"CITOSLEPOSŤ": EMOČNÁ PRÁZDNOTA ZA MASKOU NARCIZMU
Citosleposť je pojem, ktorý označuje emocionálnu necitlivosť charakteristickú pre osoby s narcistickou osobnosťou. Tento koncept zdôrazňuje neschopnosť alebo neochotu vnímať a reflektovať emocionálne potreby, pocity či perspektívy druhých ľudí. Citoslepí jednotlivci prejavujú sebastrednosť, ignorujú emocionálne signály druhých a odmietajú zodpovednosť za negatívny vplyv svojho správania. V ich medziľudských vzťahoch dominuje nedostatok empatie, bagatelizovanie pocitov druhých a často aj manipulatívne správanie. Na začiatku sú milí, romantickí,, vnímaví, chápaví, ale toto všetko iba predstierajú, aby získali kontrolu nad obeťou, ktorá im uverí. Výsledkom je toxická dynamika, ktorá narúša dôveru, emocionálne spojenie a vzájomné pochopenie. Z psychologického hľadiska možno citosleposť chápať ako obranný mechanizmus narcistickej osobnosti, ktorý jej pomáha chrániť svoje ego a vyhýbať sa emocionálnej zraniteľnosti v dôsledku absorbovania pocitov iných ľudí. Tento stav však zanecháva za sebou emocionálnu prázdnotu, a to nielen u citoslepých osôb, ale aj u ich blízkych, ktorí sa cítia byť nepochopení a nevypočutí. Aké sú teda možné dôsledky citosleposti? Vo vzťahoch je to odcudzenie, emocionálne vyčerpanie a strata dôvery. V spoločnosti je to vytváranie toxického sociálneho, ekonomického, politického prostredia, kde dominuje manipulácia a emocionálne zneužívanie s cieľom uspokojiť vlastné potreby na úkor druhých. Pojem citosleposti môže byť užitočný pri opisovaní dynamiky vzťahov s narcistickými osobami, ako aj pri osvete či terapeutickej práci. Citosleposť upozorňuje na dôležitosť emocionálneho porozumenia a empatie, ktoré sú základnými stavebnými kameňmi zdravých medziľudských vzťahov, v ktorých sa ľudia nevidia len očami a nepočúju ušami, ale aj "vidia" srdcom, ktoré "počúva" bezprostredné prežívanie druhých. Autentické vzťahy sú zmysluplné spojenia, ktorých narcistické bytosti nikdy nebudú schopné...
© Ondrej Kubik, 2024
