Aké knižky budú deti čítať, záleží na rodičoch. Od nich závisí aj to, aký vzťah budú mať ku knihám. Deťom môžeme čítať už od bábätkovského veku. Najvhodnejšie sú leporelá, látkové knižky alebo knižky z tvrdej lepenky. V prospech čítania hovorí rozvoj reči a slovnej zásoby u detí a kvalitne strávený čas.

Doma máte knihy z detstva a pamäti spomienky na to, ako vám rodičia čítali rozprávky.  Ak ste ešte nekúpili vášmu bábätku leporelo (knižka z tvrdými stránkami), tak môžete začať čítať z klasickej knižky. Dnes sú však na trhu tak krásne knihy, ktoré sa budú páčiť aj vám.

Vybrať si môžete z mnohých tipov kníh.

Knihy s veľkými obrázkami a minimom textu sú pravdepodobne najvhodnejšie. Veľmi vďačnou témou sú zvieratká, jedlo, dopravné prostriedky, veci okolo nás. Pamätajte na to, že dieťa by obrázky malo poznať a vy by ste ich mali pomenúvať. Skúste vyzývať dieťatko k tomu, aby ukazovalo „kde je psíček, kačiatko...“.

Ak má vaše dieťatko obdobie, počas ktorého všetko ochutnáva, tak mu zaobstarajte knihu do vane. Môže sa s ňou hrať vo vode, obzerať obrázky a „ochutnávať“.

Edukačne vhodné sú knihy z látok. Mnoho mamičiek si ich aj vie urobiť, stačí použiť vhodný materiál – drsná alebo jemná látka, kúsky látok s našitými gombíkmi apod. Na internete je veľmi veľa tipov ako ich zhotoviť, ale aj možností zakúpiť ich.

Medzi najrozšírenejšie potravinové alergie patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka. Najviac ohrozuje deti do prvého roku života, ale objavuje sa aj u dospelých. Jedinou možnosťou ako fungovať s týmto problémom je vyradiť z jedálnička všetky mliečne potraviny.

Alergiu spôsobuje bielkovina obsiahnutá v mlieku. Príznaky sa objavujú už v 6. mesiaci života dieťatka. Pri dojčených deťom niekedy stačí aj to, že matka konzumuje kravské mlieko a reakcia na mliečnu bielkovinu sa môže dostaviť, hoci sa u dojčených detí táto alergia objavuje zriedkavo. Klinické príznaky sa objavujú po prechode na umelú výživu alebo tuhú stravu.

Imunitný systém reaguje na cudzorodé bielkoviny a bráni sa proti nim tak, že núti  organizmus, aby ich vylúčil. Tým systém organizmus vlastne chráni.

Pri alergii nemôžeme vymeniť obyčajné mlieko za bezlaktózové, pretože bielkovina v ňom zostáva. Takže pre alergikov je nevhodný aj bezlaktózový výrobok.

Aké má alergia na bielkovinu kravského mlieka prejavy?

• bolesť brucha
• hnačka alebo zápcha
• zvracanie
• kolika
• nadúvanie
• celkové neprospievanie u detí
• kožné prejavy – ekzém alebo žihľavka
• napuchnuté pery, ústa, jazyk, tvár a hrdlo
• alergický výzor (čierne kruhy okolo očí)
• tečúci nos
• kýchanie
• kašeľ
• anafylaktický šok - najťažšia reakcia

Keď sa nám narodí dieťatko, máme strach ho vziať do náručia, pretože je krehké. Takmer od nepamäti bábätká ukladáme do zavinovačiek, ktorá nám pomáha lepšie nielen lepšie brať dieťa do náručia. Perinka má svoju úlohu aj pri správnom vývoji chrbátika.

Chrbát bábätka nie je po narodení dostatočne pevný. Perinka alebo zavinovačka teda pomáha uchytiť krehké bábätko. Pre správne uchytenie bez perinky mu držte ľavou rukou hlavičku a pravou rukou chrbticu a zadoček.

Kým sa bábätko narodí, tak jeho chrbtica je počas vývoja v maternici ohnutá. Po narodení potrebuje čas, aby sa prispôsobila. Okrem nosenia dieťatka v perinke sa odporúča aj nosenie v babyšatke.

Šatka na nosenie bábätka je vhodná v tom, že v nej môžete dieťatko nosiť  tak, aby sa mohlo skrčiť do polohy, ktorá mu pripomína polohu v maternici. Ak nosíte dieťa na rukách, tak chrbtica znáša časť hmotnosti hlavičky.

