Dnes som našla na nete tento článok a úplne ma chytil za srdce 🙂

Každá maminka, ktorá porodila predčasne sa určite tiež trápila nezmyselnými otázkami. Prečo? Čo sa stalo? Ak by som urobila toto, predišla by som tomu?

Málo som odpočívala? Málo som sa tešila? Môžu za to tie mini rukavičky, čo som v záchvate radosti kúpila na vianočných trhoch, keď som bola vo štvrtom mesiaci?

Povery, výčitky a pocity viny si vytrpela hádam každá mama predčasniatka. Mňa nevyjímajuc. Nepýtala som sa síce, prečo? Ale všetky ostatné otázky áno. Lámala som si hlavu, kde som spravila chybu... Kde som čo zanedbala.. Čo som mohla urobiť lepšie.  Ale odpoveď akosi neprichádzala.

Okolie si dávalo tie isté otázky. Hlavne, čo sa to vôbec stalo? Ako to, že to vytúžené plánované a vymodlené bábätko bojuje o život v inkubátore? Nebolo mu dobre u maminky v brušku? Veď to je ten najlepší inkubátor. Napriek tomu sa na svet vybralo predčasne.

Toľko nocí som nespala, čo som sa trápila. Toľko výčitiek ma prenasledovalo. Toľko sĺz som vyplakala... Počas nášho smutného obdobia, kedy sme boli rodičia/nerodičia, keď bol drobček v inkubátore pripojený na milióne hadičiek a prístrojoch, som ani mimo nemocnice nikam nechodila. Môj dobrý manžel ma posielal von zmeniť vzduch a myšlienky. Posielal ma na kávičky, na nákupy, relaxovať... Nešla som. Svedomie ma tlačilo k múru a moje všetky myšlienky patrili len JEJ. Dievčatku v sklenenom domčeku bez maminky. Tá myšlienka mi doslova drvila srdce. Že tam nemôžem byť stále s ňou. Že ju nemôžem utíšiť, keď plače. Že ju nemôžem vziať do náručia a pritúliť. Nedovolila mi jesť, tešiť sa z niečoho iného, ako z pokrokov bábätka, nedovolila mi relaxovať. Ani hovoriť o ničom inom. Nemohla som si predsa užívať, boli sme v tom spolu. Neustále som sama v sebe hľadala odpoveď na nezodpovedateľné otázky.

Až raz som predsa len dostala odpoveď, ktorá ma uspokojila. Bolo to prednedávnom. Navštívila som jednu veľmi milú pani homeopatku, ktorá mi s pokojom a úsmevom na perách povedala: „Detičky si vyberajú rodičov dlho pred narodením. Až tých správnych nájdu, im sa aj narodia. Majú svoju cestu životom vopred rozplánovanú a donútia nás urobiť všetko, aby ten plán splnili. Vaše bábo malo prísť na svet o niečo skôr, lebo jeho cesta životom mala zahrnúť aj túto ťažkú skúšku. Hocičo by ste urobili, aj tak by ste nepredišli jeho narodeniu. Lebo ono to muselo zvládnuť.“

Dnes máme doma zdravé a spokojné polročné dievčatko, ktoré svoju prvú ťažkú skúšku zvládlo na jednotku. A mňa už prestali trápiť otázky a úvahy, čo keby. Netrápim sa tým, čo by sa stalo, ak.. Všetko je tak, ako má byť. Preto maminky, ktoré ste prežili niečo podobné, alebo to ešte len teraz prežívate, urobte pre seba niečo. Prestaňte sa trápiť nezmyselnými otázkami, čo ste kde zanedbali. Nezanedbali ste nič a urobili ste všetko, čo ste mohli. Predčasniatka sú silné a húževnaté osobnosti, ktoré svoju prvú ťažkú skúšku dostali na zvládnutie skôr ako ostatné deti. Ale ja som si povedala, že ak toto zvládneme, už zvládneme všetko na svete. Držím vám silno palce! 

