Milujem svoje deti, ale aj ich mam rada.
Ak by som napisala nejaky clanok, toto by bol jeho nadpis. 😂 (Tolko veci sa uz roky chystam zdielat s vami, a pritom som uz tak dlho nemala cas cokolvek napisat.. Opat som tu dlho nebola. Ale opat sa tu rada vraciam.) Chcem vam povedat, do akeho bodu som sa v mojej vychovnej ceste dostala! Dnes mi doslo, ze napriek tomu, ze svoje deti milujem, ako matky svoje deti miluju, tak okrem toho ich este mam aj rada (cize by mi s nimi bolo fajn, ak keby neboli moji). S cudzimi detmi je to vzdy tak ..ze nie uplne na bomby zdielate tu lasku ako k svojim, ale ked sa pozriem na tychto svojich, mam ich rada ako ludi, nielen ako svoje deti. (Aj ked ma niekedy privadzaju do sialenstva😂). Kazdy dostal nieco uzasne...jeden je vtipny, druhy usilovny, nezny, vytrvaly, lojalny, starostlivy, kreativny, mudry, solidarny, talentovany, ludsky, chapavy.. tolko peknych veci na nich vidim (ale rozumejte, ze pozeram z nadhladu, nakolko sa da. Nielen tak prvoplanovane na to, ze su moji, ze vidim len to fajn .. A vidim aj tie menej pekne vlastnosti 😂, slubujem! Vidim ich. A pracujeme a nimi.). A dakujem Bohu, ze mi takychto 5 krasnych dusi poslal do opatery na chvilku. Ze ma mozu tolko peknych veci naucit. Ze ma mozu vychovavat. Ze to mozem okukavat. Cim viac sa snazim priblizit k Panu Bohu teoreticky, tym viac mi staci pozriet doma na prax a nemudrovat.... neuveritelne. Dakujem, ako vzdy. Za to, ze ich mame ..ale aj za to, akych ich mame, aj za cestu, ktoru s nimi zdielam ♥️♥️💛🩵🩵 obrazok len ilustracny 😉
Nie je tam moj muz, tak sa mi nechce napisat, ze "moji najdrahsi ludia".. SU to sice moji najdrahsi ludia 🙂, ale bez neho nie su komplet. Ale fotka je to pekna, hreje ma od rana pri ♥️... Takze...tadaaa VACSINA mojich najdrahsich, najkrasnejsich, najvzacnejsich ludi na jednej fotke ♥️♥️💛💙💙. Milujem svoje deti celkom bezvyhradne, ale moj muz je VZDY pred nimi, cokolvek sa udeje, verite mi? Vzdy bol 💕. Bez neho by totizto nebola tato fotka a tito uchvatni ludia na nej......ale zas.... nie kvoli nim ho lubim. Vdaka nim ho lubim viac 🙂. Takze ....aj ked na fotke sice nie je, prispevok je o nom 🙂 lubim Ta.
