Niekedy púšťam deťom na spanie jednu pesničku z kategórie, čo si myslím, že by mali poznať. Včera večer som 7 ročnej dcére povedala, že musím ísť na úrad. Ona: prečo? Ja: potrebujem výpis z registra trestov. Ona: Čo je to? Taký papier, že som nič zle neurobila; potrebujem to do škôlky, lebo v nej niekedy rodičia zastúpia pedagógov/kuchárku, atď., keď vypadnú. Chcela vedieť viac, tak sa ma pýta stále niečo k tomu výpisu. Hovorím, aj do novej práce to treba, aj tvoj učiteľ to určite musel doniest do školy. 2 hodinová debata večer namiesto spania bola z toho. To už niekto niečo zlé spravil detičkám? Čím ďalej ťažšie otázky.
Nejak som to prežila a teda dnes som si dala záväzok, že im pustím pesničku s najtrivialnejsim textom, ktorá nemôže viesť k zložitým otázkam. Napadlo mi, že budú rozumieť "bicycle race" od Queen, lebo však to je len stále dokola: i want to ride my bicycle, I want to ride my bike, ..." A fakt to malo celkom úspech, išlo to podľa mojich predstáv a potom došla pasáž: I don't believe in Peter Pan, Frankenstein nor superman. O tejto vete sa tiež dá položiť veľa otázok čo je Frankenstein? Je to nemecké? ...
Tie nekonečné detské otázky prichádzajú tak periodicky každé 4 roky? Pamätám si, že pred 4. narodeninami ma nešetrila a stále sa pýtala na všetko. Asi ako krízy po 7mich rokoch dobrú noc

11,5 hodinová cesta vlakom za nami. Mala som šťastie na kupé s takou mamičkou, čo išla takto: dieťa od jedu smari fľašu vody na zem, mamička: Evelina, ja vidim, že si smutná, ale keď hodis fľašu o zem, môže sa pokaziť. S dieťaťom to vobec nepohlo a pokračovalo v otravovani všetkých naokolo, čo už, ale mamička išla ďalej podľa knižky "popis pocity a vysvetli" - aj sa s tým stotožňujem, hlavne v teórii Raz sme sa teda išli prejsť po vlaku (hlavne, aby som sa k tomu nevyjadrila) a sprievodca sa pýta, akým jazykom rozprávame... A že on je teda Čech a krajanom dá poukážky do bufetu a vypísal nám rovno 3, čo nás potom zamestnalo po zvyšok cesty. Tak predsa sme odchádzali s milým pocitom

Jesenné prázdniny (v Nemecku) deň 1. Ideme navštíviť špeciálnu kamošku, ktorej sa medzičasom, kým sme boli v Pekingu, narodilo dieťa. Často sa tu objavujú témy, či bude let s dieťaťom v pohode. Po tomto lete začnem aj ja o tomto rozmýšľať v budúcnosti. Nastúpili sme do lietadla a dcéra zahlási, že ju bolí brucho. Ok, pre istotu pozriem, či je niekde ten sáčok, ako býval kedysi v zadu sedačky, ale nie. Tak poďme na záchod. Ale cesta je zablokovaná vpredu, vzadu, my akurát v strede, ostatní nastupujú. A už vracia. Tie komentáre ľudí: no to je šťastie, akurát rad pred nami. Akoby sa korona vrátila späť, 3 rady pred a za nami si ľudia zrazu nasadili FFP2 masky. Neskoro večerný let mešká, lebo musel dôjsť servis to upratovať. Pýtajú sa ma, či zvládne 4,5 hodinový let, lebo že na zemi je kopec možností, ale vo vzduchu.... Úprimne presvedčena, keďže problémy tohto rázu nemavame, hovorím, že určite je v pohode, za chvíľu spí. A naozaj za chvíľu spala. Ja som sa na ten spánok v lietadle tak tešila. Po sťahovaní z Číny a prvom týždni rovno v práci som ho naozaj aj potrebovala. Namiesto toho som chytala šable zo spánku do sáčkov, gumakov a pod. celý ten let. Nakoniec som vyhodila väčšinu jej oblečenia a vystupovala v šatke akože sukňa, mojich ponožkách ako topankach - vyzerali sme naozaj reprezentatívne, ale hlavne, že ten let skončil! Taxík z letiska: zrazu je mne zle. Fakt za minútu rozmýšľam, či je to zly sen a už ho prosím , nech zastane. Bolo mi rovnako zle ako jej. Do hotela som pokračovala radšej peso vedľa toho auta zvyšok cesty. Niet nad rannú prechádzku, kedy na vás pozerajú ako na ozrana. Hovorím si, táto cesta nezačína najlepšie. Avšak na druhý deň sme boli obe v poriadku, tak nálada stúpla. Ďalšia noc: budím sa na to, že vracia syn ale tiež ráno je úplne v pohode. Myslíte, že toto je už koniec, keď sme to - ktovie čo už mali všetci?

Prvý týždeň a prvé dojmy v novej práci. Myslím, že som našla niečo presne pre mňa. Svojho šéfa som ešte nestretla (komunikujeme už aspoň mesiac - okrem pohovoru ani online už potom), lebo zatiaľ vždy bol doma s chorým dieťaťom. Zajtra som myslela, že konečne, ale píše, že od začiatku týždňa bola jeho žena doma s chorým dieťaťom, tak teraz je na rade on. Toto je perfektné, všetci chlapi by toto mali robiť!
Takže stretnem jeho zástupkyňu, ktorá je rovnako ako ja sama s dieťaťom. S tou keď si píšem, tak doteraz bývala poväčšine na pláži v Holandsku - teraz keď je študensie, tak sa asi po prvý krát uvidíme. Ona mi hovorila, že zvyčajne stačí, keď sa človek o 3 poobede pozrie do mailov, že na 99% tam nič urgent nie je a človek sa môže venovať deťom "lebo je to ich právo byť s rodičmi". Takéto vedenie je darček za Čínu? Lebo tam keď človek ide preč pred 18:30, tak ma ani nepozdravili, len ticho tolerovali, že som tak skoro už išla domov respektíve sa robili, že to nevidia Kam na lampáreň sa môžem ísť poďakovať za takýto pokrok v Európe (Nemecku)?

Externe clanky na ktore tu dava MK odkazy si mozno citat iba zo Slovenska...? Vid posledny.
Forbidden - Visitors from your country are not permitted to browse this site.