Na správny vývoj chrbtice je vhodné pokladanie na tvrdú podložku. Do dvoch rokov dieťa nepotrebuje pod hlavu ani vankúš. Aj potom mu dávajte na spanie radšej menší, nízky a tvrdí vankúšik.Jednou z chýb, ktorej sa mamy dopúšťajú, je skoré posádzanie bábätka, čo chrbtici vôbec neprospieva. Nevhodná sedacia poloha spôsobuje skoliózu – zakrivenie chrbtice. To, že dieťatko vie už samé sedieť signalizuje, že jeho chrbtica a svaly sú už dostatočne pevné.

V súčasnosti rastie aj dopyt mamičiek po kurzoch cvičenia s dojčiatkami. Pozrite si video o správnej manipulácii s bábätkom.

Keď sa narodí malé bábätko, má veľmi dobre vyvinutý čuch. Postupne sa u neho rozvíjajú aj ostatné zmysly. Všetky sú dôležité a všetky môžeme rozvíjať. Napríklad aj hmat alebo čuch.

Hmat

Pre každého je dôležitý fyzický kontakt. Dieťa vníma hladkanie, hojdanie a prudké pohyby ho môžu vystrašiť. U bábätiek sa vyvíja hmat už v maternici a po narodení spoznáva svet hmatom. Dotýka sa všetkého a všetko ohmatáva. Dieťa skúma svoje ruky, cmúľa si prsty a chytá hračky. Ako prvú aktivitu na rozvoj hmatu môžete dávať do rúk deťom predmety, ktoré ho zaujímajú.

Dieťa využíva hmat, aby spoznávalo nové veci a niečo nové si aj zapamätalo. Namiesto toho často opakujeme, aby nič nechytalo, pretože to môže byť špinavé. Skúste ich občas aj povzbudiť k tomu, aby pomocou hmatu objavovalo vždy, keď môže.

Aktivity na rozvoj hmatu

• dovoľte deťom pohladkať zvieratko, ak viete, že nemôže dieťaťu ublížiť
• niektoré jedlá môže jesť rukami
• hrabanie sa v hline alebo v piesku
• dotýkanie sa stromov a rastlín
• skúmanie, čo je teplé, studené, mäkké, drsné, jemné, pichľavé, hebké, lepkavé

Jedna z rád, ako dopomôcť bábätku, aby sa začalo otáčať, hovorí, aby sme pri ňom ležali. Dieťatko už od tretieho mesiaca komunikuje s najmä s mamou, ale aj s ostatnými členmi rodiny, ktorí s ním trávia viac času.  Podporujte svoje dieťa, aby otáčalo za vami hlavičku a snažilo sa zapojiť celé telo.

Väčšina detí sa vo veku šiestich až siedmich mesiacov otáča na bruško bez problémov. Na brušku sa opierajú o lakte alebo sa vzpierajú na roztvorených dlaniach. Dvíhajú hrudník a časť bruška. V polohe na brušku sú stabilné, nespadnú ani v prípade, že zodvihnú jednu ruku a natočia sa do strany. Do sedu sa deti ešte nevedia samy dostať, tak ich ani nedávajte zbytočne sedieť.

Čo si všímať, keď sa dieťatko začne pretáčať?

• pozorujte reakcie dieťaťa
• ako otáča hlavičku
• ako zapája celé telo
• ako zdvíha nohy

Ako pomôcť bábätku, aby sa pretočilo?

Dotknite sa jeho nožičiek a keď ich pokrčí, podoprite mu ich. Ak svoje nožičky zatláča do dlaní, pomôže mu nájsť takú polohu, aby sa mohlo pretočiť. Postupujte však pomaly, pretože rýchle pretočenie sa môže bábätko vyľakať.

Príchod bábätka do rodiny neznamenajú iba radosti a starosti s opaterou. Po návrate z pôrodnice začínajú vybavovačky na úrade. Nikoho nenapĺňajú radosťou, ale sú nevyhnutné.

Čo všetko treba vybaviť a kde

Vo väčšine rodín je otecko ten, kto  vybaví všetko, čo treba. No nie každá mamička má pri sebe pomoc, tak aj slobodné mamičky musia všetko zvládnuť.

