Tak trochu nenaplnený sen.

Ahojte.

Myslím, že každý z nás sníva svoj veľký sen...

Vo svete tvorivých duší, ako je práve toto miesto, by som sa čudovala, keby ho niekto nemal. Každý by bol rád, keby si niekto "významnejší" všimol jeho tvorbu, prácu, úsilie, stratený čas. Mne sa toto stalo koncom minulého roka. Svoje šperky vyrábam len popri materskej (aj keď by som sa po jej skončení chcela tomu venovať naplno), a preto ma prekvapilo, že ma našiel niekto, kto pôsobí v našom "šoubiznise", konkrétne tím okolo speváčky Kristíny. Požiadali ma, či by som im vedela vyrobiť namieru náramok k pripravovanému klipu. V tej chvíli sa mi radosťou a prekvapením zježili všetky chlpy. To prekvapenie, očakávanie, zodpovednosť ale hlavne výzva vyrobiť niečo, čo budú ľudia vidieť na celom Slovensku, nie len moje okolie... Tak som sa s chuťou pustila do práce. Zadanie bolo hrubý výrazný náramok s ružami. Keďže som u môjho dodávateľa nenašla požadovaný tvar formy na náramok, musela som pracne hľadať iných výrobcov. Ako to občas býva, práve takýmto náhodným spôsobom si nájdete ešte lepšieho dodávateľa a výrobcu komponentov pre vašu prácu. Ja som ho našla v Taliansku. Forma bola síce nepomerne drahšia ako u predošlého výrobcu, ale aj nepomerne kvalitnejšia. Balíček, v ktorom prišla, som otvárala ako vianočný darček. (poznáte to, keď vám prídu dlho očakávané komponenty) Keďže bola zima, kvety som si nemohla nikde vonku natrhať, jedinou možnosťou bolo pre mňa kvetinárstvo. To bol druhý náhodný podnet, vďaka ktorému som sa dostala k dodávateľovi (nie, že by som nad tým už predtým neuvažovala-kupovať kvety v kvetinárstve-ale bránila som sa tomu), prezentujem sa totiž ako výrobca, ktorý si materiál na tvorbu zbiera ručne v okolitej prírode, ručne si ho lisuje, suší... No toto bol výnimočný prípad. Tak som nakúpila pár krásnych ruží vo viacerých obchodoch a hurá domov lisovať. To bola ďalšia nová výzva, pretože som ešte predtým nikdy nelisovala celú ružu. Vždy len jednotlivé lupene. A keďže je ruža hrubá, stalo sa to, čoho som sa obávala. Pár z nich mi zaplesnelo aj napriek vymieňaniu papiera. Tak putovali do koša. Po viacerých pokusoch a omyloch som mala pár krásnych ruží so živými farbami. Konečne som sa dostala k tomu najdôležitejšiemu-zalievaniu. Až sa mi ruky triasli. Ak to teraz pokazím... Nemohla som to pokaziť. Lisovanie ruží trvalo totiž viac ako dva týždne, a už som nemala čas na druhý pokus. Jednako, živica tuhla dva dni a to bolo pre mňa ako keď som čakala svoje dve deti 🙂 Keď som ho vytiahla z formy, spadla mi sánka. Tá forma bola ešte lepšia ako sa na prvý pohľad zdalo. Jedno je vidieť formu, a druhé výrobok z nej vyňatý... Po dokončení posledných úprav som s malou dušičkou, ale veľkou pýchou, poslala pracovné fotky pani, s ktorou som o všetkom komunikovala. Páčil sa! Tak hurá zabaliť, a nastal dlhý čas čakania. Klip sa vyrábal skoro tri mesiace. Pred pár dňami ho dokončili, a vypustili do sveta. Zo zatajeným dychom som ho sledovala a nič....náramok nikde. Zostala som samozrejme smutná, že všetko moje úsilie prišlo navnivoč. Pani, s ktorou som komunikovala mi poslala link, v ktorom ho bolo vidno, ale len na malú chvíľočku, a že som dolu v poďakovaniach. To bola len malá náplasť na to sklamanie. Keď sa to vo mne uležalo, povedala som si "no nevadí". V konečnom dôsledku to pre mňa nebola strata ale veľký prínos. Našla som si nových dodávateľov, naučila som sa lisovať celé ruže, a hlavne nemať prehnané očakávania. Bola to cenná facka od života. V každom prípade veľmi ďakujem za túto šancu, za to, že sa o mne dozvedelo zasa o pár ľudí viac (pani hovorila, že náramok obdivoval celý natáčací tím🙂), a poučila som sa z toho. 

Stále neprestávam snívať...

Tu je link na klip, ak by ste si ho chceli pozrieť. 

Oficiálny videoklip
https://www.youtube.com/watch?v=kKetKoPuv7E

https://www.youtube.com/watch?v=aro0-UE5caQ

Tu je pár foto toho náramku.

Prajem krásne jarné dni.

Vaša Bižu Slávka

Ps: ďakujem tým, čo sa dostali v čitaní až sem.