Milujem svoje deti, ale aj ich mam rada.
Ak by som napisala nejaky clanok, toto by bol jeho nadpis. 😂 (Tolko veci sa uz roky chystam zdielat s vami, a pritom som uz tak dlho nemala cas cokolvek napisat.. Opat som tu dlho nebola. Ale opat sa tu rada vraciam.) Chcem vam povedat, do akeho bodu som sa v mojej vychovnej ceste dostala! Dnes mi doslo, ze napriek tomu, ze svoje deti milujem, ako matky svoje deti miluju, tak okrem toho ich este mam aj rada (cize by mi s nimi bolo fajn, ak keby neboli moji). S cudzimi detmi je to vzdy tak ..ze nie uplne na bomby zdielate tu lasku ako k svojim, ale ked sa pozriem na tychto svojich, mam ich rada ako ludi, nielen ako svoje deti. (Aj ked ma niekedy privadzaju do sialenstva😂). Kazdy dostal nieco uzasne...jeden je vtipny, druhy usilovny, nezny, vytrvaly, lojalny, starostlivy, kreativny, mudry, solidarny, talentovany, ludsky, chapavy.. tolko peknych veci na nich vidim (ale rozumejte, ze pozeram z nadhladu, nakolko sa da. Nielen tak prvoplanovane na to, ze su moji, ze vidim len to fajn .. A vidim aj tie menej pekne vlastnosti 😂, slubujem! Vidim ich. A pracujeme a nimi.). A dakujem Bohu, ze mi takychto 5 krasnych dusi poslal do opatery na chvilku. Ze ma mozu tolko peknych veci naucit. Ze ma mozu vychovavat. Ze to mozem okukavat. Cim viac sa snazim priblizit k Panu Bohu teoreticky, tym viac mi staci pozriet doma na prax a nemudrovat.... neuveritelne. Dakujem, ako vzdy. Za to, ze ich mame ..ale aj za to, akych ich mame, aj za cestu, ktoru s nimi zdielam ♥️♥️💛🩵🩵 obrazok len ilustracny 😉