Po pôrode odchádzate domov s tromi tlačivami, ktoré musíte odovzdať

• pediatrovi – je to prvý lekársky záznam o novorodencovi, ktorý obsahuje údaje o ňom a pôrode. Najlepšie je doručiť ho do 24 hodín od pôrodu.
• gynekológovi – správa o zdravotnom stave matky, ktorú stačí odovzdať po pôrodnej kontrole
• hlásenie o narodení dieťaťa – je dôležité pri vybavovaní rodného listu. Informujte sa vo vašej pôrodnici, či nepošlú tieto správy za vás, niektoré to robia.

Detský pediater

Každá budúca mamička sa obáva rizikového tehotenstva. Rizikové tehotenstvo môže nastať ako u zdravých žien, tak aj u chorých žien. V článku sa dozviete, prečo rizikové tehotenstvo vznikne, aká je prevencia a čo sa dá robiť, ak už tehotenstvo vznikne. Ak ste si vedomá, že budete mať rizikové tehotenstvo, vtedy pomôže prevenciu dodržiavať. 

Rizikovému tehotenstvu predchádza podozrenie, že dieťatko sa nemusí narodiť zdravé. Medzi rizikové faktory v tehotenstve však patrí viacero komplikácií, napr. krvácanie, problémy s placentou, predčasný pôrod a pod.

Dôvody krvácania v tehotenstve sú rôzne. Väčšina krvácaní sa objaví na začiatku tehotenstva a nie vždy ide o komplikácie. Spôsobujú ho napr. hormonálne zmeny v tele, no nikdy netreba brať krvácanie na ľahkú váhu a treba navštíviť gynekológa. V druhej polovici tehotenstva je väčšina krvácaní spojených s placentou. Ak je placenta uložená hlboko dole, blokuje bábätku zdroj živín. Vtedy je nutný pobyt v nemocnici po dozorom lekára.

Predčasný pôrod môže nastať v 24.-37. týždni tehotenstva. Predchádza mu odtok plodovej vody a pôrodné bolesti. Ak hrozí predčasný pôrod, je dôležité zostať v nemocnici.

Neznášanlivosť krvných skupín môžete poznať pod odborným názvom inkompatibilita RH faktoru. Matka má v tehotenstve negatívny RH faktor a dieťa pozitívny RH faktor, po otcovi. Imunitný systém matky reaguje na dieťa v jej tele negatívne a tvorí proti nemu protilátky, ktoré môžu plod zabiť.

Čo v rizikovom tehotenstve zohráva úlohu?

Deti majú hru v pieskoviskách veľmi rady. Po hre rodičia dodržiavajú hygienické návyky, ale proti rizikám nákazy z pieskovísk je to jednostranná prevencia. Odborníci hovoria o tom, aby sme boli opatrní. Pieskoviská by mali byť pravidelne kontrolované, zvieratá majú na ne vstup zakázaný a ani odpadky tam nemajú čo hľadať.

Viaceré ochorenia môžu hroziť aj na pieskovisku a najviac ohrozené sú malé deti. 

Prevádzkovateľ pieskoviska je zodpovedný za čistenie priestoru, prehrabávanie a udržiavanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny – od marca do novembra. 

Jednoduchá prevencia

Nedávajte deťom do rúk jedlo, ak majú ruky od piesku. Do tela sa vajíčka parazitov dostanú už pri prvom dotyku s jedlom. Okrem dôkladného umytia rúk platí aj ako prevencia osveta. Na detských ihriskách a pieskoviskách nemajú domáci maznáčikovia čo hľadať.

Deťom strihajte nechty, pretože tam sa nachádzajú zárodky parazitov.

Pri joge ide o správnu metódu dýchania, meditáciu a relaxáciu a správne držanie pozícií. Joga poskytuje deťom telesné a relaxačné vyžitie. Umožňuje psychicky a fyzicky sa uvoľniť. Napriek tomu má svoje miesto viac v rôznych záujmových krúžkoch, než na telesnej výchove. Vyhláškou MŠMT z roku 1990 je povolené zaraďovať do škôl hathajogu, čo je súbor fyzických pozícií, dýchacích a relaxačných techník. Týmito cvičeniami sa dosahuje flexibilita, lepšia kondícia svalov a kĺbov.

Aby deti cvičili a nemeditovali

Deti sa potrebujú hrať, sú dynamické a cvičenie ich musí baviť. Prístup k detskej joge je podobný ako pri každom cvičení s deťmi. Vychádza z toho že deti sú motivované rozprávaním príbehov a kladie sa dôraz na atmosféru pri cvičení. Je to veľmi dôležitý moment, pretože má vplyv kladný prístup k cvičeniu v budúcnosti. V jogovej metodike sa nepoužíva súťaženie.

