️ Ako chcete, aby vyzerala vaša staroba?
Predstavte si, že máte 85 rokov. Sedíte vo svojom obľúbenom kresle, pozeráte sa z okna a premýšľate: Žil/a som život, na ktorý môžem byť hrdý/á? Mnohí z nás sa starnutia obávajú. Bojíme sa, že stratíme energiu, vitalitu, príležitosti. Ale viete, že ľudia, ktorí majú pozitívny pohľad na starnutie, žijú v priemere o 7,5 roka dlhšie?
1️⃣ Vaša myseľ rozhoduje o tom, ako starne vaše telo. Optimizmus znižuje riziko demencie až o 30 %.
2️⃣ Sociálne vzťahy sú kľúčom k dlhovekosti. Osamelosť má rovnaký vplyv na zdravie ako vyfajčenie 15 cigariet denne. Nie peniaze či úspech.
3️⃣ Nespokojnosť v práci = rýchlejšie starnutie. Ľudia, ktorí sú v strese z práce, starnú bunkovo rýchlejšie.
Otázky pre vás:
Ak by ste dnes mali 80 rokov, na čo by ste chceli byť najviac hrdí?
Závislé vzťahy – keď láska bolí viac, než lieči
Láska by mala prinášať radosť, však? No, čo ak vzťah viac vyčerpáva, než napĺňa? Heinz-Peter Röhr vo svojej knihe „Závislé vztahy“ vysvetľuje, prečo sa niektorí ľudia ocitnú v toxických, jednostranných alebo emocionálne vyčerpávajúcich vzťahoch – a hlavne, ako sa z nich dostať von.
Ako spoznáte závislý vzťah?
Máte pocit, že bez toho druhého nie ste nič?
Robíte všetko pre partnera, ale späť dostávate len minimum?
Stále sa snažíte „napraviť“ vzťah, no namiesto vďaky cítite sklamanie?
Čo si z knihy odnesiete do bežného života?
Všetky tvory na videu sa nachádzajú v jednej kvapke vody: https://www.facebook.com/share/v/1DzfrMhgbY/
Chlapec sa pokúsil otvoriť fľašu zubami.
Výsledok: zlomený zub: https://www.facebook.com/share/p/1YM9aHAWEC/
️ Nechajte svoje emócie hovoriť… ale nedávajte im moc riadiť váš život
Predstavte si, že prídete domov po dlhom dni v práci. Očakávate pokoj, ale namiesto toho vás partner privíta podráždene: "Zase si zabudla nakúpiť?" Cítite hnev. Ale znamená to, že ste hnevlivý človek? Emócie sú len signály, nie váš charakter.
Vedomá práca s emóciami znižuje stres o 47 %.
Názov, ktorý dáme emóciám, mení ich intenzitu – už len pomenovanie „som frustrovaný“ môže pomôcť emóciu zvládnuť.
Priemerná emócia trvá len 90 sekúnd – ak ju neživíme ďalšími myšlienkami.
Otázky na zamyslenie:
Aká emócia vás dnes najviac ovládla?
Keď sa prestanete báť emócií ...
Predstavte si, že ste pri mori. Sledujete, ako vlny prichádzajú a odchádzajú – niektoré sú pokojné, iné divoké, ale ani jedna netrvá večne. Rovnaké je to s emóciami. Mnohí ľudia sa ich boja, lebo si myslia, že ich pohltia. Ale čo ak je kľúčom práve ich prijatie? Keď si ich dovolia naplno prežiť, pochopia, že nie sú hrozbou. Sú len posolstvom.
Emócie trvajú v priemere len 90 sekúnd. Každá emócia, ak ju neudržiavate myšlienkami, sa prirodzene rozpustí už za minútu a pol. Nie emócie samotné, ale náš odpor voči nim spôsobuje utrpenie.
Potláčanie emócií zvyšuje stres. Ľudia, ktorí ignorujú alebo potláčajú svoje emócie, majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu) a sú náchylnejší na úzkosť.
Sebauvedomenie znižuje ich intenzitu. Už len pomenovanie emócie („cítim strach“) aktivuje v mozgu racionálne centrá a pomáha ju zvládnuť.