Moje male babatko, s kym sa Ty len budes hrat a salit? Ha? Och vyhoda je mat dvojicky, vyhoda. Ako matka dvoch parov to mozem spokojne vyhlasit. Teraz ma srdce boli, ked si predstavim, ze jej "rovnocenny" partak na blbiny bude chybat, bude jej chybat prvy den v skolke, skole...na prvom vylete, pri prvom probleme... Moje male dievcatko. Starsi si pojdu svojimi cestami uz onedlho a Ty co, moj hribicek, samucky sam? 💛😥💛😥💛
Ake prace/aktivity doma detom nechate robit? Co musia, kedy to musia, a co mozu ROBIT? Myslim ako normalne aktivitu vykonavat, varit, umyvat (kupelne, aj wecka!), pratat, krmit, prat, prezliekat periny atd atd. Co by ste im nikdy nedali robit, aj ked niekto iny s tym vobec problem nema a co, naopak, od nich vyzadujete na kazdodennej baze? Co vsetko robite za deti a co uz nie? V com im nechavate volnu ruku (aj ked by ste si to spravili mozno radsej same)? A zhruba od akeho veku od nich niektore cinnosti vyzadujete a ako sa vam dari to od nich aj mierovou cestou (bez autoritativmej nadvlady) dosiahnut? A vo uz vyzadujete prisnejsie, za cenu trestov atd..? Budem celkom vdacna za akekolvek podnety a diskusiu 😘 A nemyslim zrovna sadenie kvietkov, len ma to tak vseobecne zaujima a tato fotka mi celkom do toho zapasovala 🙂
Velmi som zvedava, ake roky nas cakaju, aki ludia z nich vyrastu, akymi cestami sa vyberu. Zivot matky je od zaciatu spaty so strachom. Od zaciatku cesty, na ktorej im robim chvilku spolocnost, sa zmierujem s dvomi tazkymi pocitmi, a to, ze raz po tych svojich nohach odidu. A so strachom, ci z tych noh tvrdo nespadnu. Od zaciatku sa snazim presvedcit samu seba, ze TO je moja uloha, naucit ich chodit a naucit ich slobodne odist. Naucit ich vstat po pade a kracat dalej... Pozeram tak na nich, este kym su pri mne... velmi mi v tomto boji so strachom o nich pomohol jediny ucinny pohlad- nechat to vsetko na Najvyssieho. Snazim sa byt taka matka, aby sa raz dobrovolne chceli ku mne sem tam vratit na kavu a kolacik (ale ten si musia kupit, ja peciem zle😂) 🙂, snazim sa zorientovat ich trosku vo svete, aby ich potom realita zivota velmi nezaskocila😂, a to vsetko ostatne, dolezite, aj tak bezvyhradne nechavam na toho, komu patria a ktory s nimi ma aj tak svoje plany... ♥️
Ked som tak hladala narodeninovu fotku, ktoru tu dnes Alzbetke pridam na pamiatku, vyskocilo na mna toto a vedela som, ze to je ta prava!! Nie je sice ani nastajlovana, ani narodeninova, ale proste som z nej nemohla vynechat tychto mojich dalsich milovanych styroch ludi ♥️♥️💛💙💙 Su vo vzajomnej symbioze a spolopracuju velmi vyrovnane- ona je stastim pre nich a oni su stastim pre nu. Neopisatelne sa miluju navzajom. Je to neuveritelne uzasne, ako nam toto vyrehotane diecatko prislo este do zivota, zelam Ti, kvetinka moja, z celeho srdca len to najlepsie, veris mi, ze viac sa zelat neda? Si nase stastie uz presne jeden rok a ja v podstate ani neviem, ako mam za toto cele podakovat 💕💕💕💕💕🌷🌷🌷🌷🌷💕💕💕💕💕
Kričím po nich. Vrieskam. Rozčuľujem sa. Trápim sa. Po nociach si to vyčítam.. zlyhávam..nonstop. Každý deň robím chyby a zaslúžim si titul Najhoršia matka roka. Tak si aspoň líham do postele a večer čo večer sa modlím, aby som ráno bola mama lepšia. Kľudnejšia a vľúdnejšia. A potom, práve v takejto jednej opúšťajúcej sa chvíli nájdem niekde toto... Môj malý syn si neželá nič hmotné, ale toto. Toto! A dostalo ma to do kolien a bliklo vo mne svetielko, že snáď to nerobím celé až tak zle ..... Pretože predsa......... 🤍 Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.🤍
Lebo najkrajšie na Vianociach je to čakanie na nich, noačooo, že je 12.11. 😂 (ale s Bublém čakám až na posledný novembrový týždeň, slubujem 😂) máme fejkový krb? Máme! Svetielka máme, spotenú cicku tiež, dobre nám je, ľúbime sa♥️♥️ urobte si veľké radosti z tých najmenších vecí, kašľať na dátum a pravidlá 🥰🥰🥰
Odkedy sa poznám, milujem jeseň. Celý rok sa teším na toto, ALE odkedy mám ICH, tak je to miliónkrát dokonalejšie... S nimi je všetko parádne, neskutočné, úžasné, vtipné, veselé, šibnuté, obyčajné... (zámerne píšem len pozitíva🤣). A neobyčajne krásne. Už teraz mi chýbajú, zakladám si tu túto fotku na dobu o pár rokov, keď mi túto našu jesennú tradíciu (obyčajné vychádzky do lesa za domom...nič svetoborné, najobyčajnejšie prechádzky na svete... A predsa najkrajšie na svete♥️♥️♥️) okašlú a pôjdu si za svojimi záujmami. Už teraz mi je za tým smutno.... Myslím, že toto a práve toto sú najdôležitejšie a najvzácnejšie okamihy môjho života. A som vďačná, že mi boli dopriate ♥️
A . Čo sa modlíte vy pri skladaní prádla?