M. Vargová sa počas prednášok a seminárov na tému detskej jogy stretla s protichodnými názormi. "Ak vychádzame z toho, že joga je vnútorný zážitok založený na pozorovaní dych, pohybu a pocitov, tak o joge pre deti nemôže byť reč. Ak však porovnávame metodiku detskej jogy s metodikou iných pohybových aktivít, tak je namieste hovoriť o jogovej metóde vedenia detí. Táto metodika je rozdielna od metodiky jogy pre dospelých," dodáva. 

Pri cvičení jogy je dôležitá pokojná atmosfére, pohoda a tolerancia. Lektori sa držia zásady, že každé dieťa má možnosť byť pochválené, či je menej alebo viac pohybovo zdatné. 

Zásady detskej jogy

Keď rodičia privykajú dieťa na nočník alebo toaletu, nevedomky sa dopúšťajú mnohých cbýb, z čoho môže neskôr vzniknúť trauma z kakania. 

Základné pravidlo znie: Nestresujte. Z neurologického hľadiska je dieťa zrelé na nočník až od 21. mesiaca, keď dokáže vedome zadržať moč a stolicu. Skoré posádzanie na nočník môže byť pre dieťatko traumatizujúce.

Keď dieťa urobí vo svojom živote veľký krok, akým chodenie na nočník určite je, môžu náhle nastať určité problémy. Dieťa sa zľakne, napr. aj toho, že nekaká do  plienok. Rodičom pripadá strach ako banalita, ale dieťa nezdieľa tento názor. Skúste mu ponúknuť svoju náruč a poskytnite mu oporu a zostaňte pokojní. 

Môže sa stať, že po nepríjemnej príhode s kakaním sa dieťa zasekne a odmieta kakať. Najdôležitejšia zásada znie: Vydržať, nekričať na dieťa a neobviňovať ho. Tento problém by sa však nemal stať najdôležitejším bodom celého dňa. Pokiaľ chce dieťa kakať radšej do plienky, než do nočníka, skúste mu vyhovieť.

Nestihlo? Nevadí
Ak vaše dieťa nestihne dobehnúť na nočník, nevyjadrujte sa o tejto nehode hanlivo a dbajte na to, aby to nerobil nikto z rodiny. Radšej dieťa vždy pochváľte za jeho úspechy.

Kolotoč okolo problémov s kakaním sa totiž začína vtedy, keď dieťa stolicu zadržuje, než by šlo na nočník alebo na toaletu.

Každá mamička sa teší na to, kedy jej dieťatko začne rozprávať. Niekedy sa však stane, že sa mu jazýček rozviazať nechce alebo rozpráva nezrozumiteľne. Nie všetky deti sú tabuľkové a každé dieťa má vlastné vývinové tempo, ktoré sa odráža najmä vo vývine reči.

Dôležité je si uvedomiť, že dieťatko komunikuje už od narodenia, hoci krik nie je rečou. Krikom si trénuje dýchacie a hlasové orgány. Ak matka vie odhadnúť, čo sa snaží krikom „povedať“, tak pomáha mu krik rozlišovať. Postupne dieťa napodobňuje zvuky okolia a šteboce a takto pripravuje svoje hlasové orgány na výslovnosť hlások a slov. Vývoj reči súvisí s vývojom myslenia a jednou z kľúčových vecí na rozvoj reči je počúvanie vlastnej a cudzej komunikácie. Dieťa rozumie slovám ešte skôr, než ich začne používať a reaguje pohybom, mimikou, hnevom, smiechom. Vtedy by ho mali rodičia podporovať a komunikovať s ním. Rodičia by mali hovoriť jasne a čisto. Dieťaťu pri rozvoji reči môžete pomôcť detskými riekankami, básničkami, rozprávkami. Pomenúvajte obrázky v knižke, opisujte ilustrácie. Spievajte svojim deťom a neskôr s nimi.