OTÁZKY PRE VÁS:
Ktorú emóciu si najčastejšie nedovoľujete prežívať?
Jeden môj známy, Brit, zdieľal tento príspevok. A myslím, že by sme ho spokojne mohli aplikovať na Slovákov.
Byť Angličanom znamená jazdiť v nemeckom aute do írskeho pubu na belgické pivo, potom cestovať domov, na ceste si dať indické kari alebo turecký kebab, sadnúť si na švédsky nábytok a pozerať americké seriály na japonskej televízii.
A najanglickejšia vec zo všetkých? ... Podozrenie voči čomukoľvek cudziemu!
️Najväčšie chyby pri práci s emóciami
Potláčate svoje pocity? Alebo im slepo veríte, ako keby boli svätou pravdou? Môže vám to zbytočne ničiť vzťahy, prácu aj duševnú pohodu.
Emócie trvajú len 90 sekúnd. Ak ich neprikrmujeme myšlienkami, prirodzene odídu. Ich interpretácia môže byť nepresná.
Ľudia, ktorí dokážu pomenovať svoje emócie, majú nižší stres a lepšie vzťahy. Ľudia, ktorí vnímajú emócie len ako informácie, sa lepšie rozhodujú a majú kvalitnejšie vzťahy.
Potláčanie emócií oslabuje imunitu a vedie k úzkosti.
1. Zastavte sa a pomenujte emóciu („Cítim hnev, pretože…“).
2. Uvedomte si, že emocionálna reakcia ≠ realita. (Je to fakt, alebo len môj pocit?)
🤯 Jemné umenie mať veci v paži – menej stresu, viac slobody
Koľkokrát ste sa trápili nad tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ste sa snažili byť vo všetkom perfektní a nakoniec vás to len vyčerpalo? Mark Manson vo svojej knihe „Jemné umenie mať veci v paži“ prichádza s osviežujúcim a drsne úprimným pohľadom na to, ako si prestavať životné priority a zbaviť sa zbytočného stresu.
Čo vás táto kniha naučí?
️ Nie všetko stojí za vašu energiu. Život je príliš krátky na to, aby ste sa snažili vyhovieť všetkým.
️ Prehry sú súčasťou úspechu. Neúspech nie je tragédia, ale bežná súčasť rastu.
️ Buďte úprimní k sebe. Prestaňte si nahovárať, že musíte byť dokonalí – skutočná hodnota prichádza s autenticitou.
Čo si môžete odniesť do každodenného života?
Zaujalo
Obhajoba pseudovedeckých postupov a neoverených alternatívnych metód je porušovaním etického kódexu Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. https://www.facebook.com/Radovan.Kyrinovic/post...
V čom je Fico podobný Trumpovi: https://www.facebook.com/matus.ritomsky/posts/p...
Začalo to Interhelpom. Slováci, ktorí verili mohutnému dubisku a blabolom Štúrovcov o Russku v ktorom v živote neboli sa húfne vybrali do zasľúbenej krajiny. Predali vsetko čo mali doma, aby vo svojej milovanej krajine skončili zbití, pozatvaraní a na otrockých prácach. https://www.facebook.com/nikita.slovak/posts/10...
Čo vidíte na tomto obrázku?
Rast? Sny? Cestu k neznámemu? Každý z nás vníma svet inak. Aký príbeh v ňom vidíte vy?
Zaujímavé fakty o raste a zmene:
Mozog je neuroplastický – znamená to, že sa dokáže neustále učiť a prispôsobovať.
Strach z neznámeho je prirodzený, no práve neistota prináša najväčší osobný rast.
Ľudia, ktorí si stanovujú výzvy, sú šťastnejší a odolnejší voči stresu.
Otázky na zamyslenie:
Poukazovanie na nedostatky vo výchove nefunguje. Máte pocit, že nikdy nie ste dosť dobrý?
Ak neviete prijať pochvalu či aj po osamostatnení v hlave stále počujete nespokojný hlas rodiča, zrejme bola častá kritika bežnou súčasťou vášho detstva.
🧠 Vzbura deprivantov – Ako rozoznať manipulátorov okolo seba?
