A . Čo sa modlíte vy pri skladaní prádla?

Totiž... Skladanie prádla (po slovensky bielizne) je aktivita, ktorú úprimne nenávidím.

Ú P R I M N E.

A keďže mám dedinské deti, máme stajňu, zvieratá, dvor, blato, chlapcov, prírodu...je nás veľa, niektorí sme grambľaví, niektorí ugrcaní... No keďže keďže, ale u mňa práčka ide v podstate nonstop. Žehlenie by ma regulérne zabilo, už len skladanie a ukladanie ma privádza na úplný okraj duševnej rovnováhy... Tak vždy začínam..

Bože.... .
Bože! ....
(Nádych. Výdych. Minúta pauza).
Milý Bože.
Dopraj mi, s pokojom začať skladať toto prádlo.
Milý Bože, dopraj mi ho doskladať.
Milý Bože. Ďakujem Ti, že mám pre koho skladať toto prádlo. Bože ďakujem, že mám skladať čo.
Že máme toho toľko.
Že mám toľko milovaných ľudí, ktorí si môžu toto pokrčené prádlo ráno obliecť.
Milý Bože, ďakujem Ti, že zas ráno príde ráno a niekto toto prádlo použije. Padne mu na úžitok. A že dokonca je to niekto z ľudí, ktorých úprimne ľúbim.
Milý Bože. Ďakujem, že nemusím vybrať cca 5 z týchto vecí každému z nás a utekať s nimi v kufri niekam preč .
Vlastne Bože môj, ďakujem, že tu mám mier a že sa môžem pri skladaní tohoto (nenávideného) prádla pozerať von oknom na tú nádhernú krajinu. Nezdevastovanú.
Ďakujem Bože, že to prádlo môžem skladať u seba v spálni, pre ľudí, ktorých ľúbim, aby si ho zajtra mohli na chvíľu obliecť a nevyzerali ako z pralesa. Aspoň na okamih.

Vlastne v podstate Ti, Bože, ďakujem. Že to môžem robiť.
Ďakovať za niečo, čo mám rád, rada .. za Mercedes na dvore, za Korsa v skrini, za Nutellu v špajzi.. to je tak trochu pokrytectvo, že?

Vždy si predstavujem, keď za niečo také "vdakyhodné" ďakujem, ako "napr" za zdravé deti, že si Pán Boh myslí, či mi nešibe, či sa náhodou nechcem sťažovať. 😂😂 Ale!

Ďakovať za veci, ktoré človek nenávidí..., za prádlo, ktoré musí poskladať, za kávu, ktorú niekomu zo slušnosti urobí, aj keď celý čas zatína zuby, za cúvnutie späť, aj keď vieš, že máš pravdu, za všetky všetky veci, ktoré človek môže ofrfľat, odmietnuť, dokonca sa kvôli nim pohádať .. no len v srdci ich potichy prijať a poďakovať za ne, opustiť svoje ego, emócie a hľadať v nich veci, ktoré nimi chcel povedať Pán..
ďakovať za to VŠETKO,
to je začiatok cesty k pokoju ♥️