Ja mam 3 a čím sú staršie,tým je to paradoxne náročnejšie po všetkých stránkach.
Ja mám 4 od začiatku septembra u nás doma ešte nebol stav,aby sme boli všetci 6 zdraví. Ale súhlasím s
@amel, že malé deti malé starosti a veľké deti veľké starosti. Pri malých je to viac náročné fyzicky a pri starších psychicky. Balansovanie medzi tým čo vidím ja ako bezpečne a čo je dobré povoliť aby som ich nebrzdila svojim strachom o nich je niekedy dosť vyčerpávajúce
Ja mam štyri a sme celkom zdraví sa držíme....niekedy náročné dní väčšina celkom fajn snažím sa milujem ich chceli sme ich....ale keď sú choré verím, ze je to o drzku
@elenkaba a nie jednemu. 😏 lebo mi nemohli dat liecbu ako si predstavovali a kvoli tomu som podpisovala reverz. Kto by nechal svoje dieta napospas ked je chore? Ja by som bola v jednej nemocnici, on v druhej. A kojit by sa nemohol.
Takto sme to zvladli, aj ked to bolo ozaj narocne a neraz som zvazovala ze do tej nemocnice pojdeme. Esteze mam muza co mi pomaha. Ale kolke zeny nemaju ani to. Su same na 3 deti. No ja by som sa zblaznila asi. 😁
Len sa nedaj a keď sa na kojenie cítiš stále tak smelo 🥰 Ja som dcérku kojila 2roky a 5 mesiacov a vôbec som neriešila že je "veľká " 😊
Ja mám tri detičky choroby tiež sa striedajú u nás ale najnáročnejšie to je s pubertiakom 15ročným🤦♀️
Ja mam tri a ani som nejako nevnimala rozdiel v narocnosti medzi dvomi a tromi. Medzi jednym a dvomi ano, lebo vtedy som si tak uvedomila, ze tu nemozem byt (tak celkovo) pre deti, kolko by som chcela, ze jednoducho su situacie (alebo druhe dieta), ktore takisto potrebuje pozornost. No postupne sa zlepsujem v efektivite a organizacii.
Samozrejme su tiez tazke chvile, ked prisla 8-rocna domov z nemocnice po narocnej operacii a absolutne nedokazala pouzivat pravu ruku, len jej visela vedla tela a bolo s nou treba intenzivne tu rucku cvicit, ucit ju uplne odznovu pisat, do toho 4-mesacne babatko a 6-rocna dcera, ktora sice bola "bezproblemova", ale aj take dieta potrebuje pozornost rodica a to skor, ako zacne byt "problemove". Taky ten efekt "sklenych deti", na to som sa snazila si davat pozor, aby popri chorej dcere nesla do uzadia ani ta mensia. Postupne sa ale vsetko utriaslo, i ked sa samozrejme stale najdu i chvile a obdobia, kedy je to narocne (najhorsia bola pre mna pandemia, dve deti na online vyucovani a tretie, ktore sa prave naucilo vsade vyliezat a pud sebazachovy bol pre neho neznamy pojem... do toho samozrejme varit, lebo ved vsetci doma... ale tak o pandemii by kazdy vedel rozpravat, lahke to nebolo pre nijaku mamu, ci uz z domu pracovala, chodila do prace alebo bola na materskej).
V kazdom pripade, som velmi vdacna a stastna, ze ich mame vsetkych troch, i ked momentalne je to zase akcne, dve teenagerky a jeden skolkar (v jednej izbe), ta starsia ma cerstvo zlomenu pravu ruku v lakti a je to take na hrane operacie, v pondelok ma kontrolu, uvidime, co dalej... no treba ju obliekat, prezliekat, komplet servis, lebo s tou rukou nesmie hybat (zatial ma len sadrovu dlahu)...
Spominam si na taku situaciu, syncek bol este babatko a rano som sa ho snazila po kojeni vzdy este uspat, aby som mohla byt s dcerami pri ranajkach, aby sme tak spolu zacali den a aby od rana citili a vnimali, ze som tu pre ne... No v jedno rano sa kvoli niecomu hadali pri stole, zvysovali hlas, takze maleho zobudili, nuz som ho sla zobrat do spalne a prisla do kuchyne s nim na rukach a im dohovorila, ze ho zobudili... na to sa najstarsia na mna pozrela a s takym nevinnym kukucom, ze: "...a aj tak si rada, ze nas mas vsetkych troch?"
Skratka zvladnut sa to da aj s tromi detmi aj s viacerymi. Len si musis uvedomit svoje hranice a snazit sa ich respektovat. Dokazat prijat pomoc, zapojit do chodu domacnosti aj deti a uvedomit si priority. Uz nikdy nebude vsetko tip-top na 100 percent. To bolo pre mna najtazsie prijat. Skratka, bud su Tvojou prioritou manzel a deti a domacnost az potom alebo mas dokonale upratane a napecene, ale deti nemaju Tvoju pozornost... A idealne nebyt na ziadnych socialnych sietach, napr. ja nie som na ziadnej (jedine tu sa vyskytujem) a tak nemusim riesit, ako ma druha vsetko dokonale, napecene na vianoce pomaly od augusta, k tomu vysmiate deti, dokonale zladenu vyzdobu a muza, ktory sa stastim rozplyva nad vsetkym.
Nie je to u nas dokonale, tak to je. Ale viem, ze ked budu deti dospele, nebudu si spominat na perfektne vyluxovanu domacnost, na to, ci bolo v oktobri 24 vyupratovane... ale na to, ze sme spolu travili cas, si verim budu spominat rady.
Ja mám ,,len,, dve. Ale aj to je na mňa niekedy veľa, hlavne keď sú chorí. A obdivujem ženy, ktoré majú viac detí s malým vekovým rozdielom. Ja by som to určite nezvládla. Staršia začala od septembra chodiť do škôlky, no týždeň chodí a týždeň je doma chorá. Viac menej som na ne sama. Manžel je od rána do noci v práci, niekedy sa ani nevidíme. Ešteže tieto dni je vonku 🌞. To má troška nabíja energiou