Predstavte si, že vo vašom okolí je niekto, kto vám vždy vie podraziť nohy. Keď sa mu niečo nepáči, otočí situáciu proti vám. Dokáže pôsobiť milo a charizmaticky, no v skutočnosti mu ide len o vlastný prospech. Poznáte niekoho takého?
Kniha „Vzpoura deprivantů“ od Františka Koukolíka odhaľuje, kto sú deprivanti – ľudia bez empatie, ktorí využívajú druhých na dosiahnutie svojich cieľov. Môžu byť šéfmi, politikmi, ale aj členmi rodiny či priateľmi.
Čo sa z tejto knihy naučíte?
️ Ako rozpoznať manipulátorov a toxických ľudí v živote.
️ Ako sa nenechať vtiahnuť do ich hier.
️ Ako si nastaviť pevné hranice a chrániť sa pred ich vplyvom.
Prečo sa niekedy cítite „bez dôvodu“ smutne, nahnevane či vystrašene?
🤯 Prídete domov po náročnom dni. Partner vám len letmo odpovie a tvári sa akosi odmerane. Cítite tlak na hrudi, myseľ vám zaplavia myšlienky: „Urobila som niečo zlé? Prečo je taký chladný?“ Tieto emócie nie sú „pravda“, ale len interpretácia vášho mozgu. Mozog sa snaží pochopiť, čo sa deje okolo vás – ale nie vždy trafí do čierneho. Emócie nie sú realita, sú len odhadom.
🧠 Mozog predpovedá emócie skôr, ako si ich uvedomíte. Mozog nečaká na realitu – on ju vytvára na základe minulých skúseností. Preto často reagujete skôr na svoje očakávania než na skutočnosť.
♂️ Fyzický stav ovplyvňuje psychiku viac, než si myslíte. Keď sa ľudia cítia unavení alebo hladní, ich mozog interpretuje bežné situácie ako ohrozenie. To znamená, že obyčajná poznámka od šéfa vám môže znieť ako kritika, hoci ju tak vôbec nemyslel.
️ Názvy emócií menia ich intenzitu. Keď presne pomenujete, čo cítite („Cítim frustráciu, lebo mám očakávania“ namiesto „Som nahnevaný“), váš mozog zníži stresovú reakciu.
Otázky, ktoré si môžete položiť:
Ako často beriete emócie ako „pravdu“, namiesto toho, aby ste ich overili?
Ste zaseknutí v probléme? Možno sa naň treba pozrieť inak
Uveďme si príklad. Ste v partnerskom vzťahu a neustále sa hádate kvôli tej istej veci. Napríklad – váš partner vždy odkladá dôležité rozhodnutia a vy to už nezvládate a hovoríte si: „Keby sa konečne rozhýbal, všetko by bolo lepšie!. Prečo sa mi to deje? Prečo sa stále točím v tom istom kruhu?“
Štúdie ukazujú, že keď prijmeme zodpovednosť za svoje reakcie, náš mozog začne hľadať riešenia, nie obete. Keď si priznávame svoj podiel na situácii, v mozgu sa aktivujú centrá učenia a adaptability. Priznanie si reality nás robí múdrejšími.
Často podliehame „tunelovému videniu“, v ktorom vidíme len to, čo nám dáva za pravdu. Keď si však dovolíme iný pohľad, otvárame si cestu k riešeniam.
Väčšina našich reakcií je automatická. Kým si ich neuvedomíme, opakujeme ich.
Silné otázky pre Vás:
Ako môžete zmeniť svoj pohľad na problém?
Vaša najväčšia pracovná výzva? Premeňte ju na svoju silu
Predstavte si, že stojíte pred problémom, ktorý vás paralyzuje. Možno ste sa raz ocitli v práci pod extrémnym tlakom, báli ste sa urobiť chybu, alebo ste mali pocit, že na danú úlohu jednoducho nemáte. Spomeniete si na takú situáciu? A teraz si položte otázku: Ako ste ju nakoniec zvládli?
Ľudia, ktorí si vedome pripomínajú, ako už v minulosti zvládli ťažké situácie, majú vyššiu odolnosť voči stresu.
