Strach je emócia, ktorú deti veľmi prežívajú. V období rozvoja fantázie môže nadobudnúť veľké rozmery. Deti sa navzájom rady strašia a nevedia oddeliť skutočnosť od fabulácie. Vymýšľajú si rôznych duchov a bubákov. Rodičia to často podceňujú, ale keď strach dieťaťa prerastie únosnú medzu, musia sa tým začať zaoberať.
Viete zodpovedne odhadnúť, aký dopad majú na dieťa rozprávky? Skúste si spomenúť na to, čo v nás vyvolávalo iracionálny strach. Ježibaba, zlý vlk, múmia alebo aj postavička s veľkými očami... Nájdite si čas a pozerajte s dieťaťom rozprávky spolu. Pokojne mu vysvetlite, že to, čo pozeráte nemá žiadny vplyv na svet, v ktorom žijeme a zbytočne ich nestrašte.
V pivnici býva čert. Keď nebudeš v škôlke jesť, tak po teba neprídem. Pod posteľou býva bubák. Uvedomujete si, čo to s detským rozumčekom spraví?
Pôvodcami takýchto viet bývajú nielen rodičia, ale aj starší súrodenci. Deti milujú strašidelné historky, ale kým tie mladšie pochopia, že ide o hru, tak sa ešte mnohokrát strhnú zo spánku a zobudia s plačom. Stále opakujte, že nič také nejestvuje a pozornosť dieťaťa odpútajte na niečo príjemné.
Pri zaspávaní aj obyčajné vrznutie dverami spôsobí, že dieťa sa začne báť. Dohodnite sa drobcom, že ponecháte otvorené dvere alebo mu zažnete nočnú lampičku. Nebuďte však z dieťaťa nervózni, nepodceňujte jeho strach a neposmievajte sa mu. Ak sa bojí zaspávať, čítajte mu knižky, ktoré pôsobia na deti upokojujúco apomáhajú im zaspávať.
Najčastejšie medzi druhým až piatym rokom. Často ho spôsobí výrazná zmena v živote dieťaťa. Nástup do škôlky, zmenou v rodine, negatívny zážitok. Zo dňa na deň sa budí zo spánku, bojí sa zaspávať samé a vyžaduje prítomnosť mamy. Ak dieťa ešte nevie pomenovať dôvod strachu, musíte ho nájsť vy, spolu s ním. Buďte mu oporou a poskytnite mu istotu, že ste pri ňom. Aj dospelák sa bojí sám v noci prejsť tmavou ulicou alebo parkom.
Dajte jej priestor na rozlet a nasmerujte ju na pozitívne veci.
Dieťa môže bubáka nakresliť a spoločne mu nakreslite domček, v ktorom bude bývať a nemusí sa viac krčiť pod postieľkou.
Môžete dieťaťu zaobstarať vankúš s jeho obľúbeným hrdinom a v noci ho môže strážiť pred strašidlom.
Vymyslite spoločnú rozprávku, v ktorej budú mať strašidlá pozitívne vlastnosti. Nemusia strašiť deti, ale môžu sa s nim skamarátiť.
Porozprávajte dieťaťu, ako ste bojovali proti strachom vy, keď ste boli deťmi a zapojte aj starých rodičov. Každý môže povedať svoj príbeh a dieťa si uvedomí, že nie je samé a záleží vám na ňom.
Nedovoľte, aby strach obmedzoval vaše dieťa a neskôr prerástol do fóbie. Ak si nebudete vedieť poradiť ako rodič, neváhajte navštívať psychológa. Ak sa dieťa začne pomočovať alebo od strachu zajakávať, je to signál, že situácia je skutočne vážna.
#detsky_strach #strach_z_tmy #vychova
Foto: pixabay.com
Začni písať komentár...
Super clanok. 🙂 U nas na strasidla zafungoval mamin napad. Otvorili sme okno a my dospelaci sme strasidlo akoze vyhnali. Maleho sme poprosili, aby nam povedal, ked uz je strasidlo von, ze rychlo zavrieme okno, pretoze my ho nevidime, nam sa nechce strasidlo ukazat. A potom sme dokonca zo strasidielka urobili kamosa. Krpec chodil s imaginarnym strasidielkom na ruke, rozpraval sa s nim. Ako prislo tak odislo. 🙂 Ale veru NIKDY sme ho nepresviedcali, ze strasidla neexistuju, nezosmiesnovali sme jeho predstavy ani nic podobne. Jeho strach sme vzdy brali vazne. A dodnes ak mi povie, ze nechce zaspavat sam, som pri nom az kym nie je "tuhy".