Neporovnávajte nedonoseniatka s donosenými deťmi

Vyhýbajte sa porovnávaniu vášho nedonoseného bábätka s donosenými rovesníkmi. Predídete tak mnohým trápeniam.

 Vaše bábätko strávi na pôrodnici od narodenia rôzne dlhú dobu, podľa toho, v ktorom týždni tehotenstva sa narodilo a ako moc bolo choré. Máte za sebou veľa bezsenných nocí a preplakaných vreckoviek, či všetko dobre dopadne a raz si bábätko odnesiete domov. Cesta k vytúženému dňu prepustenia bola určite dlhá, niekedy aj tŕnistá, ale je čas sa na cestu domov pripraviť a prevziať všetku zodpovednosť a starostlivosť o bábätko na seba.

 Bábätko, ktoré si môžete odniesť domov, sme vyhlásili za "zdravé". To znamená, že pravidelne dýcha, nezabúda sa, nepotrebuje monitorovanie. Je schopné sa najesť a prospieva. Ale "záručný list", že sa nemôže nič prihodiť, vám nikto dať nemôže. 

Vaše predčasne narodené bábätko bude potrebovať trochu dlhší čas na to, aby bolo rovnako šikovné ako jeho vrstovníci, ktorí prišli na svet vo vopred  určenom termíne pôrodu. Tie týždne, o ktoré sa narodilo skôr, je nutné minimálne v prvom roku života od kalendárneho veku odpočítavať (Môžete počuť termín - "korigovať vek vzhľadom ku trvania tehotenstva", znamená to, že keď sa vaše bábätko narodilo trebárs v 25. týždni tehotenstva, je potrebné tieto 4 mesiace odpočítavať od kalendárneho veku). U extrémne nezrelých detí pod 750g i v priebehu 2. roku života. Keď budete čítať v odbornej literatúre, čo majú deti v ktorom mesiaci vedieť, nikdy na tento odpočet nezabúdajte, inak budete zbytočne nešťastní. Nie je totiž dôležité či bábätko v danom období vie to a to, najdôležitejšie je, keď jeho vývoj ide stále dopredu. Ani všetky donosené deti nefungujú podľa tabuliek. 

Tip: Nesnažte sa svoje deti s donoseným deťmi porovnávať, bude vás to len stresovať, a rovnako to k ničomu nepovedie.  

Určite sa budete stretávať na ulici ale aj vo svojom rodinnom okolí s ľutovaním a podivnými výrazmi tváre. Vždy bude záležať len na vás, ako na to zareagujete.

 Tip: Nikomu nie je nič do toho, v akom týždni tehotenstva sa vaše bábätko narodilo. Z pôrodnice odchádzate okolo plánovaného termínu pôrodu a bábätko má okolo 2 kg. Preto môžete zvedavým tváram kľudne povedať, že sa práve narodilo - nikto rovnako nič nespozná.

 Po príchode domov je v najbližších dňoch vhodné oznámiť praktickému detskému lekárovi, ktoré ho ste si zvolili, že ste boli s bábätkom z pôrodnice prepustení domov. Je to práve on, ktorý sa ďalej bude po lekárskej stránke starať o všetky problémy vášho bábätka a bude vám zodpovedať vaše prípadné otázky. Mal by to byť lekár niekde v blízkosti vášho bydliska, aby jeho dostupnosť v prípade problému bola čo najlepšia. Ale voľba záleží samozrejme len na vás.

 Článok je prevzatý z webu www.nedoklubko.cz. Nedoklubko je združenie rodičov a priateľov nedonosených detí. Chce pomôcť všetkým, ktorým sa 
predčasne narodilo dieťatko. Snaží sa zabezpečiť pre Vás čo najviac informácií, odpovedať na Vaše otázky, sprostredkovať kontakt s ostatnými 
rodinami a poskytnúť Vám čo najväčšiu emočnú podporu 🙂