Vývoj detskej reči

• do 1. roku – dieťa rozumie jednoduchým pokynom a začína opakovať krátke slová
• do 2. roku – tvorí jednoduché vety a rozširuje si slovnú zásobu 
•  do 3. roku – dieťa hovorí vo vetách, používa otázku prečo a rozvíja si verbálnu slovnú pamäť 
• do 4. roku – slovná zásoba sa zväčšuje, dieťa rozpráva plynule, vie prerozprávať jednoduchý dej 
•  do 5. roku – dieťa chápe aj zložité deje, má už veľkú slovnú zásobu, používa jednoduché súvetia a náročnejšie kombinácie slov 
• medzi 4. – 7. rokom: správna výslovnosť všetkých ostatných hlások, vo všetkých pozíciách v slove; k najťažším hláskam patria L, R a sykavky S, C, Z, Š, Č, Ž, DŽ.

Existujú však určité prejavy a náznaky, ktoré naznačujú, že vyhľadať odborníka je namieste. Rodičia by mali spozornieť, keď po tretích narodeninách dieťa:

• nevie správne vytvoriť hlásku alebo si hlásky zamieňa
• s námahou zopakuje dlhé slovo, ktoré nevie vysloviť
• spontánnej reči okolie nerozumie
• v štyroch rokoch nesprávne vyslovuje hlásky
• v piatich rokoch má problém s l a sykavkami

Všetky matky nemôžu dojčiť a nie všetky deti sú dojčené. Nie všetky matky chcú dojčiť a nemusia mať k tomu zdravotné dôvody. Nie sú však preto horšie matky a ich deťom nemusí nič chýbať. 

Dojčenie dáva matke pocit, že dieťa k nej patrí, takže ak matka môže dojčiť, dojčiť by mala. Pribúda však žien, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu dojčiť. Často ide o zdravotné dôvody. Na matky, ktoré nemôžu dojčiť je vyvíjaný tlak z mnohých strán, pretože v súčasnosti je propagácia dojčenia a osveta naozaj silná.

Naozaj zlyhávajú?

Matky, ktoré nemôžu dojčiť majú často pocit, že zlyhávajú a nie sú plnohodnotné matky. Nasleduje cesta, počas ktorej skúšajú techniky na rozbeh laktácie a podpore dojčenia, počúvajú rady okolia. Môžu uviaznuť v bludnom kruhu a žiť s pocitom zlyhania. V takom prípade je lepšie prejsť na umelú výživu, ktorá môže byť lepším riešením. Vzťah matka-dieťa neurčuje len to, či bolo dieťa dojčené a mama, ktorá nedojčí, nie je automaticky horšou matkou.

Dôvody, pre ktoré mamičky nedojčia:

• dieťa je adoptované - aj keď aj tu je to možné 
• užíva lieky
• hrozí laktačná psychóza
• má vpadnuté bradavky

Príčiny nechutenstva sú rôzne. U dojčiat môže za nechutenstvo oslabený sací reflex alebo prerezávanie zubov. Ak sa dieťa potýka s chorobou, nechutenstvo je sprievodným javom zdravotných problémov.

Počas rekonvalescencie je detský organizmus oslabený. Nenúťte dieťa jesť nasilu. Výsledkom bude ešte väčší útlm chuti do jedla, prípadne znížené vylučovanie žalúdočných štiav, čo znižuje chuť do jedla ešte viac.

Najčastejšie sa nechutenstvo prejavuje pri

• dlhšie trvajúcej horúčke, nádche, infekcii
• hnačke a zvracaní 

Choroba zapríčiní zníženú chuť do jedla a znížený príjem potravy. Ak je chuť do jedla znížená iba na krátko, nie je potrebné panikáriť. Vtedy je dôležité zabezpečiť dieťaťu dostatok tekutín a kvalitných bielkovín. Ak je nechutenstvo dlhšie ako 1-2 týždne, tak vyhľadajte lekára.

Predovšetkým dohliadnite na dostatočný príjem tekutín. Pokiaľ ide o nechutenstvo počas choroby, obmedzený príjem potravy alebo i krátkodobé hladovanie môže dieťaťu aj prospieť. Pri deťoch do jedného roka však nechutenstvo konzultujte s lekárom. 

Ak má vaše dieťa viac ako štyri roky a cmúľa si palec, začína mať problém, pretože sa tým zvyšuje riziko problémov so zubami a rečou. V prípade, že si cmúľa palec po piatom roku, pravdepodobne čelí emocionálnemu problému alebo poruche, najčastejšie úzkosti. Aby sa tieto problémy vyriešili, potrebuje odbornú pomoc. Často ide o jednoduchú liečbu, ktorá je účinná a pomáha.

