len s tým rozdielom ,že potraviny boli čerstvé. Tesne ako sme zaparkovali pred obchodom mi prišlo zle. Pripisovala som to kombinácií actimelu a pomarančovej šťavy na raňajky. Moji rodičia si zo mňa robili srandu, pretože mamina keď bola tehotná (ešte pred tým ako to zistila) rovnako ako ja, sa necítila dobre v aute, pri návrate z dovolenky v Taliansku. Náhoda ? Jeden nevie.
Po návrate mi občas bolo zle ,ale keď som o tom vravela priateľovi, tak vraj to je pálenie žáhy. Nikdy som to nemala, tak som nevedela. No a potom to prišlo. Dve paličky- jeden krát, dve paličky - druhý krát a dve paličky - tretí krát. Do očí sa mi nahrnuli slzy, od prekvapenia. I keď som tušila ,že tam tie dve paličky budú, prekvapilo ma to. Volala som kamarátke, a tá plakala so mnou no a potom som šla za priateľom do práce oznámiť mu túto novinu. Novinu, ktorou si splní ďalší sen, životný cieľ. Keď sme sa spoznali pýtala som sa ho aké má životné ciele a vraj bývať v dome ( to sme v tej dobe už bývali), mať ženu a dieťa.
Nakoniec to celé potvrdil aj doktor.
To ,že chcem Baby Shower, som vedela dávno predtým, ako som zistila ,že som tehotná. Dlho sme mali krycie meno - Anička. Nevedela som,či to bude dievča alebo chlapec. Okrem Aničky sme mali aj Tekvičku. V deň keď mi doktor dal papierik s pohlavým dieťatka som začala tušiť ,že možno to nebude Anička. Mali sme vybrané 3 mená pre dievčatko, ale akosi sme sa nevedeli zhodnúť na chlapčenskom. Moja mamina a najlepšia kamarátka vystrojili parádnu Baby Shower. Najprv, sme mali lentilky a každý mal tipovať či to bude dievča alebo chlapec. Potom, sme mali za úlohu obliecť bábiku, podľa mňa by nikto do tých všetkých vecí neobliekol svoje dieťa, ani keby bolo - 20 stupňov. Druhou úlohou bolo uhádnuť poslepiačky čo nám dávajú oňuchať alebo ochutnať (napr. detský púder/ výživa). Na odhalenie tu bol obrovský čierny balón a keď sme ho prepichli, vedela som ,že som mala pravdu. Papieriky boli totiž modré. Ďalšia miestnosť bola krásne do modra vyzdobená. Nemám rada tieto stereotypy okolo farieb, ale buďme úprimní, pri inej farbe by som si asi nebola 100% istá.
A tu začal boj o meno. Od malička , z mne neznámych dôvodov som chcela Dimitriho. Priateľ s tým nebol úplne stotožnený a chcel Damiána, to som ja nemohla ani počuť. Môžete tri krát hádať kto vyhral.
Ako to celé prebiehalo ?
Dovolím si tvrdiť, že som mala krásne tehotenstvo. Zo začiatku mi bolo zle, čoho dôsledkom som schudla 10 kíl ( samozrejme som ich aj nabrala naspäť).Potom už tehotenstvo bolo krásnou prechádzkou. Naša pitbullica Mia, ma strážila ,stále sa čučkala a ohrievala Dimiho v brušku.
Menšia komplikácia ma čakala vo februári. Plánovali sme ísť s kamarátmi na lyžovačku, samozrejme, nie lyžovať, avšak skončila som v nemocnici so zápalom obličiek. Našťastie sme o týždeň už išli domov. Prišla som s veľkou bolesťou v chrbte a za 3 dni som mala problém obsedieť, mama si dodnes robí srandu, že si ma tam musia pamätať, keďže som dostala oooobrovského medveďa. No, stále som dieťa, čo si budeme vravieť. Až do konca tehotenstva som už nemala žiadne problémy. Chodievala som cvičiť aquaprenatal. Ak nad niečím takým rozmýšlate, tak vrelo odporúčam. Nie lenže sa budete socializovať a spoznávať druhé tehuľky, hlavne ak vo vašom okolí žiadna nie je, ale sa aj uvoľníte, naberiete kondičku no a nebudete mať pocit, že len sedíte na zadku a rastiete do obrovských veľrybých rozmerov. Samozrejme, že to má oveľa viac pozitív, ale tie si už viete dohľadať. I keď musím uznať, že na mne dlho nebolo vidieť, že som tehotná a dokonca aj keď som rodila som bruško nemala nejaké obzvlášť veľké.
A potom prišiel 40. týždeň, ale o tom už v ďalšom príspevku.
• Callinearsia
Začni písať komentár...