Chiby ktoré robíme na modrom koníku

Upozornenie pre slabšie povahy:

V tomto texte sa nachádzajú gramatycké chibi.

Dobrý deň, milé ženy mamičky aj budúce mamičky.

Už mi to dnes naozaj nedá, nenapísať, čo mám už veľmi dlho na srdci, a nad čím už dlho moja mysel rozjíma.V prvom rade chcem napísať, že som človek omylný, ktorý robí chyby, áno, aj gramatické aj čo sa týka životných rozhodnutí.

Existuje snáď niekto, kto ich nerobí?A to znamená, že snáď nemám ako človek právo vyjadriť sa?Pýtam sa kto sú tie dámy, ktoré tu ženu, v ťažkej životnej situácii alebo naopak ženu, ktorá má snahu pomôcť, "taktne" upozornia, že by sa mala vrátiť na základnú školu alebo, že nemá dostatok inteligencie, tak nech sa do debaty ani nezapája.

Kto má väčšie právo vyjadriť sa?Je to snáď len osoba, ktorá do poslednej bodky ovláda pravopis?Vysokoškolsky vzdelaná, alebo stačí aj maturita?

Ide podľa vás pravopis ruka v ruke s inteligenciou a patentom na pravdu.Ja teda neviem...

Vrátim sa do svojich detských čias.

Sedím v ľavici a pani učiteľka rozdáva diktáty, príde rad na mňa povedzme že sa volám "Beluňiškivová" - 4, a ďalší deň 4 a ďalší 5 a ďalší 4...Pani učiteľka na konci školského roka za mnou prišla a položila mi na lavicu 3 knihy.A povedala mi s úsmevom: Dominika ak si to nedokážeš zapamätať ako poučku, kde je i/y čítaj, čítaj a čítaj.V septembri budeš mať za jedna, uvidíš.

Pritom chcem podotknúť, že literatúra mi išla skvele, na vysvedčení som nemala horšiu ako 3, tými autormi som to vždy potiahla, ale za tie diktáty som sa hanbila, veď povedia, že som sprostá...

No a prišiel september a prvý diktát a čas podať výkon...

Nemohla som sa dočkať nasledujúcej hodiny, boli to také motýle v bruchu, ak to poznáte.

"Beluňiškivová" ....chvíľa ticha...

prsty zahryznuté do lavice...dnes za 1!Woooow, celá trieda oči na mňa a ja?Mne sa chcelo revať, a tuším som aj revala...

ach ani si nedokážete predstaviť aká pyšná som bola.V ten deň som prisahámvačku narástla o päť centimetrov.

ALE, až na stednej škole som zistila, že ten diktát vôbec nemal byť za 1 .

Po čase, keď už som bola na strednej, som ho totiž objavila doma v skrinke.Pretože som si ho pyšná odložila, a v čase úspechu ukazovala širokej rodine.

Už si presne nespomínam na počet chýb, ale viem že minimálne tri tam boli.A vtedy som zostala snáď ešte šťastnejšia ako v deň odovzdávania diktátu.A znova som revala...

A zistila som, podstatné, že ak dáte človeku len trochu sebadôveri, zrazu má chuť a motiváciu sa posunúť dopredu.A za to mojej učiteľke  patrí obrovská vďaka vlastne od toho dvanásťročného dievčaťa, ktorým som vtedy bola.❤

A teraz z iného súdka, môj manžel je dyslektik a dysgrafik a aj moja sestra, tá schytala navyše aj dyskalkúliu.

No a k môjmu manželovi:

Všade kam prídeme a treba tam vypísať nejaké papiere, je to samozrejme na mne.Len raz musel ísť na úrad-sám, proste nedalo sa mi nijako ísť s ním.

Ten stres, som na ňom videla od rána, nervózny, chodil po dome ako telo bez duše.

Bolo mi ho naozaj ľúto, ale musel to v ten deň absolvovať. Keď ma prišiel po práci vyzdvihnúť, spýtala som sa ako to dopadlo.Nálada mu hneď klesla, vraj keď mu pani podala papier, tak zostal v takom strese, že niečo pokazí, že jej povedal :

"Ja neviem písať."...?????

Zostala som veľmi zaskočená, a tá pani musela asi tiež zostať riadne vyvalená.A čím viac som na neho hľadela ako šoféroval, tak aj smutná.

Môj manžel mal totiž trochu menej šťastia ako moja sestra, pretože keď bol žiakom on, nikto o týchto dysfunkciách ani nechyroval.

On bol proste "sprostý" a hotovo.Ako prváčik dostal z čítania trojku!Malinký prváčik.Dodnes mi o tom rozpráva ako sa mu všetci v triede smialy a ako nad tým celé prázdniny premýšlal.No teraz je už trochu "obrnený" , ale len trochu.Skríva to za svoje vyhlásenia, že jemu je jedno kto si čo myslí, ale ja viem, že nieje.Ani keď išiel na ten úrad, nebolo mu to "jedno".

Ešte dodám, že môj manžel je nesmierne múdry, áno dobre čítate.MÚDRY.

A šikovný, čo sa týka manuálnych zručností, neexistuje vec ktorú by neopravil, auto, ktoré by nespojazdnil, dom, ktorý by nepostavil, vec ktorú by nevyrobil...áno je to superman 😂

Je nesmierne trpezlivý, spravodlivý, citlivý a empatický, má úžasné srdce, pomôže ak je niekto v núdzi ❤

A čo tým chcel básnik povedať?

Len toľko ženy, že inteligenciu človeka nemožno nametať z jednej nesprávne napísanej vety.

Manžel je auto klampiar, čiže celý deň "trieska po plechoch" a chodia k nemu aj vysokoškolsky vzdelaný ľudia a vlastne stačí napísať, že tý, ktorí ovládajú pravopis.Otázky, ktoré často môj manžel dostáva sú napríklad:

"A to musí ísť na lak?Veď som ho mohol pozbierať, a mohol sa dať zohriať, a s tým istým ste mi mohli auto znovu nastriekať 🙈

(No dobre použila som TOP)

Ale je toho veľa, čo by som mohla napísať.ALE môj muž si nikdy nedovolil povedať takému človeku "si sprostý?" Aj lak na nechty sa dá zohriať?A používa sa dookola?

Nie nedovolil a ani si nikdy nedovolí, lebo odhliadnuc od toho, že je to zákazník, tak môj manžel je naozaj MÚDRY človek a vie, že nadelené nám bolo každému inak a od každého sa môže niečo naučiť.

Preto, ženy prosím vás, prestante tu už riešiť inteligenciu na základe pravopisu.A zhadzovať ľudí, ktorích vôbec nepoznáte, len pre ten pravopis, tak smrteľne dôležitý.

Môj oblúbený, na záver:

"Pro hlupáka, každý hloupí"