V pôrodnici som sa začítala do miestnej výchovnej literatúry z roku `85 kde sa písalo, že hmat a čuch majú novorodenci vyvinutý najmenej zo všetkých zmyslov, preto vraj necítia bolesť a nepotrebujú fyzický kontakt. Nad touto informáciou som sa pousmiala, vybalila Žabku z perinky, vyzliekla z košieľky, zabalila len do plienky, položila na seba a zakryla dekou. Takto sme strávili sme skoro celé 4 dni - to bol náš prvý krok k noseniu a nebolo k tomu treba ani šatku.
Ostala som veľmi milo prekvapená personálom na oddelení. Sestry aj lekári takýto spôsob starostlivosti o dieťa schvaľovali a podporili ma v tom. Nepočula som ani jednu výčitku, že by dieťa malo spať v postieľke, že prečo je vyzlečené, prečo stále kojím, prečo spí na mne... Dokonca ani počas vizity to nikomu nevadilo. Z tohto hľadiska sme si pobyt pôrodnici obidve so Žabkou veľmi užívali.
Napriek tomu, že dnes sú vedomosti o vývoji novorodencov na úplne inej úrovni ako pred rokmi, mám pocit, že metódy starostlivosti o bábätká sa odvtedy veľmi nezmenili. Chcem sa vyjadriť len k jednej veci - perinky/zavinovačky. Nemám ich rada, lebo podľa môjho názoru veľmi obmedzujú možnosti manipulácie s dieťatkom a nedovoľujú plné rozvinutie toho čo sa dnes tak moderne nazýva "materské kompetencie".
A ako to súvisí s nosením?? No takto:
Často sa pri poradenstve stretávam s obavou budúcich mamičiek, ktoré sa boja, či zvládnu udržať v rukách krehkého novorodenčeka a zároveň ho uviazať do šatky. Odpoveď je: áno, zvládne to každá! Ale je to oveľa ľahšie, ak je mamička od začiatku zvyknutá na manipuláciu s dieťaťom bez perinky. Musí ho vedieť pevne chytiť, preložiť do vertikálnej polohy a predvídať jeho pohyby a zmenu ťažiska. To sa však nedá naučiť so zavinovačkou. Navyše, pri nosení v šatke sa od narodenia preferuje zvislá poloha a zavinovačke sa dieťatko dá nosiť len horizontálne. Preto sa môže stať, že vertikálne nosenie sa bábätku neskôr nemusí páčiť.
Záver z toho všetkého: ak chcete začať s nosením čo najskôr po pôrode, nespoliehajte sa na perinky. Kľudne ich využívajte pokiaľ vám to tak vyhovuje, ale naučte sa manipulovať s bábätkom aj bez zavinovania, komunikovať dotykom, celým telom, cítiť ho tak ako ono cíti vás.
Po dovolenkovom, priam idylickom, pobyte v nemocnici ma doma čakala tvrdá realita. Dve nedočkavé deti, ktorým bolo treba konečne niečo navariť, poprať, poupratovať a ako bonus k tomu nespavé novorodeniatko. Tu už prišla na rad aj šatka, ale dostať do nej to najmenšie dieťa nebolo také ľahké a prvé výsledky sa dostavili až po niekoľkých pokusoch...
Skvely prispevok 👍👍👍 Ja som v nemocnici malinku dostala bez perinky, iba v hrubsej plienke a ak sme fungovali cely cas, perinku ani nechcela. Od narodenia spinkala vzdy poobede na mne s "rozčapenými" nozkami a myslim, ze aj vdaka tomu sme nemali problem s klbikmi.
Ja som sa na antolskej napocuvala... ale s prepáčením, j*bala som na nich 😀 a tak so mnou spal už tam a je tomu tak doteraz.. 🙂 a o "nacucnuti" na mne ani nehovorim.. 😉
Gabika, tvoje clanky citam vzdy najradsej zo vsetkych!!! Si moj nosiaci vzor!
blahozelam k zabke a zelam vsetko dobre! ja som svoje deti nosila stale a ked som nahodou nenosila tak som balila sice nie do perinky (lebo bolo velmi horuco) ale balila som do lahkej plienky lebo mojho maleho velmi upokojovalo ked som mu zviazala rucicky.najprv som tomu nechcela verit, nejak mi to nepasovalo, ale ked som videla ako sa do sekundy po silnom zviazani upokojil tak som to praktizovala a dost dlho ...tusim aj pol roka....
krásně napsané 😵
aj ja som bola velmi milo prekvapena pristupom sestier z novorodeneckeho, ktore ked prisli na izbu a videli ma s malym len v lienocke klokankovat, pousmiali sa, pochvalili nas a okomentovali slovami "tak vy sa tak krasne zoznamujete?" 🙂 bola som o to viac prijemne prekvapena, ze na predpriprave v teme dojcenia sme skor dostali take signaly,z e to sestram z novorodeneckeho vadi, ked mamicky rozbaluju deti z periniek, lebo im to pridava robotu.
nie lienocke ale plienocke 🙂
Začni písať komentár...
och, tak moje spomienky na antolsku su diamtetralne odlisne. pri prvom ma stale nutili, ze maly musi byt v postielke a nie so mnou na posteli (aby sa neprevratil - "aj take sme tu uz mali" alebo aby som ho neprilahla a nepridusila), poznamky typu "stale je na vas pripnuty" na dennom poriadku a do toho kecanie o tom, v akej polohe mam dojcit, ze sa nemam podopierat rukou pod hlavou a bla bla bla, na vizity ked sa chodilo, tak deti bolo treba odopnut od prsa a naaranzovat v postielke plac/neplac, takisto ked sa zvolavalo k jedlu, tak decko treba odlozit a sup sa najest, inak vyhukovali po chodbe, kym ste sa neukazali vsetci pri stole, ze na nikoho sa necaka.. a mnoho ineho smutneho.. :-/