Mnohí odborníci sa  zhodujú v tom, že cmúľanie palca by mali rodičia ignorovať a problém odzneje sám od seba. Liečbu potrebujú deti, ktoré si cmúľajú palec po 4. a 5. roku s veľkou intenzitou. Na každé dieťa však platí niečo iné. Ak spolupracuje, odučí sa jednoduchšie, no keď odmieta spolupracovať, zlozvyk neodzneje. Väčšinou odoznie potreba cucania si palca okolo dvoch rokov. Niektoré deti však zvýšia frevenciu a intenzitu do takej miery, že sa cucanie stáva sociálnym alebo dentálny problémom.

Zapojte celú rodinu

V prvom rade by si rodičia mali ujednotiť, či ide len o bežný zlozvyk alebo zlozvyk, ktorý upozorňuje na určité psychické problémy. V takom prípade, je potrebné konzultovať odstránenie zlozvyku s detským psychológom. 

Pri bežnom zlozvyku je vhodné vysvetliť dieťaťu, prečo je cmúľanie palca nevhodné, čo spôsobuje a prečo by s tým malo prestať. Rodičia by mali zvoliť takú formu rozhovoru, aby to dieťa pochopilo a spolupracovalo. Ak pôjde o násilné odvykanie, rodičia nebudú úspešní, pretože nátlak nepomáha. 

Ak dieťa počas dňa spolupracuje, môže nastať problém s cmúľaním palca v noci. Počas spánku si dieťa vloží prst do úst podvedome. Pomôcť môžu rukavice, ktoré sú upravené tak, aby prsty neboli v rukavici jednotlivo, ale v celku.

Máj je mesiac, ktorý patrí matkám. Druhý májový týždeň je výnimočný tým, že od 8. do 14. mája prebieha Európsky týždeň nosenia detí vo vyše 40-tich slovenských mestách. 

Mottom 1. ročníka Európskeho týždňa nosenia detí (ETND) je „Stále ťa nosím“, ktoré pochádza z anglického I carry you always. Myšlienku ETND na Slovensku podporuje OZ Nosma, ktoré na svojej stránke ponúka zoznam  miest zapojených do Európskeho týždňa nosenia detí na Slovensku.

Toto podujatie prepája všetky nosiace mamy, skupiny a spoluprácu organizátoriek z celej Európy. Mamičky a oteckovia môžu navštíviť množstvo akcií, prednášok, cvičení a tancovaní s bábätkom v šatke. Informácie o nosení môžu získať aj rodičia, ktorí nepraktizujú nosenie detí, pretože mnohé akcie sa budú konať vo verejných priestoroch.

ETND nadväzuje na Medzinárodný týždeň nosenia detí, ktorý podnietil mnoho rodičov k noseniu detí. Rozdiel medzi týmito podujatiami spočíva v tom, že kým Medzinárodný týždeň nosenia detí pozostával zo sprievodov nosiacich rodičov v mestách a sprievodné podujatia boli uzavretné, ETND otvára nosenie verejnosti. 

Puto matky a dieťaťa sa nosením prehlbuje. Nosením dieťatko nerozmaznávame, práve naopak -  ide o neoddeliteľnú súčasť života mamy a dieťaťa.

Pozrite si, ako vidí svet bábätko v kočíku a v nosiči

Niekedy sa stane, že mamička napriek snahe a chceniu nemôže svoje dieťatko dojčiť. Predchádza tomu niekoľko problémov, ktoré vďaka pomoci  niektoré mamy prekonajú, no snaha občas nemusí vyjsť. 

Základom umelej výživy je kravské mlieko a jeho zloženie je upravené tak, aby sa podobalo ľudskému mlieku.  Umelá dojčenská výživa je vysokokvalitný výrobok, ktorý musí spĺňať prísne hygienické normy. Pre detský organizmus zabezpečuje všetky zložky dôležité pre rast a vývin dieťatka.

V súčasnosti sa stále nepodarilo, napriek snahám odborníkov, vyrobiť také umelé mlieko, ktoré by bolo dokonalou náhradou materského mlieka. Úprava mlieka sa týka všetkých jeho hlavných zložiek – bielkovín, sacharidov a tukov. V umelom mlieku je upravený pomer bielkoviny srvátky ku kazeínu. Čo sa týka sacharidov, zloženie je prispôsobené tak, aby mlieko obsahovalo výhradne laktózu alebo len malý podiel iných sacharidov.