Neuroveda dokazuje, že keď prekonáme výzvy, náš mozog vytvára nové neurónové spojenia, vďaka ktorým zvládneme podobné situácie v budúcnosti s menším stresom.
Ľudia, ktorí si uvedomia ponaučenie zo svojich výziev, cítia šťastnejší a sebavedomejší.
Otázky pre vás:
Akú pracovnú výzvu ste už zvládli a čo vás naučila?
♂️ Nedokážeme zmeniť niečo, čomu nerozumieme
Predstavte si, že sedíte v aute a zrazu sa rozsvieti kontrolka motora. Čo spravíte? Väčšina ľudí by buď ignorovala varovanie, alebo by išla do servisu. Ale čo ak by ste nemali ani tušenie, čo tá kontrolka znamená? Mohli by ste problém vyriešiť? Podobne je to aj v živote. Ak nepoznáme seba, svoje myšlienkové vzorce a správanie, ako môžeme očakávať zmenu?
Sebauvedomenie zvyšuje schopnosť regulovať vlastné správanie. Keď si uvedomíme svoje odchýlky od cieľov a hodnôt, máme väčšiu motiváciu ich napraviť. Náš mozog filtruje realitu na základe naučených presvedčení. Ak si myslíte, že „vzťahy sú boj“, budete nevedomky priťahovať konflikty.
Zrkadlový efekt hovorí o tom, že vnímanie seba mení naše rozhodnutia. Keď ľudia videli vo výskume svoj odraz v zrkadle, boli úprimnejší a čestnejší – ich sebauvedomenie ich nútilo konať v súlade so svojimi hodnotami.
Nízka úroveň sebauvedomenia bráni osobnému rastu. Ľudia s vyššou mierou sebauvedomenia sú otvorenejší spätnej väzbe a dokážu efektívnejšie zmeniť škodlivé vzorce správania. Ak nepoznáte svoje emočné spúšťače, ste ich otrokom. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoje pocity, robia lepšie rozhodnutia.
Otázky na zamyslenie:
Ktoré správanie opakujete, hoci vám neprináša dobré výsledky?
🧠 Rozum: Návod na použitie – Ako nás klame naša vlastná myseľ?
Predstavte si, že idete po ulici a stretnete známeho. Usmejete sa, pozdravíte ho, no on sa len zamračí a odíde. Čo vám prebehne hlavou? „Asi som niečo urobil zle... Možno ma nemá rád… Určite sa na mňa hnevá.“
A čo ak len nemal okuliare a nevidel vás? Alebo práve rieši nejaký problém? Naša myseľ miluje domýšľanie a často nás klame. Presne o tom hovorí kniha „Rozum: Návod na použitie“ od Vladimíra Čavojovej.
Ako si sami podkopávame nohy?
Podliehame skresleniam. Veríme, že všetko, čo si myslíme, je pravda. Ale čo ak len vidíme svet cez „filtre“ vlastných skúseností?️
Hľadáme potvrdenie. Keď sa rozhodneme, že niečo je pravda, všímame si len veci, ktoré to potvrdzujú – a ignorujeme ostatné fakty.
Nadhodnocujeme svoju logiku. Myslíme si, že sa rozhodujeme racionálne, ale v skutočnosti nás často ovplyvňujú emócie a intuícia.
️ Jeržan Jesimchanov
Keď sa problém rozoberie, prestane strašiť
️ Predstavte si, že sedíte v tmavej miestnosti a niečo sa tam hýbe. Cítite úzkosť, možno strach. No keď zasvietite svetlo, zistíte, že to bola len vetvička hrajúca sa s vetrom.
Presne tak fungujú aj naše problémy. Kým si ich neosvetlíme, zdajú sa obrovské a desivé. No keď si ich rozoberieme do detailov, zrazu zistíme, že sa s nimi dá pracovať.
Keď si problém zapíšete, aktivujete analytickú časť mozgu. Pomenovanie emócií znižuje stres o 40 %.
Rozkladanie problému na menšie časti zvyšuje pravdepodobnosť riešenia až o 80 %.
️ Vnútorný dialóg má veľký efekt. Rozhovor so sebou v tretej osobe silný nástroj na sebauvedomenie.
Otázky, ktoré si môžete položiť:
