Moja Afrika: Výlet do Mombasy (9.časť)

Po ťažkej jeseni sa mi naskytla možnosť na pár dní si oddýchnuť a aj niečo pocestovať. A to v krajine s toľkými prírodnými krásami naozaj nie je ľahké. Môj prvý plán bolo Malindi, miesto s asi najkrajšími nekonečnými bielymi piesočnatými plážami. Asi deň pred odchodom som to musel zmeniť na Mombasu. Predsa len sa mi nechcelo tri zo šiestich voľných dní stráviť v autobuse či matatu.

Cesta začala tak klasicky - “africky.” Po príchode do Nairobi ma chytila dopravná zápcha a o 10 minút som zmeškal spoj do Mombasy. Druhý spoj odchádzal až o 12 hodín neskôr. Takže prvý deň dovolenky som musel chtiac-nechtiac stráviť v hlavnom meste. V rámci zabíjania času som sa začítal do dennej tlače, kde boli veľké titulky hlásajúce, že nie až tak ďaleko od Malindi bolo 11 zabitých ľudí v rámci medzikmeňových vojen. Aspoň som sa uistil, že Mombasa nebola zlá voľba. 

Zvyšok cesty bol okúzľujúci. Cesta v noci bola magická. Popri ceste nebolo vidno žiadne svetlá. Takmer žiadne autá. Len nekonečne dlhá vozovka, žiariace hviezdy a všade len tma a ticho. Po príchode ma čakal útulný malý hostel s domácou atmosférou priamo pri pláži, kúsok od centra Mombasy. Bol plný mladých cestovateľov z celého sveta. 

Mimo turistickej sezóny patria pláže zvieratám a rybárom (foto: Andrej Budai) Pre viac fotografií kliknite tu.

Už na prvý dojem ide o odlišné mesto ako Nairobi. Ľudia sú pohostinnejší, mesto je o niečo bezpečnejšie (aj keď stále nebezpečné) a aj lacnejšie. Nad pobrežím vyčnieva staré mesto, v ktorého uličkách je radosť sa stratiť. V jednom momente sa cítite ako v stredoveku so všetkým čo k tomu patrí. Väčšinou sa tam nachádza moslimská komunita, ktorá vytvára naozaj príjemnú pokojnú atmosféru. Je tu možné nájsť staré swahilské kaviarne a reštaurácie ponúkajúce chutnejšiu stravu či lepšiu kávu ako hlavné mesto.  

Výhodou tohto miesta bolo, že natrafiť na nejakého turistu bolo takmer nemožné. Väčšina z nich je v luxusných hotelových komplexoch úplne izolovaná od reálneho života a aj tých pár belochov, ktorí opustia hotel ide do moderných nákupných centier vedľa hotelov. Samozrejme v sprievode mladých krásnych kenských žien.  

Opustenie prevažne moslimského starého mesta opäť prináša zápchy, davy ľudí, stánky, predavačov na každom kroku, zlodejov, špinu a smrad. Ale stále to má svoje čaro. Zjednávanie cien za nepoužiteľné haraburdy, hnusná káva, mäso obletované muchami.   

Takisto sa január ukázal ako vďačný mesiac, pláže boli ľudoprázdne, takmer bez stánkov a išlo aj o najteplejší mesiac v roku. Bolo možné vidieť turistami nepoškvrnené nekonečné biele piesočnaté pláže. Ale nebolo možné sa po nich dlhšie prechádzať, keďže ste sa cítili v saune.  

Najsilnejší zážitok bol deň strávený s miestnym Keňanom, ktorý mi na bicykli robil sprievodcu po pobreží. Za Mombasou sa rozprestierajú rôzne tradičné dediny, plantáže s pracujúcimi ženami, panenské pláže, kopy kričiacich detí, muži pracujúci v kameňolomoch.  

Ťažká celodenná práca v neznesiteľných horúčavách za smiešnu mzdu veru nevzala úsmev z tváre ani jednému z pohlaví. Za celý deň som nepočul jedinú sťažnosť. Akoby som sa ocitol zrazu v úplne inej Afrike. Takej tej tradičnej, nepoškvrnenej konzumom. A pritom stačilo iba vyjsť kúsok za mesto.  

V rámci diskusií nik nechcel pôsobiť hlúpo, preto napríklad každý poznal Slovensko. Takže naša poloha bola až od blízkeho východu až po časť USA. V každom prípade sme boli veľmi bohatý a žijeme tu v raji. Toto jediné som im naozaj nedokázal vyvrátiť, to by sa asi ani nedalo.  

Krásnu bodku za Mombasou bol rozhovor, ktorý som viedol cestou domov s dvoma študentami z Ugandy. Predpovedali mi budúcnosť kňaza! Boli naozaj úžasný, lebo ani celibát nebol problémom môjmu kňazskému povolaniu. “Však tu aj tak skoro každý kňaz má deti”, bolo mi povedané.

--

Pozrite si fotoalbum so zábermi z môjho výletu v Mombase. Aktuálne časti môjho príbehu nájdete po kliknutí na #moja_afrika

Ďalšiu časť príbehu zverejním v stredu 29.1.2014.

#magazin #moja_afrika #zahranicie