Čo obsahujú umelé náhrady mlieka

Umelé náhrady kúpite podľa veku dieťaťa a nachádza sa v nich viac železa, než materskom mlieku. Sú obohatené o oligosacharidy - látky obsiahnutej v materskom mlieku - mliečny cukor a probiotiká, ktoré podporujú zdravé fungovanie tráviaceho systému. V súčasnosti sa do umelých náhrad pridávajú aj nukleotidy, ktoré zmenšujú rozdiel medzi materským mliekom a umelým. Aj táto látka podporuje vyvíjajúci sa a rastúci organizmus. Pre správny vývoj mozgu je v umelom mlieku zastúpený rastlinný tuk s obsahom mastných kyselín, taktiež pre obranyschopnosť črevnej sliznice. 

V lekárňach alebo dobre zásobených obchodoch s potravinami nájdete tri základné typy mliek

Poznáte tú úľavu, keď je všetko upratané a na svojom mieste. Ako dlho potrvá, kým deti narobia neporiadok? Do bytu udrie blesk alebo sa prirúti víchrica. Nebudete predsa upratovať samé do jeho dospelosti. Deti sú súčasťou rodiny, žijú s vami v domácnosti a mali by rodičom pomáhať. Učia sa tak samostatnosti a zodpovednosti. A rodičia sa musia obrniť trpezlivosťou.

Janko alebo Zuzka nevnímajú neporiadok tak, ako ich rodičia. Chcú skúmať veci okolo seba a hračky, knihy, riady v kuchyni vyhadzujú preto, že je to pre ne prirodzené. Chvíľu robia jednu činnosť o pár minút druhú. Rodičia však vnímajú iba spúšť. 

Deti napodobňujú svojich rodičov a tento princíp platí aj v upratovaní. Keď dieťa vidí rodičov upratovať, rado pomôže. Hračky môže ukladať do škatúľ alebo boxov na hračky. Hoci bude spočiatku nemotorné a pomalé, nezabúdajte, že v ňom treba pestovať pocit, že jeho pomoc je pre vás nenahraditeľné.

Vypestujte v dieťati zvyk, že po každom dohraní a pred spaním je dôležité si hračky upratať.

Veci majú svoje miesto

Čo ešte dieťa zvládne? Postupne vám môže pomáhať s prácami, na ktoré bude stačiť. Patrí sem utieranie prachu, nosenie bielizne do práčky, vykladanie bielizne z práčky. S narastajúcim vekom rastie aj odmietanie upratovať. Dosahovať splnenie príkazov krikom a vyhrážkami však nemá veľký význam. Dieťa sa učí tak, že chápe súvislosti. Keď vám pomôže s upratovaním, zostane viac času na iné aktivity.

Strach je emócia, ktorú deti veľmi prežívajú. V období rozvoja fantázie môže nadobudnúť veľké rozmery. Deti sa navzájom rady strašia a nevedia oddeliť skutočnosť od fabulácie. Vymýšľajú si rôznych duchov a bubákov. Rodičia to často podceňujú, ale keď strach dieťaťa prerastie únosnú medzu, musia sa tým začať zaoberať.

Pozor na rozprávky?

Viete zodpovedne odhadnúť, aký dopad majú na dieťa rozprávky? Skúste si spomenúť na to, čo v nás vyvolávalo iracionálny strach. Ježibaba, zlý vlk, múmia alebo aj postavička s veľkými očami... Nájdite si čas a pozerajte s dieťaťom rozprávky spolu. Pokojne mu vysvetlite, že to, čo pozeráte nemá žiadny vplyv na svet, v ktorom žijeme a zbytočne ich nestrašte.

Čert v pivnici, bubák pod posteľou

V pivnici býva čert. Keď nebudeš v škôlke jesť, tak po teba neprídem. Pod posteľou býva bubák. Uvedomujete si, čo to s detským rozumčekom spraví?

Pôvodcami takýchto viet bývajú nielen rodičia, ale aj starší súrodenci. Deti milujú strašidelné historky, ale kým tie mladšie pochopia, že ide o hru, tak sa ešte mnohokrát strhnú zo spánku a zobudia s plačom. Stále opakujte, že nič také nejestvuje a pozornosť dieťaťa odpútajte na niečo príjemné.