Totiž... Skladanie prádla (po slovensky bielizne) je aktivita, ktorú úprimne nenávidím.
Ú P R I M N E.
A keďže mám dedinské deti, máme stajňu, zvieratá, dvor, blato, chlapcov, prírodu...je nás veľa, niektorí sme grambľaví, niektorí ugrcaní... No keďže keďže, ale u mňa práčka ide v podstate nonstop. Žehlenie by ma regulérne zabilo, už len skladanie a ukladanie ma privádza na úplný okraj duševnej rovnováhy... Tak vždy začínam..
Bože.... .
Bože! ....
(Nádych. Výdych. Minúta pauza).
Milý Bože.
Dopraj mi, s pokojom začať skladať toto prádlo.
Milý Bože, dopraj mi ho doskladať.
Milý Bože. Ďakujem Ti, že mám pre koho skladať toto prádlo. Bože ďakujem, že mám skladať čo.
Že máme toho toľko.
Že mám toľko milovaných ľudí, ktorí si môžu toto pokrčené prádlo ráno obliecť.
Milý Bože, ďakujem Ti, že zas ráno príde ráno a niekto toto prádlo použije. Padne mu na úžitok. A že dokonca je to niekto z ľudí, ktorých úprimne ľúbim.
Milý Bože. Ďakujem, že nemusím vybrať cca 5 z týchto vecí každému z nás a utekať s nimi v kufri niekam preč .
Vlastne Bože môj, ďakujem, že tu mám mier a že sa môžem pri skladaní tohoto (nenávideného) prádla pozerať von oknom na tú nádhernú krajinu. Nezdevastovanú.
Ďakujem Bože, že to prádlo môžem skladať u seba v spálni, pre ľudí, ktorých ľúbim, aby si ho zajtra mohli na chvíľu obliecť a nevyzerali ako z pralesa. Aspoň na okamih.
Vlastne v podstate Ti, Bože, ďakujem. Že to môžem robiť.
Ďakovať za niečo, čo mám rád, rada .. za Mercedes na dvore, za Korsa v skrini, za Nutellu v špajzi.. to je tak trochu pokrytectvo, že?
Vždy si predstavujem, keď za niečo také "vdakyhodné" ďakujem, ako "napr" za zdravé deti, že si Pán Boh myslí, či mi nešibe, či sa náhodou nechcem sťažovať. 😂😂 Ale!
Ďakovať za veci, ktoré človek nenávidí..., za prádlo, ktoré musí poskladať, za kávu, ktorú niekomu zo slušnosti urobí, aj keď celý čas zatína zuby, za cúvnutie späť, aj keď vieš, že máš pravdu, za všetky všetky veci, ktoré človek môže ofrfľat, odmietnuť, dokonca sa kvôli nim pohádať .. no len v srdci ich potichy prijať a poďakovať za ne, opustiť svoje ego, emócie a hľadať v nich veci, ktoré nimi chcel povedať Pán..
ďakovať za to VŠETKO,
to je začiatok cesty k pokoju ♥️