Moja Afrika: Votrelec (11.časť)
Bola to krásna prechádzka v prírode. Videli sme množstvo zvierat, hrali futbal pri jazierku a užívali si tento raj. Pred zotmením sme sa vybrali domov. Pred bránou nás čakalo jedno dieťa. Dieťa, ktoré som myslel že už nikdy v živote neuvidím...
Ale pekne poporiadku. Keď som prichádzal do centra, bolo novootvorené a bolo v ňom len zopár detí. Väčšina z nich bola v ňom po celý čas až na pár výnimiek. Spomínal som ich už v 7. časti.
Odmietala pomáhať, odmietala jesť jeden deň staré zohriate jedlo. Cítila sa u nás veľmi nešťastná. Chcela ísť domov. Keďže nie sme väzenie a nedržíme u nás nikoho proti vôli, tak s ťažkým srdcom sme ju poslali domov. Asi 11-ročné dievča spravilo rozhodnutie, ktoré významne ovplyvnilo jej budúcnosť.
Máme tu tiež pravidlo, že kto opustí centrum, už sa doňho nemôže vrátiť. Pravidlo má racionálne základy. Deti svoju nespokojnosť často dávajú najavo vyhrážkami, napríklad že chcú odísť. Ale nikdy to nemyslia vážne lebo vedia, že keby odišli už by sa nemohli vrátiť. Porušenie tohto pravidla by niektoré deti posmelilo v správaní, ktoré by mohlo byť nebezpečné. A mohlo ohroziť krehkú harmóniu.
Tá vpravo je "ona", ešte u nás v centre (foto: Andrej Budai) Pre viac fotografií kliknite tu.
A po pol roku stála pred bránou. Nečakane, bola špinavá a sama. V tvári mala drsný až neprítomný výraz, chce la sa k nám vrátiť. Matka ju vyhodila z domu a je z nej bezdomovec.
Keďže odišla dávnejšie a tu ľudia prichádzajú a odchádzajú veľmi rýchlo, pamätám si ju len ja, náš riaditeľ a sociálna pracovníčka. A okrem mňa, nikto z tých osôb nebol v centre. Skúšam im volať, dúfajúc v nejaký zázrak, ale ten sa nedeje.
Pritom viem, čo musím urobiť, len alibisticky som chcel, nech to urobí niekto iný. Tak tam stojím a pozerám sa z očí do očí niekomu, koho som mal kedysi veľmi rád. A musím jej oznámiť, že k nám sa nemôže vrátiť.
Na otázku, kam má íšť, čo má teraz robiť, sa zmôžem len na úprimné neviem. Dám jej pohár vody, kúsok pečiva do ruky a rozlúčim sa.
Článok mohol byť dnes najmä o pozitívnych veciach: ako sme začali pracovať v teréne, o návšteve tradičných kenských domácností, o úžasných nových deckách v centre, o tom ako som už nebol jediný Slovák v centre, o hadoch a milióne iných pozitívnych tém. Ale to momentálne nejde.
Prvýkrát v živote som mal v rukách niečí život a dodnes si nie som istý, či to bolo naozaj správne rozhodnutie.
--
Pozrite si fotoalbum so zábermi môjho pobytu v Keni. Aktuálne časti môjho príbehu nájdete po kliknutí na http://www.modrykonik.sk/blogs/?h=moja_afrika
Poslednú časť príbehu zverejním v utorok 18.2.2014.
http://www.modrykonik.sk/blogs/?h=magazin http://www.modrykonik.sk/blogs/?h=moja_afrika http://www.modrykonik.sk/blogs/?h=zahranicie
Odporúčame
taketo rozhodnutia su zial velmi krute.ale potrebne. presne si to opisal v tom tvojom clanku. zivpt nie je len o prijemnych veciach. a ltreba prave hovorit a pisat o krutej realite zivota.aj o tych rozhodnutiach,ktore musi ten,kto na seba vzal zodpovednost,urobit.
pekny a skutocne pravdivy clanok si napisal.ak ked smutne skutocnosti tam su obsiahnute.
tam,kde posobis je krasna a divoka a prioda..amnohi chodia na dovolenky ju obdivovat.ale pritom nemaju ani tusenia, do akej krajiny cestuju.
ty si urobil spravne rozhodnutie. teraz mozno viac budes chapat,ze veci sa musia zmenit od zakladu v tej krajine.inak aj ta pomoc vasho centra bude len ´´nalepka.´nechap ma zle. ja viem,ze myslienka je to dobra,.ale ako vidis,tak je to len zaplatanie problemu. ato nacas. prtom sa vynaraju ine,vazne problemy tych deti.
.nechap ma zle.ja fandim vzdy pomoci detom.ale tu sa pomoct neda aleob tu nusi byt pomoc ina. a na to centrum nestaci.. lebo tie deti su detmi a preto potrebuju pomoc casto prave pred svojimi rozhodnutiami, cize potrebuju este ochrenu dospeleho ci statu.a to vy nemozete tym detom dat. ani tej dievcine ste nemohli.
clovek sa citi bezmocny v takychto pripadoch.
ale nemozes pomoct celemu svetu,obrazne povedane. vase moznosti tam su obmedzene a tie pravidla krute,ale potrebne. a ty sa musis odosobnit a pozerat na vec nezaujato v ramci svojich kompetencii a pravidiel ,co tam panuju co si mohol urbit? vziat dieta a sukromne sa o nu starat?.
to dieta je na ulici ako tisicky inych tam. s tym ty ani vase centrum nic nenarobite.
@zigy Temat na clanky je stale straasne vela a pre by opisanie kazdej situacie bolo vynimocne a neopakovatelne, ale mam pocit ze pre ostatnych by to vyznelo skor len ako opakovanie podobnych situacii a nikam to nesmerovalo...ale posledny clanok chcem napisat maximalne pozitivne, lebo tak som cely rok tam vlastne aj vnimal, napriek tomu ako zneju moje clanky
@alice107 Podla mna to vidis viac negativne ako to naozaj je. Ak si kazdy povie, ze nic sa nezmeni, tak sa naozaj nikdy nic nezmeni. Okrem toho aj mala a niekedy aj marna snaha robi cloveka stastnym🙂 Tiez to potom pre teba nie su no name deti z ulice, ale je to mala suzy, ktora je skvela v matematike a vzdy sa rozdeli aj s poslednym kuskom jedla, alebo samuel co sice je agresivny a ukradne co moze, ale ked mu napriek tomu das do ruk doveru, tak si ju naozaj vazi a vtedy nikdy nesklame a podobne. Su to realny ludia s obrovskym potencialom🙂 Takze uz len kvoli tomu sa oplati skusat.
Ludia mimo Europy tiez neinklinuju k statu a nechcu jeho pomoc ci ochranu, vsetko je zalozene na rodine a individualite. Tieto puta su tam omnoho silnejsie ako u nas. Takisto ludia su tam naozaj stastny, vesely, obrovsky optimisti do buducnosti. Takze si myslim, ze co sa tyka radosti zo zivota sa mozme skor my ucit od nich🙂 Preto netreba tieto veci vidiet len ciernobielo
@budaiko mozno si nepochopil celkom, co som pisala. ja to nevidim cierno. ale tak,ako to je v realite. tych deti mi je uprimne luto.a ver,ze keby som ja mala sa rozhodovat v takej situacii,tak by mi to bolo velmi ,velmi luto,ze to dievcatko je na ulici
ale zaroven viem,ze kaych je vtych statoch deti vela . a je to sposbene prave tym,av akom state aspolcnen skom ziradeni ziju. aj mentalitou tych ludsi, co si budeme nahovarat.
ano, v tychto kulturach su rodiny a spocnestva velmi dolezite.lebo absentujue normalny demokraticky prvok v podbe pomci statu ochranovat tych potrebnych
ja sne,ze tie deticky su nadane. aj mila .ale to nemeni ci na fakte,ze vasa üpomoc je len ´´nalepka´´ na par mesiacov. a potom co? potom kde budu tie det? co sa sn9imi stane? co sa stane stou,co si musle nechat pfred vasou branou? je to didta. mala dostat pomoc. lebo ona sa nevie spravne rozhodnut.
preve tie zneuzivane deti maju prblemy vidiet realizu aa je. casto ziju vo svojom svete, ktory si vytvorili na ochranu. ja som sa zaoberala zneuzitymi detmi pravne. tak viem,o com pisem.
preve tato vasa zverenkyn apotrebovala zvastnu ppomoc. a mozete saobratirt na urady danej krakkiny vtomto ? ze nie
no vidis.
takze takezo centra o europy bez pravne zastitenej pomci a zto konkretnej adlhodobej su len ozaj na efekt. ze sme pomohli.
ja samozreme beriem takuto pomc.ak je vsak v retzazi inych pomci,ktore nadväzuju amaju pre tie deti zmysel do buducnosti
jasne,ze ty to nezmenis. ty pomahas v ramci svojej kompetencie tam ako mozes. ale skotocne lutujem,je to ozaj len nalepka pomoci ,ktora nevedi k tomu,aby tie deti sa nenavratili do toho prstredia,z ktoreho vzisli
ale naprierk tomu t teda tie deti mozno niektore su stasne na isty cas. ci to staci, posud sam.
ale inak je to krasna priroda na safari. aj ked nie celkom bezpecne miesto.
Ja by som nemala to srdce ;(
Začni písať komentár...
Fuu ťažké rozhodnutie,nezávidím ..... A akoto že poslednú? To už nič nebude? To hádam nieeeee.