Detská dezintegračná porucha - Hellerov syndróm je zriedkavý stav, kedy dovtedy normálne sa vyvíjajúce dieťa prestáva rozprávať, stráca záujem o hru a svoje okolie a prichádza o motorické zručnosti.
Hellerov syndróm po prvýkrát opísal v roku 1908 Theodor Heller, špeciálny pedagóg z Viedne. Publikoval prípad šiestich detí, u ktorých medzi tretím až štvrtým rokom života došlo k výraznej strate nadobudnutých schopností a nástupu ťažkej mentálnej retardácie. Vývoj u týchto detí predtým prebiehal normálne. Hellerov syndróm je zložitá porucha, ktorá postihuje rôzne oblasti vývoja dieťaťa a jej príčina nie je známa. 

"Naše dieťa sa vyvíjalo ako zdravé dieťa. No kým dovŕšilo 3 roky, prestalo rozprávať, nejavilo záujem o hru, malo problémy s motorikou a opäť začalo nosiť plienky. Najskôr sme si mysleli, že je to prechodné obdobie a keď sa s ním budeme navštevovať špecialistov, tak mu pomôžu. Dúfali sme, že začne opäť rozprávať, behať a hrať sa. Ale diagnóza nebola priaznivá a lekári povedali, že je mentálne retardované." To je jeden z podobných príbehov, s ktorými sa mamičky zveria.

Kedy zbystriť pozornosť

Hoci každé dieťa má svoje vlastné vývinové tempo, rodič vníma vývoj svojho dieťaťa. Kontaktovať lekára by ste mali už pri podozrení zaostávania vo vývoji, straty nadobudnutých zručností a schopností v jazykovej, sociálnej, motorickej a poznávacej oblasti. Úpadok vo vývoji postihuje aj samoobslužné úkony, dieťa sa nedokáže samé nakŕmiť a pýtať sa na nočník. Poruchu sprevádza stereotypné správanie, podráždenosť, vzdorovitosť. Rodičia sa môžu domnievať, že u dieťa má poškodený mozog, ale v prípade Hellerovho syndrómu k poškodeniu nedochádza. Lekári sa domnievajú, že mozog nepracuje správne. Pre rodičov nastane kolotoč vyšetrení, na konci ktorých čakajú nepriaznivé prognózy. 

Lekár musí najprv vylúčiť iné ochorenia a následne je odovzdané do rúk odborníkov - neurológa, psychiatra... Neurologické vyšetrenia zriedkakedy odkryjú neurologickú alebo inú príčinu. 

Spolupráca s odborníkmi

Mnohým ženám tehotenstvo natrvalo zmení telo. Takže väčšina z vás pozná strie, ochabnuté brušká a jazvy. Narodením bábätka zabudnete na tehotenské nevoľnosti a pôrodné bolesti a až neskôr uvedomíte, že tehotenstvo a pôrod zanechalo na tele stopy, ktoré sa budú hojiť a miznúť postupne.  Okrem starostlivosti o bábätko by ste nemali zabúdať na seba a venovať pozornosť aj regenerácii svojho tela.

Jazvy, ktoré zostanú po pôrode, sú spravidla z nástrihu hrádze alebo sekcie. O tom, či treba alebo netreba nástrih hrádze pri pôrode sa vedú diskusie. Skúsenosti zo zahraničia hovoria jednoznačne proti, no v prostredí slovenských pôrodníc je tento zákrok veľmi častý. Jazva po nástrihu znepríjemňuje starostlivosť o novorodenca mnohým mamičkám.

Ako urýchliť hojenie jazvy?

Medzi najčastejšie komplikácie patrí zápal. Po poranení hrádze sa odporúča partie oplachovať vlažnou vodou a obmývať hojivým bylinkovým roztokom po použití toalety. Udržiavajte ranu v suchom prostredí, aby nezačala mokvať. Je to ťažká úloha, najmä v prvých dňoch. V lekárni vám odporučia bylinky na sedacie kúpele, ktoré sú účinné pri hojení rán.
Nastrihnutá hrádza by sa mala definitívne zahojiť do dvoch mesiacov, ak nedôjde k žiadnym komplikáciám. 

Liečivé bylinky

Repík lekársky má vynikajúce čistiace účinky, preto je vhodný na oplachovanie popôrodných poranení.
Harmanček pravý má protizápalové účinky, pomáha pri bolestiach a urýchľuje hojenie rán. Jeho používanie sa odporúča až po oplachovaní repíkom, pretože podporuje uzatváranie rán, ktoré nie sú zahojené zvnútra.
Dubová kôra má takisto dezinfekčné  a sťahujúce účinky.
Výťažky z týchto byliniek môžete aplikovať aj vo forme gélov alebo mastičiek.