Je možné, aby aj (ne)vinných 9 minút malo vplyv na jeho schopnosti?
zdroj: https://www.facebook.com/psychologiapremilujucichrodicov?fref=nf
„Mami, mami, pusť mi rozprávku!“ ... detská požiadavka v dnešnej dobe takmer na každodennom poriadku. Stačí jeden klik a dieťa je doslova pohltené svetom farieb, obrazov a zvukov. Stáva sa pasívnym pozorovateľom a prijímateľom podnetov z deja odohrávajúceho sa na obrazovke.
Môže však pár minút pred obrazovkou následne ovplyvniť detskú pozornosť a výkon? Práve táto otázka inšpirovala dvojicu vedkýň Angeline Lillard a Jennifer Peterson z Univezity vo Virgínii k testovaniu okamžitého vplyvu dvoch typov televíznych programov a vlastnej kreatívnej činnosti na výkonné funkcie predškolákov. Ich experimentu sa zúčastnilo 60 predškolákov vo veku 4 rokov. Boli rozdelení do 3 skupín. Prvej skupine boli premietané 2 časti známej animovanej rozprávky Sponge Bob, v ktorej sa obrazy menili každých 11 sekúnd. V druhej sledovali edukačný program o typickom živote amerického predškoláka a obrazy sa menili po 34 sekundách.
Rýchlosť zmeny obrazu bol v tomto kontexte veľmi dôležitý. Ukázalo sa, že čím rýchlejšie sa obrazy menia, tým horšie sa deti dokážu následne sústrediť. Je to spôsobené priveľkou stimuláciou senzorickej pamäte, ktorá mozog zamestnáva prevažne snahou dekódovať rýchlo sa meniaci obraz. Tretia skupina detí mala po dobu tých istých 9 minút možnosť voľne si kresliť. Následne všetky tri skupiny otestovali sériou testov zameraných na kognitívne funkcie (napr. stavanie veže, hra hlava-kolená-ramená-palce, test v ktorom má dieťa odolať krátkodobej odmene, aby získalo väčšiu odmenu, či test kapacity pracovnej-krátkodobej pamäte). Rodičia testovaných detí boli zároveň požiadaní o vyplnenie dotazníka hodnotiaceho pozornosť. Pri porovnávaní výsledkov sa ukázalo, že najlepšie skóre dosiahli deti rozvíjajúce vlastnú kreatívnu aktivitu 9 minútovým kreslením. V porovnaní s nimi mali predškoláci sledujúci rozprávky významne nižšie skóre v testoch a väčšie poruchy pozornosti. Edukačné programy mali na deti lepší vplyv ako moderné rozprávky, ale celkovo nedosiahli rovnako pozitívne hodnotenie ako kreslenie.
Stále sa potvrdzuje, že technika človeka nenahradí. Obzvlášť to platí pri výchove a rozvoji detí. Aj napriek technickým vymoženostiam sa osvedčujú staré dobré metódy, ktoré pri hre predovšetkým podporujú osobnú kreativitu a sebarelizáciu detí. Pri výchove sa teda oplatí byť staromódny. Napriek tomu, že občasným sledovaním televízie v zdravej miere dieťatku neublížime, o niečo viac mu pravedpodobne dáme, ak budeme podporovať jeho vlastnú aktivitu. A oddychovať ho tiež môžeme naučiť inak ako pri telke.
Zdroj: Lillard, A. S., & Peterson, J. (2011). The immediate impact of different types of television on young children's executive function. Pediatrics, 128(4), 644-649.
Odporúčame
starsia mala cez 3 roky, ked doma prvy krat pozerala - aj to len preto, ze bola chora a potrebovala som uspat mladsiu. ale dozvedela som sa aj to, ze ju vraj tym ochudobnujem a zanedbavam... :-/
@janie80 hej, lenze treba pochopit aj rodicov, ktori ziju napr tak ako my...vonku ziadne deti, ziadne ihriska, detske centra, nkupne centra ked prsi, a hrat sa cely den s tymi istymi hrackami by nebavilo ani mna, rozpravky su aspon zaujimavejsie🙂 a som za nich vdacna, ze som prezila zimu, ked kazdy den prsalo v psychickom zdravi🙂
uzasny experiment s vysokou vypovednou hodnotou 😝
@janie80 moja ma 2,5 a tiez rozpravky ani telku nepozera. A nemam doma ziadny tim zabavacov okrem seba, a manzela ked pride z prace 🙂 Ja som len zasla ked sa ma v polroku pytali ake hry "hrava" na tablete a v roku aku ma oblubenu rozpravku...a potom len clovek odvsadial pocuva ze sa dieta nevie sustredit a nevie sa zabavit same...
@bosacka nejde o velkost "vzorky", ale o celkovu podstatu "vyskumu".. samozrejme, ze sa dokaze lepsie sustredit dieta, ktore si volne pokojne kreslilo a nebolo zahltene ziadnymi podnetmi, ako to ktore pozeralo na telku.. pricom ja si myslim, ze tu telku by mohli v tom "experimente" kludne vymenit za hocico ine, co by dieta istym sposobom "vzrusilo" a naplnilo podnetmi, ktore musi nasledne spracovat, napr. aj taka kolektivna hra, alebo blaznenie sa s rodicom.. nechcu hadam tvrdit, ze aj toto su cinnosti, ktore dietatu skodia, lebo narusuju jeho schopnost nasledneho sustredenia sa na nieco ine? akoze zistovat mieru schopnosti sa sustredit bezprostredne po nejakej cinnosti a ak je ta schopnost znizena oproti kludovemu stavu, tak tvrdit, ze ta cinnost celkovo narusa schopnost sa sustredit je podla mna dobra blbost..
cim samozrejme nechcem obhajovat sledovanie televizie detmi, len ma trochu zaraza vedecka uroven takychto experimentov.. ale mozno som len ja extra blby laik a nerozumiem tomu 🙂
@reanda ono mozno ide zcasti aj o to, ze kludove aktivity by sa u deti mali nejako rozumne striedat s vzrusivymi. A aspon v mojom okoli berie dost vela mamiciek pozeranie telky ako kludovu aktivitu, a pritom pre hlavicku je to dost velka zataz.
Navyse, je samozrejme rozdiel, ci necham telku pozerat par mesacne dieta, ktore nema sancu rozumiet, o co ide a vidi len zablesky a je rozdiel, nechat pozerat jednu rozpravku denne 3 rocne dieta.
http://najmama.aktuality.sk/clanok/228145/zabav...
Začni písať komentár...
A na mna sa ludia divne pozeraju (v realnom a aj virtualnom zivote), ze moj maly takmer 2 rocny syncek este nikdy nepozeral telku...